Potosí - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Potosí
Svetové dedičstvo UNESCO
Svetové dedičstvo UNESCO
City of Potosí*
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO

Potosí
Štát Bolívia Bolívia
Typ kultúrna pamiatka
Kritériá ii, iv, vi
Identifikačné č. 420
Región** Latinská Amerika a Karibik
História zápisu
Zápis 1987  (11. zasadnutie)
V ohrození 2014
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva.
** Klasifikované regióny podľa UNESCO.

Potosí, predtým známe tiež ako Villa Imperial de Potosí, je mesto na juhu Bolívie, hlavné mesto rovnomenného departementu a provincie Tomás Frías. Rozkladá sa na úbočí povesťami opradenej hory Cerro Rico (špa. „bohatý vrch“) v ktorej fungovala najväčšia strieborná baňa na svete.

V roku 2011 žilo v Potosí 170 230 obyvateľov. Jeho priemerná nadmorská výška činí 3 900 m n. m., čo z neho robí druhé najvyššie položené veľkomesto (nad 100 000 obyvateľov) na svete po bolívijskom sídle El Alto, ktoré však tvorí predmestie nižšie položeného La Paz.

Dejiny

Mesto založili Španieli v roku 1545 v novo vzniknutom miestokráľovstve Peru a vďaka striebornému bohatstvu začalo extrémnym tempom rásť; podľa sčítania miestokráľa Francisca de Toledo tu už v roku 1573 žilo 120 000 ľudí, z toho približne dve tretiny tvorili domorodé národy. O polstoročie neskôr sa mesto veľkosťou vyrovnalo Seville a boli tu stavané opulentné kostoly a ďalšie stavby. Sláva Potosí, ktoré dodávalo značnú časť príjmov španielskej imperiálnej pokladnici, sa veľmi rýchlo šírila: zmieňuje sa o ňom aj Miguel de Cervantes v Donovi Quijotovi a v hovorovej španielčine sa výraz Potosí stal synonymom neobyčajného bohatstva.[1]

Po vrchole v 17. storočí sa však Potosí následkom vyčerpávania zásob striebra a tvrdého vykorisťovania baníkov (najmä z radov Indiánov) začalo opäť postupne vyľudňovať, hoci miesto hynúcich Indiánov sem boli španielskymi kolonistami dodávaní černošskí otroci.

V roku 1776 bolo Potosí aj celé tzv. Horné Peru pričlenené k novo zriadenému Laplatskému vicekráľovstvu so sídlom v Buenos Aires. Vyťažené striebro už teda naďalej nebolo dovážané do Európy okľukou cez Peru a Panamu, ale práve cez budúce hlavné mesto Argentíny, pre ktoré koncom 18. storočia predstavovalo hlavný zdroj príjmov, avšak len do doby vojen o nezávislosť na začiatku 19. storočia.[2]

V roku 1825 sa mesto stalo súčasťou nezávislej Bolívie, avšak už s púhymi 8 000 obyvateľmi, necelou desatinou niekdajšej veľkosti. Pred úbytkom obyvateľstva bolo zachránené novými cínovými baňami v polovici 19. storočia a turizmom koncom 20. storočia.

V roku 1987 bolo mesto zapísané na Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO v roku 2014 na zoznam svetového dedičstva v ohrození.

Partnerské mestá

Referencie

  1. Diccionario de RAE, heslo Potosí
  2. CHALUPA, Jiří: Dejiny Argentíny, Uruguaja, Čile. Praha : NLN, 1999, s. 89.

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Potosí

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Potosí na českej Wikipédii.


Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Potosí





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk