Príliv

Príliv je slapový jav, ktorý vzniká gravitačným pôsobením Mesiaca a Slnka a prejavuje sa vzdúvaním morskej hladiny. Opakuje sa každých 12 hodín. Podľa toho, v akej fáze sa Mesiac nachádza, resp. podľa toho, v akej polohe sa nachádzajú Zem, Mesiac a Slnko rozoznávame skočný príliv – vtedy sa Zem, Mesiac aj Slnko nachádzajú na jednej priamke – 2x za mesiac; a hluchý príliv – Zem, Mesiac a Slnko spolu tvoria pravý uhol – 2x za mesiac. Tento príliv má o niečo menšiu silu ako skočný.

Opakom prílivu je odliv.

Miesta najvyšších prílivov

Názov	Miesto	Výška vzdutia v m
Fundyjský záliv	Kanada	19,6
ústie rieky Gallegos	Argentína	18
Frobisherov záliv	Kanada	17,4
ústie rieky Severn	Veľká Británia	16,3
Granville	Francúzsko	14,7
Kingov záliv	Austrália	14,4
Záliv Saint Malo	Francúzsko	14,1
Penžinský záliv	Rusko	13,2
Khambátsky záliv	India	12,5
ústie rieky Colorado	Mexiko	12,1

Zdroj:^[1]

Referencie

↑ ČEMAN, Róbert. Neživá príroda. 1. vyd. Bratislava : MAPA Slovakia Bratislava, 1999. ISBN 80-967723-9-2.

Iné projekty

Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Príliv
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Príliv

Tento článok týkajúci sa geografie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

Portál vedy o Zemi

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[čeman-1] ČEMAN, Róbert. Neživá príroda. 1. vyd. Bratislava : MAPA Slovakia Bratislava, 1999. ISBN 80-967723-9-2.

[1]