Bojnický zámok je romantický zámok, s čiastočne ponechaným pôvodne gotickým a renesančným základom hradu. Je dobre viditeľný z veľkej časti horného Ponitria, leží na severnom okraji mestečka Bojnice.

Archívne doložené správy o hrade, respektíve o hradisku siahajú do začiatku 12. storočia. S určitosťou išlo o kamenný hrad. Prvý známy feudálny majitelia boli synovia veľmoža Kazimíra z rodu Hont-Poznan, ktorí sa spolčili s Matúšom Čákom Trenčianskym. Hrad vzápätí prešiel do jeho rúk. Po jeho smrti bol kráľovským majetkom a ako taký viackrát menil majiteľov, patril významným feudálom obdobia gotiky a renesancie. Najskôr Gilethovcom, Ladislavovi z Opole, pánom z Jelšavy a napokon Noffryovcom, ktorý hrad rozšírili a opevnili. Po ich vymretí pripadol Jánovi Korvínovi a po ňom Zápoľskovcom, ktorí ho vlastnili od konca 15. storočia až do roku 1526. Hrad prešiel do rúk Thurzovcov, z nich František hrad podstatne rozšíril a opevnil.

Dnešný vzhľad zámku najviac ovplyvnili Pálffyovci, ktorí ho vlastnili nepretržite od roku 1643 až do prvej ČSR, keď ho kúpil Baťa. Z nich posledný Ján Pálffy hrad prestavoval 1889-1910 jej uplneho dokončenia sa však nedožil zomrel vo Viedni 2.júla 1908 a sústredil sa aj na zberateľskú činnosť - skupoval predmety vystavované na európskych dražbách. Zanechal po sebe vzácne komponovaný súbor hradného komplexu s prepracovanou siluetou, architektonický celok vyrastajúci z prírodného prostredia s bohatou zbierkou umeleckohistorických predmetov.