A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Pravda je filozofická kategória.
Druhy/príklady pravdy
Podľa kritéria absolútnosti, nemennosti, úplnosti:
- absolútna pravda - plne vyčerpávajúca, nemmenná
- relatívna pravda - neúlpná, zmeniteľná alebo čiastočná
Podľa logiky:
Názory na pravdu
Pravda podľa Tomáša Akvinského je zhoda veci a rozumu (Veritas est adaequatio rei et intellectus). Tomáš Akvinský podal klasickú formuláciu teoreticko-korešpondenčného názoru na pravdu. Podľa neho môže byť pravda iba jedna, pretože pochádza od Boha.
V antickom období je pravda chápaná ako významový konštituent zodpovedajúci istej skutočnosti alebo ideálu; pravda je dianie otvorenosti voči skutočnosti, odhaľovanie sa skutočnosti (alétheia), mýticky povedané - pravda je rieka nezabúdania (Aléthé), z ktorej duše odcudzených (zaživa mŕtvych) pijú rozpamätanie sa, strácajú zabudnutie na to, čo sa v skutočnosti deje. Pravdu nemožno mať, vlastniť, ale možno na nej (na onom dianí otvorenosti) participovať (možno piť z rieky Aléthé). Pravdu často chápu napríklad ako zhodu vecí a intelektu alebo ako odhalenosť (alétheia) a inými spôsobmi.
Pravda podľa Aristotela je zhoda nášho poznania s vecou, ktorú poznávame; zhoda myslenia s bytím.
Pravda podľa Augustína z Hippa je večná, nepremenná a absolútna vlastnosť ideálnych entít.
Podľa Hegela je pravda celok.
Martin Heidegger tvrdí, že pravda je otvorenosť bytia (die Offenheit des Seins), jeho odkrytosť skrze jestvujúcna, predovšetkým skrze tu-bytie človeka.
Podľa inštrumentalistov je pravda moc našich myšlienok pôsobiť.
Pravda podľa Williama Jamesa:... myšlienky (ktoré samotné sú len časťami našej skúsenosti) sa stanú pravdivými potiaľ, pokiaľ nám pomáhajú dostať sa do uspokojivých vzťahov k iným častiam našej skúsenosti… Každá myšlienka…, ktorá spája veci uspokojivo, pracuje bezpečne, zjednodušuje, usporí prácu, je práve natoľko a potiaľ pravdivá, pravdivá inštrumentálne. To je 'inštrumentálny' názor na pravdu…, názor, podľa ktorého pravda v našich myšlienkach znamená ich moc „pôsobiť“...
Pravda v katolicizme je spojená s radosťou a jasom duchovnej krásy. Pravda je krásna sama od seba. Pravda slova je racionálne vyjadrenie poznania stvorenej i nestvorenej skutočnosti a človek obdarený rozumom ju potrebuje. Pravda môže nachádzať aj iné doplňujúce formy ľudského vyjadrenia, predovšetkým vtedy, keď ide o to, vyvolať, čo je v nej nevysloviteľné: hlbiny ľudského srdca, povznesenie duše, tajomstvo Boha.[1]
Podľa Kiplinga pravda je prvá obeť vojny.
Pravda podľa Nietzscheho je užitočný omyl.
Podľa osvietencov je pravda dosiahnuteľná jednotlivcom, jeho vlastnými silami prostredníctvom pozorovania, experimentu a správneho uvažovania.
Parmenides zastával umiernený teoretickokoherenčný názor na pravdu, podľa ktorého je pravda zhoda našich výrokov so skutočnosťou, pričom kritérium tejto zhody je v koherencii čiže v logickej neprotirečivosti samých výrokov.
Podľa Patočku je pravda celoživotná skúmavá, sebakontrolujúca, sebazjednocujúca myšlienkovo-životná prax.
Pravda podľa Platóna je večná, nemenná a absolútna vlastnosť ideí.
Nicholas Rescher zastával upraviť | upraviť zdroj
Večná pravda je pravda nevyvrátiteľná v procese vývoja poznania.
Zdrojeupraviť | upraviť zdroj
- ↑ Katechismus katolické církve. Praha, Zvon 1995. 822 s.
Pozri ajupraviť | upraviť zdroj
Iné projektyupraviť | upraviť zdroj
- Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Pravda (filozofia)
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pravda (filozofia)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Človek (filozofia)
Človek a príroda
Šťastie (pocit)
Šifra (filozofia)
Štedrosť
Štruktúra (filozofia)
Adekvátny (filozofia)
Aktivita (filozofia)
Akt (filozofia)
Apetitus
Autonómia (filozofia)
Blaženosť
Bytie človeka
Celok
Chaos (filozofia)
Cieľ (zámer)
Cudzota
Demiurg (filozofia)
Dianie
Diskurz (filozofia)
Dokonalosť
Donucovanie
Druhý (filozofia)
Egotizmus
Ekonomický materializmus
Elitárstvo
Energia (filozofia)
Eutrapelia
Exotika
Fakticita (filozofia)
Fikcia (filozofia)
Filozofia a mýtus
Filozofia a parafilozofické
Filozofická disciplína
Filozofický slovník
Filozofovanie
Forma pohybu hmoty
Gnostici
Grécka kozmogónia
Harmónia (filozofia)
Hlúposť
Humanita
Ideál (filozofia)
Inakosť
Individuácia (filozofia)
Intenzita (filozofia)
Intersubjektivita
Ireverzibilný proces
Ja
Jednota
Jednotlivina
Jemnosť
Každodenné uvedomovanie si svojej vlastnej životnej cesty
Každodennosť
Kategória času
Kategória vývojovosti
Kehre
Koexistencia
Komparácia filozofií
Konanie (činnosť)
Konečnosť
Koniec
Kontemplácia
Kontinuita
Kríza rozumu
Kríza vedy
Krivda
Krutosť
Kultúrotvorná funkcia filozofie
Kvalita (filozofia)
Lahodenie
Latentná filozofia
Lož
Múdrosť (filozofia)
Materiálny proces
Materiálny svet
Materiálny vzťah
Metajazyk
Metakritika
Metateória
Mienenie
Mienka
Miera (filozofia)
Miesto (vymedzená časť priestoru)
Mimézis
Mnohosť
Možný svet
Možný zvuk
Modalita (filozofia)
Moderna (filozofia)
Morálne zlo
Moralita
Mužnosť
Mužskosť
Mudrc
Myšlienka
Mysliteľ
Náklonnosť
Národná filozofia
Náruživosť
Názor
Naplnenosť
Narácia (Lyotard)
Naratológia
Nazeranie (filozofia)
Neúčelnosť
Nebesia
Nedokonalosť
Nedostatok
Nekonečno
Nemožný svet
Nepodloženosť
Nepodmienenosť
Nepopierateľnosť
Nepoznateľno
Nepravda
Nereduktívnosť
Neurčitosť
Nevedomosť (neznalosť)
Nevyčerpateľnosť
Nevyhnutnosť
Ničenie
Ničiteľ
Ničota
Objektívno
Objektivita (filozofia)
Objekt (filozofia)
Obraz (filozofia)
Obraz sveta
Obsah (filozofia)
Obscenita
Odčinenie
Odraz (filozofia)
Okultná kvalita
Organický systém
Organizmus (filozofia)
Osud
Osvietenie (filozofia)
Osvojovanie si sveta človekom
Označované a označujúce
Ozvláštnenie
Pamäť (filozofia)
Platonická láska (láska bez zmyselnosti)
Pochybnosť
Podklad
Podmienenosť
Pohyb (filozofia)
Pojem filozofie
Pojem kategórie
Pojem objektu
Pojem rozdielu
Pojem subjektu
Pokoj
Pokora
Pokrok
Polemika
Polymatia
Poníženie
Popud
Poriadok
Porovnávanie
Posúdenie
Povedomie
Pozícia
Poznanie sveta
Poznateľnosť
Práca (všeobecne)
Príjemnosť
Príklad
Prípad
Pravda (filozofia)
Prax (filozofia)
Predstava
Predvedecká skúsenosť
Presvedčenie
Pretržitosť
Previnenie
Priebeh
Priestor (filozofia)
Protiklad
Reflexia (filozofia)
Rozlišovanie (filozofia)
Rozpriestranenosť
Rozumenie
Sila (filozofia)
Skúsenosť (aristoteles)
Slovo (filozofia)
Spoločenský systém
Spravodlivosť
Stochastický proces
Subjekt (filozofia)
Svetlo (filozofia)
Svet (všetko)
Teleofóbia
Teleso (Descartes)
Teleso (Leibniz)
Telo (filozofia)
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk