Praslička močiarna
praslička močiarna
Stupeň ohrozenia
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) rastliny (Plantae, Vegetabilia) Podríša (subregnum) zelené rastliny (Viridiplantae, Chlorobionta) Vývojová línia cievnaté rastliny (Tracheophyta) Vývojová vetva výtrusné cievnaté rastliny (Pteridophytina) Oddelenie prasličkorasty (Equisetophyta) Trieda (classis) prasličky (Equisetopsida) Rad (ordo) prasličkotvaré (Equisetales) Čeľaď (familia) prasličkovité (Equisetaceae) Rod (genus) praslička (Equisetum) Druh (species) praslička močiarna (Equisetum palustre)
Vedecký názov
Equisetum palustre L., 1753
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Praslička močiarna (lat. Equisetum palustre) je jedovatá vytrvalá rastlina z čeľade prasličkovité. Má podobné taxonomické znaky s liečivou prasličkou roľnou, preto sa často pri zbere zamieňajú. Najdôležitejším rozlišovacím znakom sú prvé články, ktoré sa nachádzajú na postranných vetvičkách. Pri prasličke roľnej sú vždy dlhšie ako pošva, ktorá vyrastá na hlavnej stonke. Pri prasličke močiarnej je to naopak.^[1][2]

Opis

Výtrusnicový klas (strobilus)

Pre druh je typická 20 – 50 cm vysoká a 1 – 3 mm hrubá, článkovaná byľ svetlozelenej farby, na ktorej sa nachádza 6 – 10 brázd. Na jej vrchole vyrastá tupý výtrusnicový klas, ktorý je charakteristický dĺžkou 1 – 3 cm. Zo stonky zvyčajne vyrastajú jednoduché konáre s 5 – 6 rebrami, na ktorých koncoch vo výnimočných prípadoch vyrastajú výtrusnicové klasy. Ako u ostatných prasličiek sa v každom uzle nachádza pošva, čo sú bočne zrastené a praslenovite usporiadané listy. Príslušná pošva byle je dlhšia ako internódium. Dlhé pošvy sú príznačné tmavohnedou až čiernou farbou a dosahujú dĺžku až 12 mm. Majú lievikovitý tvar a zuby, ktoré dosahujú asi tretinu dĺžky prsteňa pošvy. Na okraji pošvy sa nachádza biela blanitá obruba.^[1][3]

Ploidia druhu je 2n = 216.^[3]

Výskyt

Rastline vyhovujú vlhké a močaristé substráty, preto sa vyskytuje na mokrých lúkach, rašeliniskách, brehoch rybníkov a potokov. Väčšinou rastie na kyslejšej pôde.

Rastie v Európe, Ázii a Severnej Amerike, roztrúsene sa vyskytuje aj na Slovensku. Rastlina sa vyskytuje v nížinách a pahorkotinách, zriedkavo vo vyššej nadmorskej výšky až do 1 550 m n. m. Na niektorých miestach tvorí tento druh kolónie.^[1][3]

Toxické účinky

Otravy sa vyskytujú najmä pri koňoch a hovädzom dobytku, prejavuje sa hnačkou, stratou hmotnosti, svalovou paralýzou, v akútnych prípadoch boli opísané aj smrteľné prípady. V minulosti ľudia verili, že otravu spôsobuje najmä alkaloid palustrín, ale v súčasnosti sa predpokladá, že otravu môže zapríčiňovať enzým, ktorý vyvoláva nedostatok vitamínu B.^[4] Ak sa otrava zachytí včas, je možné ju odstrániť a po vhodnej liečbe možno očakávať úplné uzdravenie. Pri liečbe sa často používa vitamín tiamín. Najlepšou prevenciou pred otravou zvierat je zabezpečiť, aby sa tento druh nenachádzal v sene.^[5]

Galéria

• 

  Praslička močiarna

• 

  Jedovatá praslička močiarna

• 

  Prierez byli prasličky močiarnej

• 

  Praslička roľná

• 

  Prierez byli prasličky roľnej

Pozri aj

• praslička roľná

Referencie

1. ↑ ^{a b c} EQUISETUM PALUSTRE L. – přeslička bahenní / praslička močiarna . botany.cz, . Dostupné online.
2. ↑ PAUKERTOVÁ, Ivana. Jak poznat léčivou přesličku od jedovaté? . paukertova.cz, . Dostupné online.
3. ↑ ^{a b c} Flóra Slovenska II. Bratislava : Slovenská akadémia vied, 1966. Dostupné online.
4. ↑ Liečivé rastliny: Ottov sprievodca prírodou. Praha : Ottovo nakladatelství, 2010. ISBN 9788073605896.
5. ↑ Ministry of Agriculture, Food and Rural Affairs . omafra.gov.on.ca, . Dostupné online.