Alberto Santos-Dumont (* 20. júl 1873 Cabangu – † 23. júl 1932 Guarujá) bol významný letecký priekopník a konštruktér. Zostrojil prvú naozaj ovládateľnú vzducholoď na svete. 12. novembra 1906 uskutočnil prvý overený let lietadla ťažšieho ako vzduch v Európe. Narodil sa a zomrel v Brazílii, prakticky všetky svoje konštrukcie však zrealizoval vo Francúzsku.

Alberto Santos-Dumont sa narodil v brazílskej Palmire, časti dnes pomenovanej po ňom Santos Dumont. Bol najmladším synom kávového plantážnika francúzskeho pôvodu inžiniera Henriqua Dumonta, ktorý zbohatol zavádzaním mechanizácie do pestovania kávovníka. Jeho brazílska matka mala rodné meno de Santos. Alberto navštevoval školu v São Paule, neskôr podľa želania otca banskú školu v Ouro Preto. Javil však záujem najmä o strojárstvo a mechaniku. Hovoril, že v dvanástich rokoch riadil lokomotívu na otcovej kávovej plantáži.

Do Paríža prišiel prvýkrát na radu otca v roku 1893. Tam sa nadchol pre vznikajúci automobilizmus. V roku 1894 sa vrátil do Brazílie aj s trojkolkou na benzínový pohon typu Peugeot.

Louis Blériot (* 1. júl 1872, Cambrai – † 2. august 1936, Paríž) bol francúzsky vynálezca a letecký konštruktér. Uskutočnil prvý let cez kanál La Manche v lietadle ťažšom ako vzduch.

Narodil sa v Cambrai, vyštudoval inžinierstvo na École Centrale Paris. Záujem o letectvo predviedol v roku 1900, keď postavil svoju vlastnú ornitoptéru, typ lietadla z raných čias letectva, ktoré napodobňovalo vtákov mávaním krídel.

Blériot a jeho spoločník Gabriel Voisin založili továreň na vývoj a výrobu lietadiel Blériot-Voisin Company. V rokoch 1903 - 1906 spoločnosť vyvinula niekoľko typov lietadiel.

Po rokoch, počas ktorých sa zdokonaľoval v umení pilotáže, sa Blériot rozhodol pokúsiť získať cenu tisíc liber, ktorú ponúkal londýnsky denník Daily Mail za úspešný prelet kanálu La Manche. 25. júla 1909 preletel 22 míľ (35 km) z Les Barraques (blízko Calais) do Doveru na svojom lietadle Blériot XI. Let trval 40 minút.

V nasledujúcich rokoch sa z Blériota stal úspešný podnikateľ, ktorý vo svojej firme Société Pour Aviation et ses Derives (známejšej pod akronymom SPAD) vyrobil tisíce lietadiel nasadených štátmi Trojdohody do bojov v 1. svetovej vojne.

Ján Režňák (* 14. apríl 1919, Jablonica – † 19. september 2007, Martin) bol slovenský stíhací pilot a letecké eso počas druhej svetovej vojny. Dvakrát bol nasadený na východnom fronte proti Sovietskemu zväzu, pričom sa stal najúspešnejším stíhacím pilotom Slovenských vzdušných zbraní a zároveň najúspešnejším slovenským pilotom v druhej svetovej vojne. Oficiálne mu bolo priznaných 32 zostrelov nepriateľských lietadiel.

Ján Režňák sa narodil 14. apríla 1919 v Jablonici (dnes v okrese Senica) v rodine stolára. Po skončení meštianskej školy sa na dvojročnej pokračovacej škole vyučil elektrotechnikom a na prax nastúpil do Spoločnosti majiteľov hospodárskych strojov v Bratislave. Už v tom čase prejavoval záujem o letectvo a začal dochádzať na letisko Vajnory pri Bratislave do Slovenského aeroklubu. Tu od 21. apríla do 13. augusta 1938 absolvoval základný pilotný výcvik v rámci brannej akcie „1000 nových pilotov“. V školení pokračoval od 20. augusta 1938, po narukovaní do Česko-slovenskej armády, v pilotnej škole u Leteckého pluku 3 „Generála-letca M. R. Štefánika“ na letisku v Spišskej Novej Vsi.

Po vzniku Slovenského štátu, v marci 1939, prešiel tento pluk pod armádu Slovenského štátu. Výcvik úspešne ukončil 19. apríla 1939 a potom nasledoval stíhací výcvik v Piešťanoch, ktorý tiež úspešne absolvoval 30. novembra 1939. Ihneď bol povýšený do hodnosti slobodníka a v decembri 1939 pridelený k stíhacej letke 13. Táto letka bola dislokovaná na letisku v Piešťanoch, kde Režňák v tom čase lietal s dvojplošníkmi Avia B.534 a Avia Bk.534. Dňa 30. mája 1940 bol povýšený na desiatnika a 1. októbra toho istého roku na čatníka.

James Harold Doolittle (* 14. december 1896, Alameda – † 27. september 1993, Pebble Beach) bol americký priekopník letectva, počas druhej svetovej vojny sa vyznamenal svojim odvážnym náletom na Tokio.

„Jimmy“, ako ho prezývali, sa narodil v Alamede (Kalifornia) 14. decembra 1896. Už počas jeho štúdia na univerzite v Kalifornii Spojené Štáty vstúpili do prvej svetovej vojny, prihlásil sa ako kadet letectva v armádnom signálnom zbore (nastúpil sem v októbri 1917), prešiel tréningom na škole vojenského letectva. Neskôr slúžil ako inštruktor streľby a vedúci letov. Jeho prvou povinnosťou bola služba v 104. letke na „Kelly Field“ v Texase neskôr v 90. letke pri pohraničnom hliadkovaní v „Eagle Pass“. 24. decembra 1917 sa Doolittle oženil s Josephine E. Danielsovou.

1. júla 1920 dostal riadne poverenie a bol povýšený do hodnosti nadporučíka. Potom začal študovať na škole leteckej mechaniky a rovnako absolvoval viaceré kurzy leteckého inžinierstva.

Otto Smik, DFC (* 20. január 1922, Bordžomi – † 28. november 1944, neďaleko Zwolle) bol slovenský stíhací pilot a letecké eso počas druhej svetovej vojny. Stal sa najúspešnejším slovenským pilotom v službách britskej RAF. Oficiálne mu bolo priznaných 11 zostrelov nepriateľských lietadiel. Zahynul 28. novembra 1944 pri útoku na železničnú stanicu v Zwolle.

Otto Smik sa narodil a prvých dvanásť rokov prežil v gruzínskom kúpeľnom meste Bordžomi. Jeho otec Rudolf, ktorý pochádzal z Tisovca, tu padol do zajatia počas prvej svetovej vojny. Oženil sa s dcérou cárskeho dôstojníka židovského pôvodu. Návrat na Slovensko s rodinou mu bol umožnený až roku 1934.

Otto už od detstva prejavoval záujem o letectvo. V roku 1937, ako študent obchodnej školy, nastúpil na plachtársky kurz (Masarykova letecká liga v Bratislave), kedy absolvoval prvé krátke lety v nízkych výškach. V lete roku 1939 začal lety na Straníku pri Žiline, kde kurz pravdepodobne aj úspešne dokončil.

Napriek svojmu ekonomickému vzdelaniu prijal pôvodne miesto na letisku vo Vajnoroch. Po rozpade Československa a vypuknutí druhej svetovej vojny sa rozhodol pripojiť k zahraničnému odboju.

18. marca 1940, krátko po vzniku Slovenského štátu, Otto Smik ilegálne odišiel zo Slovenska vo veku 18 rokov.

Eugene Burton Ely (* 21. október 1886, Davenport, Iowa, USA – † 19. október 1911, Macon, Georgia) bol americký priekopník letectva. Ako prvý uskutočnil štart a pristatie z paluby lode.

Narodil sa vo Williamsburgu v Iowe a vyrastal v Davenporte. Navštevoval Iowa State University, štúdium ukončil v roku 1904. Potom sa presťahoval do San Francisca v Kalifornii, kde začal pracovať najprv v oblasti predaja automobilov.

V roku 1910 odišiel do Portlandu v Ohiu, kde pracoval ako obchodný zástupca firmy, ktorú založil E. Henry Wemme. V tom čase Henry Wemme zakúpil jeden z prvých štvorvalcových dvojplošníkov Curtiss D od Glenna Curtissa a získal výhradné právo na predaj týchto strojov pre oblasť severozápadného pacifického pobrežia.

Wemme však nemal s lietadlami žiadne skúsenosti, nikdy neletel a ani nevedel lietať a tak ponúkol lietanie s Curtissom Elymu, ktorý si myslel, že lietanie je rovnako jednoduché ako riadenie automobilu. Ely však onedlho s lietadlom havaroval, ale pretože za túto udalosť niesol zodpovednosť, vrak od Wemmeho odkúpil.

Izidor „Izo“ Kovárik (* 29. marec 1917, Kopčany – † 11. júl 1944, neďaleko Zvolena) bol slovenský stíhací pilot a letecké eso počas druhej svetovej vojny. Trikrát bol nasadený na východnom fronte proti Sovietskemu zväzu, pričom sa stal druhým najúspešnejším stíhacím pilotom Slovenských vzdušných zbraní a zároveň druhým najúspešnejším slovenským pilotom v druhej svetovej vojne. Oficiálne mu bolo priznaných 28 zostrelov nepriateľských lietadiel. Zahynul 11. júla 1944 pri cvičnom lete neďaleko Zvolena.

Izidor Kovárik sa narodil 29. marca 1917 v Kopčanoch (dnes v okrese Skalica) v rodine tesára. V Kopčanoch vyrastal a vychodil obecnú školu. V apríli 1938 sa prihlásil do brannej akcie „1000 nových pilotov“, v rámci ktorej absolvoval základný pilotný výcvik. Do armády vstúpil v auguste toho istého roku a následne bol poslaný do pilotnej školy v Spišskej Novej Vsi. Dňa 20. novembra 1939 úspešne ukončil štúdium a výcvik ako tretí najlepší v poradí z celkových 29 absolventov, pričom už v decembri bol zaradený ku stíhacej letke 11, ktorá bola vyzbrojená stíhačkami Avia B.534 a velil jej npor. Ivan Haluzický.

Dňa 22. júna 1941 začalo nacistické Nemecko s útokom na Sovietsky zväz. Slovensko sa spolu s ďalšími spojencami Nemecka k útoku pripojilo, a tak sa slovenské jednotky v júli 1941 presunuli na Ukrajinu.

Amelia Mary Earhartová (* 24. júl 1897, Atchison – nezvestná od 2. júla 1937, pravdepodobne na atole Nikumaroro) bola americká pilotka, ktorá v roku 1928 ako prvá žena preletela Atlantický oceán. Pri pokuse uskutočniť let okolo sveta v roku 1937 záhadne zmizla nad Tichým oceánom.

Bola dcérou Edwina a Amy Earhartových. Narodila sa v dome svojich starých rodičov v kansaskom meste Atchison. Jej starým otcom z matkinej strany bol Alfred Otis. V lietadle prvýkrát sedela v roku 1920. O rok neskôr absolvovala lekcie lietania a kúpila si vlastné lietadlo, dvojplošník Kinner Airster. V roku 1922 vytvorila neoficiálny rekord; ako prvá žena letela vo výške približne 4 250 metrov. V roku 1923 dostala ako šestnásta žena pilotnú licenciu od Medzinárodnej leteckej federácie (FAI).

Dňa 17. júna 1928 ako prvá žena preletela v lietadle Fokker F.VIIb/3m Atlantický oceán (z Trepassey Harbor v Newfoundlande do Burry Port vo Walese), ale len ako spolucestujúca. V roku 1930 prekonala ďalší rekord; ako prvá žena letela rýchlosťou približne 290 km/h.

Otto Lilienthal (* 23. máj 1848, Anklam – † 10. august 1896, Berlín) bol významný nemecký priekopník letectva. Postavil veľké množstvo klzákov, ktoré na rozdiel od prác jeho predchodcov boli plne ovládateľné. Taktiež zostrojil (samozrejme pre účely leteckých pokusov) bezpečný ľahký trubkový parný kotol, ktorý mu zabezpečil dostatok financií a priestor pre pokusy s modelmi lietadiel a klzákmi. Spôsobom ovládania svojich klzákov sa stal otcom závesného lietania. Do svojej smrti na následky zranenia po páde klzáku vykonal okolo 2000 letov.

Otto Lilienthal sa narodil v roku 1848 v Anklame (Meklenbursko-Predpomoransko) synovi tkáča Gustáva Lilienthala. Otec však vo veku 36 rokov zomrel a rodina ostala bez prostriedkov. Matka však vďaka krásnemu hlasu rodinu uživila. Zhodou náhod sa dostala do drážďanskej a neskôr aj do berlínskej opery. Po finančnom zabezpečení sa rodina vrátila do Anklamu, kde si matka otvorila módny salón.

Otto spolu s bratom Gustavom žili v dobe plnej technických noviniek, a obaja sa rozhodli pre štúdium na technických školách. Otto po ukončení priemyslovej školy v Postupime nastúpil v roku 1867 na priemyslovú akadémiu. Počas prvých prázdnin spolu s Gustávom postavili druhý model stroja ťakšieho ako vzduch (prvý vznikol už pred nástupom na akadémiu).

James Stephen Fossett (* 22. apríl 1944, Jackson, Tennessee, USA – † 3. september 2007, západná Nevada) bol americký podnikateľ, letec, námorník a dobrodruh. Stal sa držiteľom niekoľkých desiatok svetových rekordov ako pilot, námorník alebo diaľkový plavec.

3. septembra 2007 sa stratil pri lete nad púšťou v štáte Nevada bez toho, aby niekto zachytil núdzový signál. Neúspešne po ňom pátrali stovky dobrovoľníkov, armáda a lietadlá Civil Air Patrol. Jeho manželka podala 26. novembra 2007 žiadosť, aby bol Fossett vyhlásený za mŕtveho. Tejto žiadosti chicagsky súd vyhovel a 15. februára 2008 vyhlásil Fossetta oficiálne za mŕtveho.

Detstvo prežil v Kalifornii, kde sa jeho rodina presťahovala z Tennessee a v dobrodružstve začínal ako horolezec. V mladosti, ako člen organizácie Boy Scouts of America, splnil podmienky prestížneho skautského ocenenia „Eagle Scout“, orlí skaut. Bol členom Svetového skautského výboru WOSM, World Organisation of Scout Movement. V roku 1966 získal na Stanfordovej univerzita titul BA a roku 1968 na Washington University v St. Louis titul MBA. Po skončení štúdií pracoval niekoľko rokov pre viaceré finančné spoločnosti. Po 15 rokoch sa osamostatnil a jeho sprostredkovateľské spoločnosti Marathon Securities a Lakota Trading (1980) mu zarobili veľký majetok.

Gerhard „Gerd“ Barkhorn (* 20. marec 1919, Königsberg – † 8. január 1983, Frechen) bol nemecký stíhací pilot počas druhej svetovej vojny, letecké eso, druhý najúspešnejší stíhací pilot histórie s 301 potvrdenými zostrelmi.

Do radov Luftwaffe vstúpil v roku 1937. Výcvik ukončil v roku 1939. Zúčastnil sa bojov nad Francúzskom v máji 1940 aj bitky o Britániu v lete a na jeseň toho istého roku ako príslušník JG 2. Lietal na stroji Messerschmitt Bf 109E. V tomto období nedosiahol žiadne vzdušné víťazstvo. 1. augusta 1940 bol prevelený k JG 52. 29. októbra 1940 bol nad Kanálom zostrelený.

JG 52 bola v lete 1941 presunutá na novovytvorený východný front. Prvé vzdušné víťazstvo dosiahol 2. júla 1941, keď zostrelil bombardér DB-3 pri svojej 120. misii. Do novembra zostrelil celkovo 10 nepriateľských lietadiel a bol 11. novembra 1941 povýšený do hodnosti Oberleutnant. V úspechoch pokračoval aj v nasledujúcom roku, 19. júla 1942 dosiahol štatút leteckého esa po tom, čo v priebehu jediného dňa zostrelil so svojim Bf 109F 6 sovietskych lietadiel. V priebehu júla sa mu podarilo zostreliť 30 lietadiel. Do 19. decembra jeho skóre vzrástlo na 100 vzdušných víťazstiev. Medzi inými je mu pripisovaný zostrel Hrdinu Sovietskeho zväzu, poručíka Vasilieva. Dňa 11. januára 1943 boli Barkhornovi k Rytierskemu krížu udelené Dubové listy.

Charles Augustus Lindbergh, ml. (* 4. február 1902, Detroit – † 26. august 1974, Kipahulu), známy tiež ako Lucky Lindy alebo Osamelý orol, bol americký pilot, známy predovšetkým prvým sólovým preletom Atlantického oceánu v roku 1927 na lietadle Ryan NYP, ktoré pomenoval Spirit of St. Louis. Neskôr sa angažoval na strane izolacionistov, ktorí odmietali vstup USA do druhej svetovej vojny.

Lindbergh sa narodil v Detroite v štáte Michigan ako syn švédskych prisťahovalcov. Vyrastal v Little Falls v Minnesote. Jeho otec bol právnik a neskôr kongresman (bojujúci proti vstupu USA do Prvej svetovej vojny), jeho matka bola učiteľka chémie. Od mladosti prejavoval záujem o techniku a stroje, najmä lietadlá. V roku 1922 po ukončení štúdia strojného inžinierstva sa pripojil k výcviku pilotov a mechanikov v spoločnosti Nebraska Aircraft. Kúpil si tiež svoje prvé vlastné lietadlo - Curtiss JN4 z prebytočných zásob armády po Prvej svetovej vojne, a začal sa s ním venovať vtedy populárnemu kaskadérstvu.

Hirojoši Nišizawa (jap. 西澤 広義 – Nišizawa Hirojoši; * 27. januára 1920, Ogawa – † 26. október 1944, Mindoro) bol japonský námorný pilot a letecké eso Japonského cisárskeho námorného letectva počas druhej svetovej vojny.

Presné údaje o počte jeho vzdušných víťazstiev je dnes ťažké určiť. Najúspešnejším japonským stíhacím pilotom v druhej svetovej vojne bol pravdepodobne Tecuzó Iwamoto alebo Hirojoši Nišizawa. Údaje, ktoré zhromažďoval Nišizawov veliteľ Okamoto, hovoria o 87 zostreloch, Nišizawa písal v liste rodičom o 147 zostreloch a americký výskumný výbor odhaduje počet zničených lietadiel na 190. Väčšina zdrojov hovorí o 87 vzdušných víťazstvách.

Hirojoši Nišizawa sa narodil 27. januára 1920 v malej horskej dedinke Ogawa v prefektúre Nagano ako piaty syn riaditeľa miestneho pivovaru na sake. Po úspešnom ukončení štúdia pracoval v textilnej továrni. Raz si cestou z práce všimol farebný plagát, ktorý lákal dobrovoľníkov k vstupu do japonského letectva. Napriek tomu, že Nišizawa nebol nijako zdatný muž, bol v júni 1936 prijatý a stal sa jedným zo študentov 7. Otsu.

Glenn Luther Martin (* 17. január 1886, Macksburg, Iowa, USA - 5. december 1955, Baltimore, Maryland) bol americký obchodník a pilot.

Glenn Martin získal v kalifornskej Santa Ane v roku 1908 obchodné zastúpenie automobiliek Ford a Maxwell. Fascinovaný lietadlom bratov Wrightovcov sa rozhodol postaviť si lietadlo vlastné. Prvý stroj zničil hneď pri prvom pokuse, ale nevzdával sa.

Na druhý vzlet použil lietadlo s konštrukciou z bambusu, ktoré postavil so svojimi automechanikmi. Išlo o kópiu stroja Glenna Curtissa, s motorom Ford s výkonom 15 koní. O rok neskôr s lietadlom prvýkrát úspešne vzlietol - let trval 12 sekúnd a vystúpal pri ňom do výšky 30 metrov. Glenn Martin sa tak zapísal do histórie ako prvý človek, ktorý letel s lietadlom tak ďaleko a tak vysoko. Neskôr držal aj rekord v dĺžke letu nad vodnou hladinou s dĺžkou 66 míľ.

Lawrence Hargrave (* 29. január 1850, Londýn – † 6. júl 1915, Sydney) bol austrálsky letecký priekopník a astronóm. Vytvoril konštrukčné prvky dôležité pre úspešné vyriešenie problému lietania  – krabicový (komorový) drak, krídlo so zakriveným profilom a hrubou nábežnou hranu krídla.

Narodil sa v londýnskej časti Greenwich. V roku 1872 odišiel do Austrálie hľadať zlato, ale loď ktorou cestoval stroskotala pri pobreží Queenslandu. Po prieskume okolia Port Moresby (Papua-Nová Guinea) v polovici 70-tých rokov 19.storočia sa usadil v Sydney. Čoskoro sa stal členom Royal Society of New South Wells. V roku 1878 sa stal asistentom astronomického observatória v Sydney, kde ostal až do roku 1883 kedy odišiel na odpočinok a zvyšok života venoval riešeniu otázok spojených s lietaním.

V priebehu 80-tych rokov a začiatkom 90-tych rokov 19. storočia Hargrave experimentoval so sedemnástimi jednoplošnými modelmi s rôznym pohonom (použil hodinový strojček, kaučukové zväzky, motor na stlačený vzduch, či parný stroj).

Gerhard Fieseler (* 15. apríl 1896, Glesch – † 1. september 1987, Kassel) bol nemecký stíhací pilot, letecké eso v prvej svetovej vojne, majster sveta v leteckej akrobacii, konštruktér a výrobca lietadiel.

Fieseler sa narodil v meste Glesch (dnes časť mesta Bergheim) v Severnom Porýni-Vestfálsku ako syn tlačiara Augusta Fieselera a Kathariny Fieselerovej z Koblenzu. Od svojich šiestich rokov pomáhal v otcovej tlačiarni v Bonne. V mladosti sa vďaka záujmu o techniku venoval stavbe modelov lietadiel.

Na začiatku prvej svetovej vojny vstúpil dobrovoľne k Fliegerabteilung v Berlíne-Johannisthale. Vďaka nedostatku pilotov a vtedajšiemu nariadeniu sa zaradil do leteckého výcviku. Po nehode, ktorá sa stala pri výcviku sa ťažko zranil a z nemocnice ho prepustili až vo februári 1916, potom pôsobil ako pozorovací pilot. V októbri 1916 Fieselera pridelili k Fliegerabteilung 243 a neskôr bol prevelený k Fliegerabteilung 43. Nasledovalo preškolenie na jednomiestne lietadla a v máji 1917 presun na macedónsky front k Jaste 25, kde dosiahol Fieseler 20. augusta 1917 svoje prvé víťazstvo vo vzdušnom súboji. Južne od obce Prilip zostrelil nepriateľský Nieuport 17; do konca vojny pridal ešte 18 ďalších víťazstiev. Bol vyznamenaný Zlatým záslužným krížom a Železným krížom 1914 druhej a prvej triedy.

Po skončení vojny sa vrátil do tlačiarne, ale túžil vrátiť sa k lietaniu. Kvôli podmienkam z Versailles však nebolo letectvo vo Weimarskej republike povolené až do roku 1922.

Group captain Sir Douglas Robert Steuart Bader, CBE, DSO & Bar, DFC & Bar, DL, FRAeS (* 10. február 1910, Londýn – † 5. september 1982, Londýn) bol britský stíhací pilot.

Preslávil sa počas druhej svetovej vojny ako stíhacie eso RAF. Zostrelil 20 nepriateľských lietadiel ďalšie 4 štyri zostrelil v spolupráci; šesť pravdepodobných zostrelov a jeden pravdepodobný spoločný zostrel. Okrem toho v boji poškodil 11 nepriateľských lietadiel.

V Spojenom kráľovstve sa tešil veľkej obľube. V roku 2002 bol napríklad zvolený 47. najväčším Britom histórie – prispel aj mimoriadny osobný príbeh, lebo Bader prišiel pri havárii roku 1931 o obidve nohy a ako prvý známy takto postihnutý vojenský pilot sa vrátil k aktívnej službe. Podobným prípadom bol napr. sovietsky letec A. M. Maresiev.

Na začiatku vojny slúžil v 19. peruti, neskôr bol menovaný do funkcie veliteľa 222. perute RAF. Od 24. marca do 9. augusta 1941, Bader absolvoval nad Francúzskom 62 bojových misií typu „sweep“. 9. augusta 1941, bol na svojom stroji Supermarine Spitfire Mk VA so sériovým číslom W3185 a označením D-B v priebehu letu nad Nemcami okupovaným sektorom Francúzska v oblasti Abbeville resp. Wissan.

Antoine Marie Roger de Saint-Exupéry (* 29. jún 1900, Lyon – † 31. júl 1944, južne od Marseille) bol francúzsky spisovateľ, letec, často je považovaný tiež za filozofa. Medzi jeho najznámejšie diela patria Zem ľudí, Citadela alebo Malý princ.

Gróf Jean de Saint-Exupéry (1863 – 1904), bol inšpektorom poisťovne v Lyone, kde sa zoznámil s Marie de Fonscolombe (1875 – 1972). Vzali sa v roku 1896. Po narodení dvoch dcér sa im v Lyone 29. júna 1900 narodil syn Antoine. O dva roky neskôr mu pribudol brat Francois. Krátko pred narodením tretej dcéry Gabrielle Jean de Saint-Exupéry, Antoinov otec, náhle zomrel na mozgovú porážku.

Matka sa snažila, aby deti mali šťastné detstvo, preto trávili časť roka na zámku jej rodičov, časť u jej pratety na zámku Saint-Maurice-de-Remens. Rozľahlý park tunajšieho zámku sa vryl všetkým deťom hlboko do pamäti, na šťastné chvíle tu prežité spomínal Antoine celý život. Mal veľmi rád svoju matku, po celý život mu bola útočiskom. V rodine mu hovorili „Kráľ Slniečko“, pre jeho modré oči a blonďavé vlasy.

Rodina sa roku 1909 odsťahovala do Mansu k starému otcovi de Fonscolombe, kde Antoine nastúpil s bratom do jezuitskej internátnej školy. Už v detstve písal Antoine básne, zaoberal sa aj „vynaliezaním“ a obdivoval pilotov lietajúcich na prvých prototypoch lietadiel.

František Hanovec (* 13. marec 1916, Bánová – † 14. apríl 2001, Žilina) bol pilot Slovenských vzdušných zbraní v druhej svetovej vojne a letecké eso. Ako letec sa zúčastnil bojov s Maďarskom, útoku na Poľsko, bol nasadený na východnom fronte proti Sovietskemu zväzu a koncom vojny bojoval proti Nemecku v povstaní. Stal sa nositeľom desiatich vyznamenaní - štyroch slovenských, dvoch nemeckých, jedného rumunského a troch česko-slovenských.

František Hanovec sa narodil v obci Bánová pri Žiline v chudobnej robotníckej rodine. Štúdium na gymnáziu v Malackách nedokončil. Prihlásil sa dobrovoľne k letectvu a po ukončení školy v Prostějove v júli 1936 narukoval do čs. armády. Bol premiestnený k 3. leteckému pluku v Košiciach kde lietal na pozorovacích lietadlách Letov Š.328. 1. januára 1938, v období zvýšeného medzinárodného napätia, pol prevelený k výhradne stíhaciemu útvaru, Leteckému pluku 4 v Hradci Králové. Na Slovensko sa vrátil s hodnosťou čatár v máji 1938 keď pol pridelený k 45. letke v Piešťanoch, ktorá bola vyzbrojená Aviami B.534. Počas mobilizácie letka pôsobila na viacerých poľných letiskách na Morave a na východnom Slovensku. Po vzniku Slovenského štátu sa František Hanovec dostal na letisko v Spišskej Novej Vsi kde sa zúčastnil bojov pri pohraničnom konflikte s Maďarskom.

Richard Ira Bong (* 24. september 1920, Superior – † 6. august 1945, Los Angeles) bol americký stíhací pilot a najúspešnejšie letecké eso Armádnych vzdušných síl USA (United States Army Air Forces, USAAF), ktorý počas druhej svetovej vojny zostrelil 40 japonských lietadiel. Za svoje úspechy bol roku 1944 ocenený najvyšším americkým vyznamenaním Medal of Honor.

Bong vyrastal na farme neďaleko mesta Poplar vo Wisconsine. Od malička sa zaujímal o letectvo, staval aj modely lietadiel. Na univerzite vo Wisconsine študoval od roku 1938 pedagogiku. Počas štúdia začal navštevovať civliný letecký kurz. V roku 1941 sa zapísal do Leteckého zboru Armády Spojených štátov (United States Army Air Corps, USAAC) ako kadet. Už počas výcviku v severnej Kalifornii sa ukázalo, že je schopný letec. Po skončení výcviku mu bola udelená 9. januára 1942 hodnosť nadporučíka. Následne sa stal inštruktorom leteckej streľby. Stal sa známy svojimi akrobatickými kúskami, keď so svojím P-38 Lightning aplikoval prvky vyššej pilotáže v blízkosti mosta Golden Gate Bridge, za čo bol neskôr pokarhaný veliteľom 4. leteckej armády generálmajorom Kenneym.

Neskôr sa dostal k 49. stíhacej letke 14. stíhacej skupiny na Hamilton Field v Kalifornii.

Francis Gary Powers (* 17. august 1929, Jenkins – † 1. august 1977, Los Angeles) bol americký pilot, ktorého počas studenej vojny zostrelili nad Sovietskym zväzom pri prieskumnom lete s výškovým špionážnym lietadlom Lockheed U-2 v službách CIA. Okolnosti tohto zostrelu sa stali známe ako aféra U-2. Neskôr Powers pracoval ako pilot vrtuľníka pre stanicu KNBC v Los Angeles, kde v roku 1977 zahynul pri havárii helikoptéry.

Narodil sa 17. augusta 1929 v mestečku Jenkins v americkom štáte Kentucky. Študoval na Milligan College v Tennessee. V roku 1950 vstúpil do Vzdušných síl USA (United States Air Force) a slúžil u 468. strategickej stíhacej letky (468th Strategic Fighter Squadron) ako pilot lietadla F-84 Thunderjet na Turnerovej základni v Georgii a tiež v Kórei. Vzhľadom na svoje výkony na jednomotorovom prúdovom lietadle ho oslovila americká spravodajská služba CIA (Central Intelligence Agency) na spoluprácu. Ponuku prijal a v roku 1956 sa stal pilotom výškového prieskumného lietadla Lockheed U-2.

Powers pracoval pre CIA štyri roky. Dňa 1. mája 1960 jeho lietadlo U-2 zostrelila salva niekoľkých protilietadlových rakiet nad územím Sovietskeho zväzu, neďaleko Sverdlovska (dnešný Jekaterinburg). Táto udalosť a dianie, ktoré nasledovalo, sa stali známe ako aféra U-2. Powersa v ZSSR odsúdil najvyšší vojenský súd na 10 rokov pobytu v pracovných táboroch za špionáž, ale po dvoch rokoch ho na Glienicker Brücke (tzv. moste špiónov) vymenili za sovietskeho špióna Rudoľfa Abeľa, ktorého chytili Američania.

Saburó Sakai (jap. 坂井 三郎 – Sakai Saburó; * 26. august 1916, Nišijoka – † 22. september 2000, Acugi) bol japonský námorný pilot a letecké eso Japonského cisárskeho námorného letectva počas druhej svetovej vojny.

Saburó Sakai sa narodil 26. augusta 1916 v dedine Nišijoka (prefektúra Saga) v chudobnej roľníckej rodine. Rodina Sakai mala samurajský pôvod a patrila medzi najchudobnejšie v celej dedine. Mladý Saburó Sakai odišiel v roku 1929 študovať do Tokia, kde býval u svojho strýka, ktorý mu poskytol prostriedky na ďalšie štúdium. Na štúdium však nestačil a po niekoľkých rokoch sa vrátil späť domov. Počas pobytu u strýka sa vytvoril medzi ním a jeho sesternicou Hacujo hlboký citový vzťah, vďaka ktorému neskôr prekonával zložité životné situácie.

Po neúspešnom štúdiu sa 31. mája 1933 vo veku 16 rokov prihlásil do Japonského cisárskeho námorníctva. Po ukončení základného výcviku bol pridelený na palubu bojového krížniku Kirišima a po vyradení z poddôstojníckej školy slúžil v hodnosti poddôstojníka 3. triedy na bojovom krížniku Haruna. Po troch rokoch od nástupu k námorníctvu chcel postúpiť vyššie a príležitosť videl v preložení k námornému letectvu.

František Fajtl (* 20. august 1912, Donín – † 4. október 2006, Praha) bol český pilot, ktorý velil niekoľkým stíhacím leteckým jednotkám zahraničného odboja počas druhej svetovej vojny na západnom aj východnom fronte.

Po absolvovaní Vojenskej akadémie bol príslušníkom 2. leteckého pluku. Hneď po vstupe nemeckých okupačných vojsk do protektorátu ilegálne opustil hranice a zapojil sa do zahraničného odboja. Jeho prvým pôsobiskom bolo Francúzsko kde po leteckom výcviku v Avord a Chartres slúžil u Groupe de Chasse III/7 vyzbrojenej lietadlami Marcel Bloch MB 151/152 a u Groupe de Chasse III/9 vyzbrojenej lietadlami Morane Saulnier MS 406.

Po páde Francúzska sa preplavil do Veľkej Británie, kde sa 6. augusta 1940 pripojil k 310. čs. stíhacej peruti RAF. 18. septembra bol premiestnený k 1. a neskôr k 17. peruti RAF do Debdenu. V tomto období sa aktívne zapojil do leteckej bitky o Britániu.

V máji 1941 nastúpil k 313. stíhacej peruti a stal sa veliteľom letky A. Koncom apríla 1942 bol vymenovaný za veliteľa 122. perute, 5. mája 1942 však bol zostrelený nad Francúzskom. Po dramtickej ceste sa najprv dostal do Nemcami neobsadenej časti Francúzska a potom cez Pyreneje do Španielska, kde sa nechal zajať a vydával sa britského letca.

Erich Alfred „Bubi“ Hartmann (* 19. apríl 1922, Weissach – † 20. september 1993, Weil im Schönbuch) bol nemecký stíhací pilot a najúspešnejší stíhač histórie, ktorý zostrelil 352 nepriateľských lietadiel.

Erich Alfred Hartmann sa narodil v meste Weissach v Württembersku. Väčšinu svojho detstva však prežil na Ďalekom východe, pretože jeho otec pracoval v Číne ako lekár. Do Nemecka sa vrátil v roku 1928. Neskôr sa, ako mnoho iných mladých ľudí, zapojil do výcvikového programu letov s klzákmi, na ktoré v 14-tich rokoch získal letecký preukaz. Celý program bol predovšetkým určený pre školenie potenciálnych letcov Luftwaffe a prebiehal pod záštitou Hitlerjugend. Letecký preukaz na lietadlá získal Erich Hartmann v roku 1939. Koncom roku 1940 sa ako dobrovoľník začal vzdelávať v škole pre dôstojníkov – Luftkriegsschule II.

Po 73 letových hodinách absolvoval 24. marca 1941 svoj prvý samostatný let. Bol povýšený do hodnosti poručíka. V septembri 1942 bol pridelený k Stíhacej eskadre 52 (Jagdgeschwader 52, JG 52).