Kniha The Holocaust Industry. Reflections on the Exploitation of Jewish Suffering (dosl. Priemysel holokaustu. Úvahy o zneužívaní židovského utrpenia) bola publikovaná v roku 2000. Norman Finkelstein v nej tvrdí, že Elie Wiesel a ďalší zneužívajú pamiatku holokaustu ako „ideologickú zbraň“. Rovnako sa tak štát Izrael, „jedna z vojensky najsilnejších krajín sveta s otrasnou bilanciou v oblasti ľudských práv sám obsadil do roly štátu obete“, aby získal „imunitu proti kritike.“^[1] Tiež popisuje to, čo nazýva „dvojitým vydieraním“ „odpudzujúcim gangom plutokratov, chuligánov a mediokratov“ snažiacich sa získať obrovské právne odškodné a finančné vyrovnanie od Nemecka a Švajčiarska a tieto peniaze potom idú právnikom a organizáciám zainteresovaným v ich získaní a nie skutočným preživším holokaustu.^[2][3][4]

Kniha sa stretla s odmietavou reakciou v niektorých kruhoch, s kritikou, že bola nedostatočne prepracovaná a/alebo umožnila iným využiť ju na antisemitské účely. Napríklad, nemecký historik Hans Mommsen označil prvé vydanie za „najtriviálnejšiu knihu, ktorá môže ľahko vznietiť antisemitské predsudky.“ Izraelský historik holokaustu Israel Gutman nazval knihu „hanopisom“ uvádzajúc, že „nejde o vedeckú ani politickú literatúru ... dokonca si nemyslím, že môže byť recenzovaná či hodnotená ako legitímna kniha.“^[5] Knihu ostro kritizoval aj profesor Brownovej univerzity Omer Bartov^[6] a profesor Peter Novick z University of Chicago.

Finkelstein však má aj svojich podporovateľov. Raul Hilberg, všeobecne uznávaný ako popredný expert medzi bádateľmi holokaustu^[7], povedal, že kniha vyjadruje názory, s ktorými on sám v podstate súhlasí a rovnako ako Finkelstein považuje zneužívanie holokaustu za „odporné“. Pri inej príležitosti na otázku, že či Finkelsteinova analýza nemôže byť neonacistami využitá na antisemitské účely, Hilberg odpovedal: „Aj keby ju tak použili, obávam sa, že pravda musí byť povedaná otvorene bez ohľadu na následky, ktoré by boli nežiaduce či prekážajúce.“^[8]

Referencie