Príbeh princa Gendžiho (jap. 源氏物語 – Gendži monogatari) je romantický román, v ktorom sa opisuje život a lásky fiktívneho hrdinu, princa menom Gendži Hikaru. Za autorku románu sa považuje dvorná dáma Šikibu Murasakiová, ktorá ho napísala niekedy v rokoch 1000 až 1008..

Gendži patril do vysoko postavenej spoločenskej triedy, bol synom cisára a aj keď hlavnou témou tohto romantického románu je Gendžiho skúsenosť so ženami, jeho vedľajšie vzťahy s mužmi sú vykreslené nie veľmi dobre. Gendži prechádza citovým svetom, postupne objavuje v ženách i v sebe samom zložitosť ľudskej osobnosti. Jeho cestovanie nikdy nekončí, ale premení ho z ľahkovážneho dobrodruha na hľadača určitého druhu pravdy. Autorka sa naozaj zaujímala o vzťah mužov k ženám, a to nie len v roli ctiteľov - verných či príležitostných - ale aj v roli synov, otcov, manželov, priateľov či ochrancov. Román je skôr zmesou romantického idealizmu, ako úzkoprsého realizmu.

Ďalšou veľkou témou príbehu je aj vzťah Gendžiho s dámou rovnakého mena, ako je autorka príbehu, Murasaki, ktorá vyrástla ako princova zverenkyňa, po čase sa stala jeho druhou ženou a neskôr ochorela a zomrela. Gendži bol viac a viac skľúčený a postupne sa pripravoval na úplné prerušenie stykov so svetom, v ktorom už nenachádzal žiadne potešenie.

Okrem obsahu je tento príbeh významný aj z toho dôvodu, že je pravdepodobne prvým vyzretým románom, ktorý bol napísaný. Rané "romány" totiž pripomínali skôr rozprávky - aj keď realistické, nemali zmysel pre spletitosť a chýbala im schopnosť rozvíjať svoje postavy.
Aj keď je tento román fikciou, je ako z hľadiska popisného, tak psychologického zo života.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Príbeh princa Gendžiho