A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Predjamský hrad (Predjamski grad) | |
hrad | |
Pohľad na hrad
| |
Oficiálny názov: Predjamski grad | |
Štát | Slovinsko |
---|---|
Región | Vnútorné Kraňsko |
Okres | Občina Postojna |
Rieka | Lokva |
Súradnice | 45°48′48″S 14°7′47″V / 45,81333°S 14,12972°V |
Štýl | gotika, renesancia |
Materiál | kameň |
Vznik Prvá písomná zmienka |
12. storočie 13. storočie |
Pre verejnosť | verejnosti prístupný |
Wikimedia Commons: Predjamsky hrad | |
Webová stránka: https://www.postojnska-jama.eu/sl/predjamski-grad/ | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Predjamský hrad (slovinsky Predjamski grad alebo grad Predjama, nem. Höhlenburg Lueg, tal. Castel Lueghi) je renesančný hrad postavený v ústi jaskyne Erazmova jama. Hrad sa nachádza na juhozápade Slovinska, v historickej oblasti Vnútorné Kraňsko, v obci Predjama, 9 km severozápadne od mesta Postojna, ktoré je svetovo preslávené vďaka unikátnemu jaskynnému systému Postojnska jama. Hrad je zapísaný v knihe Guinessových svetových rekordov a patrí medzi najväčšie jaskynné hrady na svete. Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z 13. storočia, keď sa hrad spomína pod názvom Jama, čiže jaskyňa. Hrad bol postavený v 12. storočí na mieste, kde pod 123 m vysokou skalou útesu nad priepasťou krasu vyviera potok Lokva. Jaskynný systém (Predjamski Jamski sistem) je druhým najrozsiahlejším v Slovinsku a doposiaľ bolo preskúmaných 13 km. Archeologické nálezy z 50. rokov 20. storočia ukazujú na osídlenie jaskyne v paleolite. Súčasná renesančná podoba hradu pochádza z konca 17. storočia. Hrad preslávil rytier Erazmus Luegg, ktorý na hrade sídlil v 15. storočí. Keďže majitelia obývali tento hrad sporadicky, ako letné sídlo, nevykonávali takmer žiadnu úpravu a hrad si vďaka tomu zachoval pôvodný vzhľad. V 19. storočí prešiel do vlastníctva rodiny Windischgrätzovcov, ktorá ho vlastnila až do konca 2. svetovej vojny, keď ho komunistická strana Juhoslávie znárodnila a následne prerobila na múzeum.[1]
História výstavby
Praveké osídlenie a stredoveká výstavba
Archeologické vykopávky z 50. rokov 20. storočia ukázali, že Erazmova jama bola pravdepodobná osídlená už v paleolite. Hrad bol pravdepodobne postavený v 12. storočí, ale prvýkrát sa spomína až v druhej polovici 13. storočia.[2] Bol postavený v oblasti, ktorá bola ovládaná Aquilejským patriarchátom. Hrad sa stal bojiskom medzi Aquilejským patriarchátom a grófmi z Gorice. V tých časoch sa hrad nazýval Jama, čo v preklade znamená jaskyňa.[3] V roku 1350 bol hrad obsadený Rakúskym vojvodstvom, aby tak zamedzil nájazdy lúpežných rytierov v okolí, ktorí žili na hrade. V roku 1398 hrad obliehali aquilejské jednotky, ktoré ho vypálili. Neskôr sa majiteľmi hradu stali rytieri z mesta Lienz vo východnom Tirolsku, ktorí sa nazývali pánmi Lienza a Luegga (ako nazývali Predjamský hrad). Poloha hradu z neho urobila takmer nedobytnú pevnosť. Skladá sa z dvoch častí. Vonkajšia časť hradu sa nachádza v tzv. pred jaskynnej oblasti. Druhá časť je vytesaná do skaly. Tieto dva objekty sú oddelenou kulisou budov hradu, za ktorými sa nachádza hradný dvor. Niektoré obytné a hospodárske priestory boli vytesané do skaly v jaskyni.[1][4]
Novovek a úpadok významu
V roku 1463 sa presunul Nikolaus von Luegg správca Predjamského hradu zo svojimi jednotkami v mene cisára proti povstaniu v Terste, ktoré rozdrvil a uväznil mnoho občanov na hrade Duino. Cisár Nikolausa za službu vymenoval za pána Terstu, avšak čoskoro ho z tohto postu odvolal a uväznil. Cisár Nikolausovi zhabal celý majetok a jeho syn Erazmus Luegger tak prišiel o celé dedičstvo. V roku 1478 však Erazmus Luegg hrad dobyl a uzavrel spojenectvo s uhorským kráľom Matejom Korvínom, s ktorým následne spoločne útočili na habsburské územia. Názov hradu sa v tomto období zmenil na Predjamski grad. Erazmus bol pravdepodobne najslávnejší majiteľ hradu. Podľa legendy sa dostal Erazmus do konfliktu s Habsburgovcami, keď zabil veliteľa cisárskej armády, maršala Pappenheima, ktorý urazil česť zosnulého Erazmovho priateľa a slávneho kondotiéra Andreja Baumkirchera z Vipavy. Tento maršal bol však príbuzným cisára Fridricha III., takže Erazmus utiekol na svoj hrad, aby unikol trestu. Odtiaľ spolu s uhorským kráľom Matejom Korvínom začal útočiť na habsburské dŕžavy a mestá v Kraňsku. Cisár poveril chytením alebo zabitím Erazma vtedajšieho pána Terstu Gašpara Ravbara. Obliehanie pokračovalo neúspešne až do roku 1484, pretože hrad sa nedal vyhladovať. Posádka hradu sa mohla tajne zásobovať labyrintom v krasovej jaskyne hradu. Podľa populárnej, ale nepodloženej legendy bol Erazmus zradený jedným zo svojich mužov, ktorý mal obliehateľom odhaliť slabé miesto hradu (záchod) v slabo upevnenom rohu hornej časti hradu. Sluha mal tiež čase, keď sa bude jeho pán nachádzať na záchode, vyvesiť zástavu a signalizovať obliehateľom, že Erazmus sa nachádza na záchode, a po signále mala dobre mierená strela z kanóna Erazma zabiť. Po Erazmovej smrti o ruiny hradu prejavila záujem rodina Oberburgovcov.[3][1]
V 16. storočí sa správcovia hradu často striedali, jedným z nich bol aj ľubľanský šľachtic Adam Purgstaller. V roku 1511 bola vonkajšia časť hradu poškodená zemetrasením. V roku 1567 arcivojvoda Karol II. Štajerský hrad prenajal barónovi Filipovi von Cobenzlovi, ktorý si ho o 20 rokov neskôr odkúpil. V roku 1570 prešiel rozsiahlou renesančnou prestavbou, bol viac pri tlačený k zvislému útesu pod pôvodným stredovekým opevnením. Gróf Filip von Cobenzl pridal východnú vežu, čím bola výstavba hradu dokončená a hrad v tejto podobe zostal nezmenený prakticky dodnes. V 18. storočí sa hrad stal jedným z najobľúbenejších letných sídiel rodiny Cobenzlcovcov. Na hrade strávil čas rakúsky štátnik a známy umelecký zberateľ Johanes Filip von Cobenzl a diplomat gróf Ludwig von Cobenzl. V roku 1810 hrad zdedil gróf Michael Coronini-Cronberg a v rokoch 1846 – 1945 patril hrad do vlastníctva rodu Windischgrätzovcov.[1]
20. a 21. storočie
Po 2. svetovej vojne bol hrad znárodnený a vo vlastníctve štátu je dodnes. Po krádeži a vlámaní bola murovaná tajná chodba zo začiatku 17. storočia po druhej svetovej vojne speleológmi preskúmaná a znova zamknutá. Tajná chodba bola odkrytá znova v roku 2000. Hrad Predjama spočiatku spravovalo Notranjské múzeum v Postojne. Od konca 90. rokov 20. storočia prešiel hrad rekonštrukciou s cieľom obnoviť jeho vzhľad z obdobia kedy ho obývala rodina Cobenzlovcov. Od roku 2007 hrad patrí pod Postojnsku jamu v Postojnej, zatiaľ čo niektoré múzejné predmety umiestnené na hrade sú vo vlastníctve Notranjského múzea v Postojnej. Na hrade a v častiach jaskyne sa nachádza múzeum. Vystavené sú zbrane, predmety hradnej kuchyne a rôzne nástroje. Už niekoľko rokov je možné navštíviť jaskyňu aj bez sprievodcu. V podhradí stojí storočná lipa a podľa legendy je pod ňou pochovaný Erazmus. Malý gotický Kostol Sedembolestnej Panny Márie v podhradí bol nedávno zrekonštruovaný a hlavnými atrakciami sú fresky z 15. storočia a barokový oltár.[5][6]
Galéria
Referencie
- ↑ a b c d SRNKOVÁ, Monika. Hrady Európy. Nesvady : FONI books, 2014. ISBN 978-80-89637-21-8. S. 98.
- ↑ Postojna, Slovenia . Encyclopedia Britannica, . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b STOPAR, Ivan. Burgen und Schlösser in Slowenien. 2.. vyd. Ľubľana : Postojnska jama, 1991. ISBN 9788636106280. S. 329 – 333.
- ↑ Höhlenburg Predjam. Slowenien Reiseführer . www.kroati.de, . Dostupné online.
- ↑ Predjama Castle - Visit Postojna . www.visit-postojna.si, . Dostupné online.
- ↑ Notranjska Museum Postojna - Visit Postojna . www.visit-postojna.si, . Dostupné online.
Literatúra
- FIŠERA, Zdeněk. Jeskynní hrady střední Evropy. : Libri, 2005. ISBN 8072772473.
- STOPAR, Ivan. Predjama castle. Postojna : Postojna jama, 2002. ISBN 9789619067895.
- HLADKÝ, Ladislav. Slovinsko – Stručná historie států. Praha : Libri, 2010. ISBN 9788072774630. S. 192.
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Predjamský hrad
Externé odkazy
- Predjamsky hrad (po nemecky)
- Predjamsky hrad (po anglicky)
- Legenda o Erazmovi
- Virtuálna prehliadka
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk