Portoferraio je mesto a obec v provincii Livorno, na okraji rovnomenného prístavu ostrova Elba. Je to najväčšie mesto ostrova. Vzhľadom na terén sa mnohé budovy nachádzajú na svahoch malého kopca, ktorý z troch strán lemuje more.

História

Založil ho Cosimo de' Medici, toskánsky veľkovojvoda, v roku 1548 pod názvom Cosmopoli ("Cosimovo mesto"), pre vyváženie vplyvu španielskej citadely v Porto Azzurro. Malo tri pevnosti (Forte Stella, Forte Falcone a Forte Inglese) a mohutnú líniu hradieb, ktoré sú viditeľné dodnes.

Názov sa vyvíjal z etruského Ferraia, rímskeho Fabricia, na Ferraio toskánskeho veľkovojvodstva.

Mesto zostalo pripojené k Toskánskemu veľkovojvodstvu až do konca 18. storočia, keď sa pre svoju strategickú polohu dostalo do sporu s Francúzskom, Veľkou Britániou a Rakúskom. Britská posádka tu odolala obliehaniu v roku 1801, ale Amienský mier z roku 1802 odovzdal mesto Francúzsku. V roku 1814 bolo odovzdané Napoleonovi Bonapartovi ako sídlo jeho prvého exilu.

V 19. storočí sa mesto rýchlo rozrástlo vďaka výstavbe infraštruktúry a využívaniu nových železiarní v Rio Marina. Portoferraio sa následne stalo hlavným prístavom pre prepravu železnej rudy na pevninu, odkiaľ pochádza aj jeho súčasný názov, čo v taliančine znamená "železný prístav". Po skončení napoleonskej éry sa Portoferraio navrátilo Toskánsku a v roku 1860 sa stalo súčasťou Talianskeho kráľovstva. Tu bol až do svojej smrti väznený zbojník Carmine Crocco za revolúciu proti vláde Viktora Emanuela II. a anarchista Giovanni Passannante, ktorý sa pokúsil zabiť kráľa Umberta I.

Počas Druhej svetovej vojny sa Portoferraio stalo dejiskom bojov, keď Elbu obsadili nemecké jednotky. Koncom júna 1944 oslobodili ostrov spojenecké sily zložené prevažne z jednotiek Slobodného Francúzska v dvojdňovom boji. Portoferraio obsadili francúzske jednotky 18. júna, ale bolo poškodené bojmi a bombardovaním, ktoré invázii predchádzalo.

Od 70. rokov 20. storočia hospodárstvo Portoferraia ukončením banskej činnosti stagnovalo, ale v nasledujúcich desaťročiach získalo status medzinárodne uznávanej prímorskej destinácie.

Populácia

Židovská komunita

Prví Židia prišli do Portoferraia začiatkom 17. storočia po vydaní ediktu z roku 1556, v ktorom Cosimo de' Medici udelil osobitné výsady všetkým, ktorí sa usadili v Cosmopoli. V roku 1593 Ferdinando de' Medici vydal dokument s názvom La Livornina, ktorý udeľoval ďalšie výsady zahraničným obchodníkom, najmä Židom, ktorí boli ochotní usadiť sa v nových slobodných prístavoch na Elbe a v Leghorne.

Prvá synagóga bola postavená v rokoch 1631-1632, keď na ostrove žilo sotva viac ako desať židovských rodín. Na začiatku 18. storočia sa k židovskej komunite hlásilo viac ako 50 ľudí.

V roku 1702 museli na príkaz veľkovojvodu Židia z Portoferraia žiť na vyhradenej ulici Via degli Ebrei resp. Hebrejskej ulici (dnes sa nazýva Via Elbano Gasperi), ktorá predstavovala malé geto, ktoré nesmeli opustiť po jednej hodine ráno.

Cirkevné úrady sa snažili izolovať židovskú komunitu tým, že bránili kresťanom v akomkoľvek kontakte so židovskou komunitou. Boli zavedené obmedzenia pre všetkých pracovníkov a najmä pre dojky.

V roku 1765 bolo udelené povolenie postaviť múr okolo poľa určeného na židovský cintorín. Múr s centrálnymi dverami je stále viditeľný. Do roku 1954 bol na dverách nápis: Cimitero Israelitico. V roku 1964 boli zvyšné hroby, približne 40 hrobov s nápismi v hebrejčine a španielčine, pochádzajúce z obdobia od roku 1646 do konca 19. storočia, prenesené na nový židovský cintorín v Livorne. Pozemok bol odkanalizovaný a židovská komunita ho predala susedovi. V súčasnosti je to záhrada vily, ktorá sa nachádza za ním.

V roku 1826 guvernér na žiadosť hláv 10 židovských rodín vypracoval súbor pravidiel pre židovskú komunitu. Pravidlá schválil veľkovojvoda Leopold II., ktorý vymenoval dvoch massari ("súdnych vykonávateľov"), zastupujúcich komunitu.

V druhej polovici 18. storočia sa počet židovskej komunity znížil v dôsledku zhoršenia hospodárskych podmienok na ostrove. S Osmanskou ríšou bol podpísaný mier, čo viedlo k zníženiu počtu vojenských posádok a k zrušeniu "compagnia urbana", ktorú tvorilo 180 mužov.

Začiatkom 20. storočia prilákala výstavba oceliarne na ostrov nové židovské rodiny. Avšak kvôli protižidovským zákonom a prenasledovaniu tieto rodiny ostrov opustili.

Hlavné pamiatky

Centrum mesta je sústredené okolo malého prístavu ležiacom v zátoke.

Medzi hlavné zaujímavosti patria:

• Forte Stella
• Forte Falcone
• Forte Inglese
• Archeologické múzeum
• Napoleonov dom

Portoferraijský maják

Stojí na severnej hradbe Forte Stella. V roku 1788 ho dal postaviť veľkovojvoda a rímsko-nemecký cisár Leopold II. z Toskánska.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Portoferraio na anglickej Wikipédii.