A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
praslička roľná | |
praslička roľná | |
Stupeň ohrozenia | |
---|---|
Vedecká klasifikácia | |
Vedecký názov | |
Equisetum arvense L., 1753 | |
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Praslička roľná (lat. Equisetum arvense) je rastlina z rodu praslička, z čeľade prasličkovité. Je to trváca bylina.
Praslička roľná sa vyvinula v kriede z predkov dnešných prasličiek, ktoré dorastali v triase a jure do výšky až 10 m a pokrývali obrovské pevninské plochy.[1]
Etymológia
Rodové latinské pomenovanie je odvodené z dvoch latinských slov equus (slovensky kôň) a seta (slovensky chvost). Druhové meno je odvodené zo slova avrum (slovensky oráčina).
Charakteristika
Na rozdiel od prasličky močiarnej má praslička roľná výrazný sezónny dimorfizmus, čo znamená, že vytvára dvojaké stonky. V apríli až máji vyrastá zo zeme jarná nezelená stonka s výtrusným klasom, ktorá po vyprášení odumiera, vo vzácnych prípadoch ostáva a vytvára konáre. Po odumretí jarnej stonky z toho istého podzemku vyrastá od mája do septembra zelená letná stonka.[1][2]
Jarná byľ
Spóronosná (jarná) byľ je charakteristická jej priemernou výškou 12 – 20 cm a 3 – 5 mm dužnatou, hrubou stonkou, ktorá je svetlohnedej až červenkastej farby. Vo vrchnej časti stonky sa nachádza výtrusnicový tupý stopkatý klas, ktorý má hnedastú farbu a dĺžku 15 – 30 mm. Výtrusný klas je tvorený jednotlivými výtrusnými listami, na ktorých sa nachádzajú výtrusnice, ktoré vytvárajú výtrusy guľovitého tvaru. Byľ má od seba 5 oddialených pošiev, čo sú bočne praslenovite usporiadané spojené listy, ktoré dorastajú do dĺžky 8 – 20 mm. Pošvy sú tmavohnedej farby a bruchatého až lievikovitého alebo zvonkovitého tvaru.[1][2][3][4][5]
Letná byľ
Sterilná (letná) byľ je vyššia ako jarná byľ a jej hlavnou úlohou je vyživovanie rastliny, aby z podzemku na budúci rok mohla vyrásť nová jarná byľ.[6] Príznačná je svojou priemernou výškou 20 – 50 cm. Bohato rozvetvené, článkovité podzemky sa môžu nachádzať až meter pod povrchom pôdy. Z nich vyrastá článkovaná, 3 – 5 mm hrubá stonka, ktorá je typicky živozelenej alebo sivozelenej farby. Na stonke sa nachádza 6 – 9 badateľne viditeľných rebier. Sterilná byľ je zdola alebo od prostriedku rozkonárená, pričom vrcholová časť stonky je nerozkonárená. Bočné duté, ryhované, tvrdé, drsné konáre zelenej farby sú praslenovite usporiadané, z ktorých uzlov spoločne vyrastá 6 – 12 šupinatých pošiev sivozelené alebo živozelenej farby. Pošvy dosahujú dĺžku 5 – 12 mm a čepeľ je v trojuholníkovom kopijovitom tvare. Môžu byť po 2 – 3 spolu zrastené.[1][2][3][4][5]
Ploidia tohto druhu je 2n = 216.[2]
Rozmnožovanie
Praslička sa rozmnožuje generatívne i vegetatívne. Generatívne sa bylina rozmnožuje častejšie.
Generatívne rozmnožovanie
Generatívne sa rastlina rozmnožuje guľatými výtrusmi, ktoré umožňujú pre lepšie oplodnenie uchytenie spór a hromadné klíčenie jednopohlavných prvokov. Jeden výtrusový klas vytvorí v priemere až 100 tisíc výtrusov, ktoré sa prenášajú vetrom alebo vodou. Výtrusy rýchlo klíčia, pretože majú nízku životnosť, avšak pri suchých podmienkach toto rozmnožovanie nefunguje. Po zaklíčení výtrusu, vyrastá zo zeme zelený, autotrofný prvorast, ktorý je na rozdiel od ostatných papraďorastov dvojdomý. Samčia rastlina je z pravidla väčšia a samičia menšia. Spermatozoid samčieho prvorastu oplodní vajíčko samičieho prvorastu, vynikne zárodok, z ktorého vyrastá rastlina.[1]
Vegetatívne rozmnožovanie
Vegetatívne sa rastlina rozmnožuje podzemkami, ktoré sa bohato rozvetvujú. Na podzemkoch sa nachádzajú hľúzy, ktoré majú zásobnú funkciu. Hromadia zásobné látky, z ktorých na jar čerpá živiny jarná stonka.[1]
Výskyt
Tento druh je rozšírený po celom svete, vyskytuje sa v miernom a subarktickom pásme na severnej pologuli. Rastlina preferuje kyslé pôdy s pH 3,5 – 6,8, preto sa radí medzi acidofilné rastliny. Jej metabolizmus nie je stavaný na vyššie koncentrácie dusíka, preto prasličke vyhovujú viac chudobnejšie pôdy.[7] Na Slovensku je rozšírená najmä v nížinách, ale môže sa nachádzať aj v horských polohách. Rastline vyhovujú hlinité a piesočnaté pôdy s vysokou hladinou spodnej vody na povrchu, preto sa v prírode často nachádza na okraji močarísk, násypov, kanálov a potokov a vo vlhkých lesoch, najmä na zatienených humóznych pôdach.[1][5][8]
Využitie
V rastline sa nachádzajú účinné látky ako saponín, flavonoidné glykozidy, horčiny, alkaloidy, organické kyseliny, vitamín C a minerálne látky. Avšak najdôležitejšia účinná látka v prasličke je kyselina kremičitá (3 – 13 %), ktorá má nadmerné liečivé účinky.[3][8]
Drogu z tejto rastliny používali už v antike a obľubovali ju najmä ľudia v minulom storočí. Droga z tejto rastliny hojivo pôsobí na kosti, používa sa pri krvácaní nosa a účinne potláča zápalové procesy v tele ako napr. zápal dolných močových ciest a obličkové kamene. Droga je bez zápachu a má nevýraznú chuť. Dá sa aplikovať vo viacerých formách, ako sedacia kúpeľ, zápar, parný obklad, tinktúra a čaj, kde ju možno nájsť v niektorých kúpených čajoch dodnes.[8]
Na výrobu drogy sa dá použiť skoro celá rastlina. Najbohatšie na živiny sú podzemné časti rastliny, ktoré sa odporúčajú vykopávať v jeseni, pretože vtedy sa rastlina pripravuje na vegetačné obdobie. Najkvalitnejšia droga sa vyrába z listu, ale tento spôsob výroby sa považuje za fyzicky namáhavý a pomalý. Tiež sa dajú zbierať korunné lupienky klasu, semenná, stonka a kôra, ktorá sa odporúča zbierať na jar a jeseň pri vlhkom počasí. Pri zbere sa často mýli s takmer identickou jedovatou rastlinou prasličkou močiarnou. Praslička roľná sa veľmi často suší a skladuje pri najvyššej teplote 40°C. Droga by mala ostať zelená, ale pri vyššej vlhkosti veľmi ľahko černie a plesnivie. Pri jej dlhodobom používaní môže praslička vyvolať toxické účinky. Medzi nepriaznivé účinky môže patriť predčasný pôrod, nervové poruchy, bolesti hlavy, strata chuti do jedla a problémy s prehĺtaním.[3][4][8]
Rastlina je známa svojou vlastnosťou koncentrovať zlato zo zlatonosných substrátov. I keď toto tvrdenie potvrdzujú viaceré analýzy z rôznych častí sveta, neplatí vždy.[9]
Galéria
-
Jarná byľ
-
Letná byľ
-
Praslička roľná
-
Prierez byli prasličky roľnej
-
Jedovatá praslička močiarna
-
Prierez byli prasličky močiarnej
Referencie
- ↑ a b c d e f g Základy systému a evolúcie výtrusných rastlín. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1984.
- ↑ a b c d Flóra Slovenska II. Bratislava : Slovenská akadémia vied, 1966. Dostupné online.
- ↑ a b c d Liečivé rastliny: Ottov sprievodca prírodou. Praha : Ottovo nakladatelství, 2010. ISBN 9788073605896.
- ↑ a b c Liečivé rastliny: Systematická botanika. 3. vyd. Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2009. ISBN 978-80-552-0286-0.
- ↑ a b c Lesnícka botanika. Bratislava : Príroda, 1973.
- ↑ Výtrusné rastliny . biopedia.sk, . Dostupné online.
- ↑ Andersson, T. N.&B. Lundegardh. 1999. Growth of field horsetail (Equisetum arvense) under low light and low nitrogen conditions. Weed Science 47: 41-46.
- ↑ a b c d Zelená lékárna. Praha : Lidové nakladatelství, 1980. (česky)
- ↑ Cannon, H. L., Shacklette, H. T., Bastron, H., 1968: Metal Absorption by Equisetum (Horsetail). Contributions to geochemical prospecting for minerals, Geological Survey Bulletin 1278-A, A1-A21, Dostupné online
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Ďatelina lúčna
Ďatelina plazivá
Ďumbier lekársky
Ľan siaty
Ľuľkovec zlomocný
Ľuľok čierny
Ľuľok sladkohorký
Šalvia hispánska
Šalvia lekárska
Šalvia muškátová
Škorica
Štiav lúčny
Železník lekársky
Žindava európska
Žltokoreň
Alchemilka obyčajná
Aloa pravá
Arónia čiernoplodá
Archangelika lekárska
Artičoka zeleninová
Bazalka pravá
Baza čierna
Baza chabzdová
Betonika lekárska
Bocianik pižmový
Bocianik rozpukovitý
Borievka netatová
Borievka obyčajná
Brest hrabolistý
Breza previsnutá
Brusnica čučoriedková
Brusnica obyčajná
Buk lesný
Calea zacatechichi
Cesnak kuchynský
Cesnak medvedí
Chmeľ obyčajný
Chochlačka dutá
Chren dedinský
Chryzantéma
Dúška materina
Dúška tymianová
Divozel sápovitý
Divozel veľkokvetý
Dub letný
Dub zimný
Dula podlhovastá
Durman obyčajný
Echinacea
Fenikel obyčajný
Fialka roľná
Fialka trojfarebná
Fialka voňavá
Gaštan jedlý
Hadovník väčší
Hlaváčik jarný
Hloh jednosemenný
Hloh obyčajný
Hluchavka biela
Hluchavka purpurová
Horčiak pieprový
Horčica biela
Horec
Hrdobarka obyčajná
Hruška obyčajná
Ibiš lekársky
Ibiš ružový
Ihlica tŕnitá
Imelo biele
Jahoda obyčajná
Jarabina vtáčia
Jaseň štíhly
Jastrabina lekárska
Kôpor voňavý
Kôprovník štetinolistý
Kýchavica biela
Kalina obyčajná
Kapsička pastierska
Kapucínka väčšia
Kapusta repková pravá
Kocúrnik obyčajný
Koleus amboinický
Konopáč obyčajný
Konopa siata
Konvalinka voňavá
Kopytník európsky
Koriander siaty
Kosatec žltý
Kostihoj hľuznatý
Kostihoj lekársky
Kotvičník zemný
Krasovlas bezbyľový
Krtičník hľuznatý
Krvavček kanadský
Kustovnica čínska
Lastovičník väčší
Liečivá rastlina
Lieska obyčajná
Ligurček
Ligurček lekársky
Lipa malolistá
Lipa veľkolistá
Lipkavec pravý
Lipkavec syridlový
Lomikameň zrnitý
Lopúch
Lopúch menší
Lopúch plstnatý
Lopúch väčší
Luo-chan-kuo
Luskáč lekársky
Lykovec jedovatý
Mäta
Mäta pieporná
Magnólia
Majorán záhradný
Mak vlčí
Masticha
Medovka lekárska
Mrkva obyčajná
Mrlík voňavý
Mydlica lekárska
Nechtík lekársky
Nevädza poľná
Očianka Rostkovova
Obličkovec západný
Orech kráľovský
Ostrôžka poľná
Ovos siaty
Pýr plazivý
Pľúcnik lekársky
Pŕhľava dvojdomá
Pakost smradľavý
Palina
Palina abrotská
Palina dračia
Palina pravá
Pamajorán obyčajný
Pavinič päťlistý
Pestrec mariánsky
Plavúň obyčajný
Podbeľ
Podbeľ liečivý
Prútnatec metlovitý
Praslička močiarna
Praslička roľná
Prvosienka jarná
Puškvorec obyčajný
Pyštek obyčajný
Ranostaj pestrý
Rasca lúčna
Rešetliak prečisťujúci
Rebríček obyčajný
Repík lekársky
Rosička okrúhlolistá
Rozchodník prudký
Rozmarín lekársky
Ruža šípová
Rumanček kamilkový
Saturejka záhradná
Sedmokráska obyčajná
Senovka grécka
Sezam indický
Skalnica strechová
Skorocel kopijovitý
Sladovka hladkoplodá
Slivka trnková
Smohla lekárska
Sofora japonská
Srdcovník obyčajný
Stévia cukrová
Stavikrv vtáčí
Tekvica obyčajná
Tis (rod)
Tis obyčajný
Vŕba biela
Všehoj ázijský
Vachta trojlistá
Valeriána lekárska
Veronika (rod)
Veronika cudzia
Veronika lekárska
Veronika obyčajná
Veronika pŕhľavolistá
Veronika potočná
Vres
Xanthorhiza
Yucca schidigera
Zeler voňavý
Zemežlč menšia
Zimozeleň menšia
Zlatobyľ obyčajná
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk