Prepadnutie okresu Berehovo
Súčasť mimoriadnej situácie v ČSR v období Mníchovskej dohody a prvej viedenskej arbitráže
Dátum 6. – 11. október 1938 Miesto okres Berehovo, Podkarpatská Rus, Česko-Slovensko Výsledok porážka maďarských jednotiek
Protivníci
Česko-Slovensko	horthyovské Maďarsko
Velitelia
pplk. Ota Francl	Imre Nagy Kémery József Prém Imre Iván
Sila
jednotky SOŠ hraničiarsky prápor četníctvo	jednotky Szabadcsapatok a Rongyos gárda (viac než 500 mužov)
Straty
2 mŕtvi, viacero zranených	16/17 mŕtvych, viacero zranených a zajatých

Prepadnutie okresu Berehovo bol ozbrojený vojenský prepad územia Česko-Slovenska južne od Berehova zo strany maďarských ozbrojených skupín Szabadcsapatok a Rongyos gárda, ktorý sa uskutočnil v dňoch 6. až 11. októbra 1938 s cieľom obsadiť pohraničnú oblasť vrátane miest Berehovo a Mukačevo.

Výsledkom bola porážka maďarských ozbrojených skupín. Veľká časť z nich bola česko-slovenskými jednotkami zajatá, časti sa podarilo ujsť do Poľska.

Predchádzajúce udalosti

Na základe Mníchovskej dohody prijatej dňa 30. septembra 1938 bolo Česko-Slovensko zaviazané do troch mesiacov vyriešiť územné nároky Maďarska. Začiatkom októbra sa začali v severnom Maďarsku organizovať ozbrojené skupiny, ktorých úlohou bolo ilegálne prechádzať do ČSR a vykonávať tam podvratnú činnosť s cieľom destabilizácie pohraničných oblastí.^[1]

Vojenské pozície

Česko-slovenská strana

V blízkosti štátnej hranice medzi ČSR a Maďarskom na Podkarpatskej Rusi sa nachádzali dva úseky železobetónových pevností ŘOP. Boli však vybudované len čiastočne  –  úsek U I medzi Čopom a Šomom na 40 percent (23 objektov) a úsek U III vedúci ďalej na východ ku Sevľuši na 50 percent (30 objektov).^[2] Neúplná bola takisto aj výbava už vybudovaných objektov.

Obranu priestoru od hraničnej čiary až po líniu opevnenia zabezpečovali poľné hliadky práporu Stráže obrany štátu 37 „Užhorod“. Na jednotlivých pevnostných úsekoch boli rozmiestnené jednotky zmobilizovaného hraničiarskeho práporu. Za pevnosťami sa zdržovali ďalšie česko-slovenské ozbrojené útvary  –  vojenské jednotky III. práporu pešieho pluku 45, II. práporu pešieho pluku 36 a zmiešaného výzvedného oddielu hraničnej oblasti 42.^[2]

Maďarská strana

Ozbrojené skupiny Szabadcsapatok, resp. Rongyos gárda boli sústredené začiatkom októbra 1938 v okolí mesta Vásárosnamény.^[1] Sústredili sa najmä na nedobudovaný úsek opevnenia U III v okolí pohraničnej obce Tarpa.^[2]

Priebeh prepadu

Prepad berehovského okresu sa uskutočňoval vo viacerých etapách. Prvé dve maďarské jednotky prekročili štátnu hranicu už 6. októbra 1938 pri Boržave. Pravdepodobne išlo o prieskumnú čatu, ktorá mala za úlohu zistiť priepustnosť česko-slovenského opevnenia. 18. októbra sa dostala až na územie Poľska.^[2]

9. októbra 1938 preniklo na česko-slovenské územie približne 15 ozbrojencov, ktorí prešli pomerne riedkym zabezpečením SOŠ až do priestoru obce Boržava juhovýchodne od Berehova, kde do vzduchu vyhodili železničný most. Jednotkám sa podobne, ako predošlej prieskumnej skupine, podarilo dostať až na poľské územie.^[2]

Hlavná časť prepadu začala v noci z 9. na 10. októbra 1938. Rota 1 v sile asi 90 mužov,^[3] ktorá bola pod velením záložného dôstojníka Józsefa Préma, tesne pred polnocou prekročila štátnu hranicu pri obci Tarpa.^[2] Zaútočili na železničnú stanicu, silnou paľbou napadli aj prichádzajúci vlak, pričom zabili sprievodcu a zajali jedného četníckeho strážmajstra a nadporučíka česko-slovenskej armády.

Z Boržavy sa skupina vydala na severovýchod do kopcovitého terénu nad Berehovom. Prenasledoval ju pohotovostný oddiel SOŠ s príslušníkmi berehovskej četníckej stanice. Pri obci Veľké Mužijevo došlo k streľbe, pri ktorej bol zabitý česko-slovenský strážmajster. Maďarská čata bola obkľúčená 11. októbra v lesnom poraste pri obci Drisina južne od Mukačeva. Počas boja padlo 16, resp. až 17 jej príslušníkov.^[2]

9. októbra 1938 prenikla na územie berehovského okresu aj rota 2. Tá sa spočiatku držala trasy predošlej roty, avšak po čase stratila orientáciu a musela sa vrátiť späť do Maďarska. Nasledujúci deň prekročila hranicu opäť, pričom bola posilnená o roty 3 a 4, s ktorými tvorila skupinu približne 400 až 500 ozbrojencov.^[2][3]

Pri prechode cez medzery v opevnení museli maďarské roty postupovať pomaly v dlhej kolóne. Po opätovnom zoskupení a postupe do vnútrozemia bola skupina vypátraná SOŠ a obkľúčená v lese neďaleko obce Šalanky. V bezvýchodiskovej situácii sa maďarskí ozbrojenci vzdali.^[2]

Dôsledky

Maďarské straty počas boja predstavovali dovedna 16, resp. 17 mŕtvych^[2] a viacero zranených a zajatých. Na česko-slovenskej strane padol jeden vojak a jeden civilný obyvateľ, okrem toho bolo viacero zranených. Okrem týchto strát bol zničený jeden železničný most, poškodený civilný vlak a železničná stanica v Boržave.

339 zajatých ozbrojencov bolo prevezených do pevnosti Palanok v Mukačeve. Medzi 28. a 29. októbrom boli presunutí do Ilavy.^[3]

O incidente boli informované veľvyslanectvá ČSR v zahraničí, ako aj maďarská vláda.^[1]

V prepadnutej oblasti bolo dňa 11. októbra 1938 vyhlásené stanné právo.^[1]

Referencie