Portugalsko - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Portugalsko
Portugalská republika
Vlajka Portugalska Znak Portugalska
Vlajka Znak
Národné motto:
nie je
Štátna hymna:
A Portuguesa
EU-Portugal with islands circled.svg
Miestny názov  
 • dlhý República Portuguesa
 • krátky Portugal
Hlavné mesto Lisabon
38°46′ S.š. 9°9′ Z.d.
Najväčšie mesto Lisabon
Úradné jazyky portugalčina
Regionálne jazyky mirandčina
Demonym Portugalec/Portugalčan,
Portugalka/Portugalčanka
[1]
Štátne zriadenie
hlava štátu
predseda vlády
poloprezidentská republika
Marcelo Rebelo de Sousa
António Costa
Vznik 868
Susedia Španielsko
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
92 212 km² (109.)  
 km² (0,5 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2017)
 • sčítanie (2011)

 • hustota (2017)
 
10 291 027 (83.)
10 562 178

115/km² (97.)
Mena Euro (€) (= 100 centov) (EUR)
Časové pásmo
 • Letný čas
(UTCAzory UTC-1)
(UTC+1, Azory UTC)
Medzinárodný kód PRT / PT
Medzinárodná poznávacia značka P
Internetová doména .pt
Smerové telefónne číslo +351

Súradnice: 38°42′00″S 9°11′00″Z / 38,7°S 9,1833333333333°Z / 38.7; -9.1833333333333

Portugalsko, dlhý tvar Portugalská republika (port. República Portuguesa), je európska krajina, ktorá sa nachádza na juhozápadnom cípe svetadielu, v západnej časti Pyrenejského polostrova. Jediným jeho susediacim štátom je Španielsko, západné a južné brehy krajiny omývajú vody Atlantického oceánu. Portugalsku tiež patrí niekoľko ostrovov a súostroví – Azory, Madeira a Divošské ostrovy. Portugalsko je poloprezidentskou republikou, úradným jazykom je portugalčina. Portugalsko je jedným z 12 zakladajúcich členov NATO – 4. apríl 1949. Od 1. januára 1986 je Portugalsko členom Európskej únie, od 26. marca 1995 je členom Schengenského priestoru. Od 1. januára 2002 je jedným z pôvodných 12 členov Európskej menovej únieeurozóny a oficiálnou menou sa stalo euro, ktoré vystriedalo Portugalské escudo.

Dejiny

Belémska veža v Lisabone

Názov krajiny pochádza z rímskeho označenia Portus Cale. Cale označovalo pôvodnú osadu v ústí rieky Douro. Toto územie získali okolo roku 200 pred Kr. Rimania od Kartága v priebehu Druhej púnskej vojny. Vizigóti neskôr v stredoveku upravili názov územia na Portucale, z ktorého neskôr vznikol názov Portugale čiže Portugalsko. V 9. storočí pojem Portugalsko vymedzoval približne územie medzi riekami Miňa a Doura. Z názvu Portugalsko bolo jeho skrátením odvodené aj meno mesta nachádzajúceho sa na mieste pôvodnej osady Cale, dnes nazývané Porto. V 15. a 16. storočí patrilo Portugalsko k najhlavnejším zámorským objaviteľom. V roku 1488 Bartolomeo Diaz obišiel mys dobrej nádeje a v roku 1498 sa Vasco da Gama dostal do Indie. V roku 1500 dosiahol Pedro Álvares Cabral územie, ktoré sa dnes nazýva Brazília. Portugalská ríša začala tvoriť nové kolónie v rôznych častiach sveta. V 16. storočí začalo dominovať viac Španielsko a Portugalsko časom znižovalo svoj vplyv vo svete. Portugalsko vedie dlhoročný spor so Španielskom o územie na východnej hranici zvané Olivença (španielsky Olivenza). Podľa Viedenskej zmluvy z roku 1815 bolo územie priznané Portugalsku a Španielsko sa zaviazalo ho vrátiť. To sa však nikdy nestalo, na čo Portugalsko pravidelne upozorňuje. Olivença je pod Španielskou správou od roku 1801. V roku 1974 bol štátny prevrat nazývaný aj ako Klinčeková revolúcia, kedy sa zvrhol diktátorský režim. Režim Antónia de Oliveiru Salazara a neskôr Marcela Caetana trval 48 rokov.[2] Klúčovú úlohu zohral Otelo Saraiva de Carvalho. Zomrel v roku 2021.[3]

Mapa Portugalska

Administratívne členenie

Portugalsko sa dnes primárne delí na vyše 300 okresov (port. v j.č. município alebo concelho, prekladané aj ako obec) a tie na asi 4200 obcí (port. v j.č. freguesia, prekladané aj ako okrsok).

Existujú aj väčšie celky, ale tie sa pomaly odstraňujú alebo slúžia len na štatistické účely. Je to napríklad 18 dištriktov (prekladané aj ako okresy či oblasti), 5 regiónov, 2 autonómne regióny Azory a Madeira, a 28 štatistických subregiónov (podregiónov).

Okrem toho existuje kategória mesto (cidade) a mestečko (vila), čo sú jednotky, ktoré slúžia na štatistické účely, ale majú aj prezentačnú funkciu. Ich hranice niekedy zodpovedajú skupine obcí, ale väčšinou sa ich hranice (úplne alebo čiastočne) nezhodujú s hranicami obcí.[4]

Demografia

Národnostné zloženie

Portugalsko patrí k štátom, v ktorých prevláda obyvateľstvo, ktoré sa hlási k štátotvornému národu. V krajine žije viac ako 95 % obyvateľov, ktorí sa hlásia k portugalskej národnosti. V poslednom čase však začal stúpať počet legálnych cudzincov, ktorých počet sa podľa údajov z roku 2007 pohybuje okolo 3–13 %. Môžeme ich rozdeliť na tri skupiny. Prvou sú prisťahovalci z portugalsky hovoriacich krajín, ktoré boli v minulosti portugalskými kolóniami v Afrike a v Latinskej Amerike. Títo prisťahovalci nemajú jazykové bariéry, pretože portugalčina je ich materinským jazykom. Ide o prisťahovalcov z Brazílie, Angoly, Mozambiku, Svätého Tomáša, Kapverdských ostrovov, ale aj z Východného Timoru či bývalých portugalských enkláv v Indii (Goa) a Číne (Macao). Druhú skupinu prisťahovalcov tvoria imigranti z krajín bývalého Východného bloku, ktorých počty začali stúpať po páde železnej opony a hlavne po pristúpení niektorých krajín do EÚ. Ide o prisťahovalcov z Ukrajiny, Rumunska, Moldavska, Ruska či Bulharska. Treťou skupinou sú prisťahovalci z krajín západnej Európy a USA. Ide hlavne o Britov, Španielov, Francúzov, Nemcov, Holanďanov, Talianov a občanov USA.

Počty legálnych imigrantov z roku 2007
  • Brazílčania – 66 354 (0,6 %)
  • Kapverďania – 63 925 (0,6 %)
  • Ukrajinci – 39 480 – 39 480 (0,4 %)
  • Angolčania – 32 728 (0,3 %)
  • Prisťahovalci z republiky Guinea-Bissau – 23 733 (0,2 %)
  • Briti – 23 608 (0,2 %)
  • Rumuni – 19 155 (0,2 %)
  • Španieli – 18 030 (0,2 %)

a iní

Náboženské zloženie

Námestie pred chrámom v pútnickom meste Fatima.

Väčšina obyvateľov Portugalska sa hlási k rímskokatolíckej cirkvi. Počet jej príslušníkov sa podľa posledných údajov pohybuje okolo 84,5 % obyvateľov štátu. Katolícka cirkev si udržiava pomerne silný vplyv na obyvateľstvo hlavne v severnej časti štátu a na vidieku. V krajine sa nachádzajú významné katolícke školy a svetoznáme pútnické miesto Fatima. K ostatným kresťanským cirkvám sa hlási 2,2 % obyvateľov (protestanti, pravoslávni,...). K ostatným náboženstvám asi 0,3 % obyvateľov (hl. prisťahovalcov z Ázie a Afriky, hl. moslimovia a hinduisti). Asi 3,9 % obyvateľov je bez vyznania a asi okolo 9 % sa k náboženskej otázke nevyjadrilo.

Doprava

Doprava v Portugalsku je dobre rozvinutá a diverzifikovaná. Krajina má 68 732 km ciest, z ktorých približne 3 000 km je súčasťou systému 44 diaľnic. Brisa je najväčším koncesionárom v krajine. S rozlohou 89 015 km², kontinentálne Portugalsko má 3 medzinárodné letiská Lisabon, Porto a Faro. Systém železníc je prevádzkovaný spoločnosťou Comboios de Portugal. Hlavné prístavy sú v Leixões, Aveiro, Figueira da Foz, Lisabone, Setúbal, Sines a Faro.

Referencie

  1. Slovenské slovníky
  2. https://www.teraz.sk/import/pred-45-rokmi-sa-v-portugalsku-uskutocn/391658-clanok.html
  3. https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/595637-zomrel-strateg-karafiatovej-revolucie-otelo-saraiva-de-carvalho/
  4. http://sig.ine.pt/

Iné projekty

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Portugalsko

31. október
4. jún
4. marec
5. apríl
5. október
6. apríl
6. august
6. jún
6. november
6. október
60. roky 20. storočia
7. júl
7. jún
7. október
7. september
70. roky 20. storočia
8. júl
8. október
8. september
80. roky 20. storočia
9. august
9. február
9. júl
9. máj
9. marec
9. november
Adam Ledwoń
Adrian Voinea
Alanis Morissettová
Albert Claude
Alessandro Del Piero
Alyson Hanniganová
Amber Vallettová
Andrei Pavel
Andrej Anatolievič Mezin
Andrej Danko
Andrej Olegovič Medvedev
Antony Hewish
Barry Cowan
Bear Grylls
Belgicko
Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela
Chad Kroeger
Christian Bale
Chris Pronger
Cristina Torrensová Valerová
Daniel Medo
Demokracia
Desaťročie
Didier Cuche
Diktatúra
Dinu Pescariu
Doprava
Eisaku Sató
Elizabeth Banks
Ernő Rubik
Etiópia
Eyvind Johnson
Federálne zhromaždenie (Česko-Slovensko)
Fitnes
Florenc (stanica pražského metra)
Frankfurt nad Mohanom
Fredrik Modin
Friedrich Hayek
Futbal
Gábor Gál
Gábor Zavadszky
George Emil Palade
Grécko
Gunnar Myrdal
Haile Selassie
Harry Martinson
Hišám Al-Karrúdž
Hilary Swanková
Irina Spîrleová
Ivan Trabalík
Ján Krošlák
Ján Lipiansky
Ján Plch
Ján Pleva
Janette Husárová
Japonsko
Jaroslav Špaček
Jaroslav Huleš
Jaroslav Slávik (producent)
Jefferson Pérez
Jeff Strasser
Jevgenij Alexandrovič Kafeľnikov
Jim Thomas
Joaquin Phoenix
Jozef Čierny (hokejista)
Jozef Gönci
Julian Knowle
Julien Boutter
Juraj Červenák
Kódži Murofuši
Kačerov (stanica pražského metra)
Kamil Susko
Karol Kučera
Kenny Jönsson
Kultúra (spoločenské vedy)
Laura Pausini
Lavína
Linka C (pražské metro)
Lucas Arnold Ker
Mahéš Bhúpati
Majstrovstvá sveta vo futbale 1974
Malta
María Ventová-Kabchiová
Marcel Hanzal
Marek Forgáč
Marek Uram
Marián Miezga
Marije Cornelissenová
Marta Jandová
Martin Fedor
Martin Kuruc
Martin Ryle
Martin Tešovič
Massimo Bertolini
Maurice Greene (atlét)
Mengusovská dolina
Michal Habaj
Miroslav Šatan
Miroslav Šimonovič
Monarchia
Monika Hilmerová
Mosé Navarra
Nemecko
Nobelova cena za chémiu
Nobelova cena za fyziku
Nobelova cena za literatúru
Nobelova cena za mier
Ole Einar Bjørndalen
Organizácia Spojených národov
Organizácia za oslobodenie Palestíny
Oskar Rózsa
Paul John Flory
Pavol Demitra
Pedro Horrillo
Penélope Cruzová
Peter Korčok
Peter Pucher
Petter Solberg
Podolínec
Portugalsko
Pražské metro
Radoslav Hecl
Raphaël Poirée
Referendum
René Sommerfeldt
Revolúcia
Robert Kovač
Rodrigo Laviņš
Rubikova kocka
Ryan Phillippe
Sacha Hatala
Sergej Anatolievič Jerkovič
Sergej Rudoľfovič Šabanov
Sergej Viktorovič Gončar
Simon Aspelin
Slovensko
Socializmus
Spojené štáty
Spojené kráľovstvo
Stará Ľubovňa (okres)
Storočie
Terakotová armáda
Thomas Enqvist
Tibor Višňovský
Tor Arne Hetland
Východoslovenský kraj
Vladimír Leitner
Voľby
Vojtech Bachleda
Vysoké Tatry (pohorie)
Werner Eschauer
Zali Steggallová
Zhanna Friske
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk