Prepadný záloh je druh zálohu, ktorý bol rozšírený najmä v starorímskom práve, ale neskôr sa stal zriedkavým. Je to taký záloh, ktorý - po vypršaní záložnej lehoty bez splnenia príslušnej pohľadávky dlžníkom - prepadne ako celok záložnému veriteľovi, čiže "automaticky" prejde do jeho vlastníctva. Vo vyspelých právnych poriadkoch prepadný záloh neexistuje, pretože hodnota prepadnutého zálohu je spravidla vyššia ako výška pohľadávky. Namiesto toho spravidla existuje predajný záloh, pri ktorom je záložný veriteľ povinný - po vypršaní záložnej lehoty bez splnenia príslušnej pohľadávky dlžníkom - záloh predať a uspokojiť sa až z takto získaných finančných prostriedkov.

Prepadný záloh nie je prípustný ani v slovenskom právnom poriadku, pretože podľa § 151 j ods. 3 Občianskeho zákonníka: Akákoľvek dohoda uzatvorená pred splatnosťou pohľadávky zabezpečenej záložným právom, na ktorej základe sa záložný veriteľ môže uspokojiť tým, že nadobudne vlastnícke právo k veci, bytu alebo nebytovému priestoru, alebo iné právo a inú majetkovú hodnotu, na ktoré je zriadené záložné právo, je neplatná, ak zákon neustanovuje inak.