Prameň práva je zdroj poznania a existencie práva chápaný v materiálnom a formálnom zmysle. Patria sem právne predpisy (zákony a pod.), právne obyčaje, súdne precedensy a medzinárodné dokumenty (zmluvy i zásady).

Prameň práva v materiálnom zmysle

V materiálnom zmysle (hovoríme o materiálnych prameňoch práva) sú prameňom práva podmienky života spoločnosti, ktoré ovplyvňujú tvorbu práva. Takýmito kauzami môžu byť geografické, medzinárodno-politické, demografické, technologické, historické podmienky, ideologické záujmy, morálne presvedčenie, a pod. Sú to rôzne svetové, národné, spoločenské a regionálne impulzy, udalosti a skutočnosti, prírodné, demografické, ekonomické, politické, ekologické a iné podmienky života spoločnosti, ktoré majú vplyv na vytváranie nových resp. dotváranie a zmenu už existujúcich právnych pravidiel, a z ktorých tvorba práva vychádza. Materiálne pramene práva poskytujú odpoveď na otázku, odkiaľ sa právo v spoločnosti vzalo. Ako príklad môžeme uviesť materiálne pramene v oblasti práva poisťovníctva. Zákony upravujúce oblasť poisťovníctva nie sú prijímané len tak, bez dôvodu. Ich zmysel a účel určuje určitá udalosť, skutočnosť, ktorá potrebu ich prijatia vyvoláva. Napríklad, skutočnosť, že existujú dopravné nehody a katastrofy spôsobilé privodiť veľké škody či už na majetku, ale aj na zdraví, životoch a na životnom prostredí, je materiálnym prameňom (aj) v oblasti poisťovníctva. Spoločnosť na tieto skutočnosti nevyhnutne reaguje, keďže má záujem na odškodnení obetí, resp. na tom, aby sa škody minimalizovali a aby nevznikol stav, že za škody nezodpovedá nikto. Ďalší príklad na materiálny prameň práva súvisí s aktuálnym globálnym problémom terorizmu. Právne normy na ochranu spoločnosti pred teroristickými útokmi, ako sú napríklad sprísňujúce sa pravidlá leteckej dopravy, obmedzenia pohybu alebo vstupu v osobitne chránených letiskových priestoroch a pod., pramenia z tohto vysoko škodlivého rozmáhajúceho sa globálneho fenoménu.

Prameň práva vo formálnom zmysle

Vo formálnom zmysle je prameňom určitá konkrétna forma práva, v ktorej sú obsiahnuté platné právne normy. Práve publikáciou právneho predpisu v ustanovenej vonkajšej forme získavajú pravidlá správania sa charakter všeobecne záväzných právnych noriem, ktoré v prípade ich nerešpektovania štát môže vynútiť. Formálne pramene práva odpovedajú na otázku čo je právo. Tu rozlišujeme najmä:

• normatívne právne akty
• právne obyčaje
• precedensy (tzv. sudcovské právo)
• právnu náuku

pričom posledné tri majú okrem anglo-amerického právneho systému skôr postavenie pomocných foriem a to najmä pri tvorbe, aplikácii a výklade práva. V kontinentálnom právnom systéme rozhodnutia súdov a iné individuálne právne akty nie sú prameňom práva, pretože nevyvolávajú právne účinky voči iným osobám, t. j. vzťahujú sa len na výlučne vymenované osoby a nespĺňajú požiadavku všeobecnosti, a nie sú určené na opakované použitie, ich vykonaním právo skonzumuje.

Prameň práva v gnozeologickom zmysle

Pramene poznania práva, resp. pramene práva v gnozeologickom zmysle vyjadrujú súhrn všetkých informácií o práve. Môžeme ich získať ako:

• prvotné (priame, autentické), ktoré sú publikované v oficiálnych dokumentoch (u nás napr. Zbierka zákonov Slovenskej republiky, Vestník vlády Slovenskej republiky, a i.);
• druhotné (nepriame), teda informácie z neoficiálnych zdrojov, ktoré možno získať z komentárov k právnym predpisom, z rozhodnutí orgánov aplikujúcich právo (napr. súdov), vedeckých publikácií, skrípt, prednášok, a pod.