Dejiny Fínska sú dejinami Fínov alebo fínskeho štátu, ktoré boli veľmi ovplyvnené vzťahmi so susediacimi krajinami. Pôvod Fínov je nejasný a kontroverzný. Posledné genetické výskumy ukazujú, že ich predkovia zrejme pochádzali zo strednej Európy. Tak či onak, Fínsko bolo osídlené zhruba 8500 rokov pred Kr. Z tohto obdobia sa totiž našli prvé archeologické nálezy. V stredoveku bolo súčasťou Švédska. Od 18. storočia bolo trikrát prevzaté Ruskom a v 20. storočí muselo Fínsko čeliť komplikovanému postaveniu v medzinárodnej politike pre tesné susedstvo so Sovietskym zväzom.

Fínčina a lapončina sú ugrofínske jazyky. Nepatria medzi indoeurópske jazyky, ale medzi uralské. Fínčine najpríbuznejší ešte bežne používaný jazyk je estónčina. Spolu patria do podskupiny baltsko-fínskych jazykov. Ostatné ugrofínske jazyky sú im oveľa vzdialenejšie.

Pôvod Fínov a ich jazyka je stále dosť sporný. Obyčajne sa za ich pravlasť považuje západná alebo stredná Sibír. Niekedy sa za ich pravlasť ale považuje veľká oblasť medzi riekou Volgou a Škandináviou.

Eliel Gottlieb Saarinen (* 20. august 1873, Rantasalmi, Fínsko - † 1. júl 1950, Bloomfield Hills, USA) bol fínsky architekt. Spolu s architektom Alvarom Aaltom sú považovaný za priekopníkov modernej fínskej architektúry. Práce Eliela Saarinena sa stali spojovacím článkom medzi architektonickými cieľmi devätnásteho a dvadsiateho storočia.

Eliel Saarinen sa narodil v roku 1873 v Rantasalmi vo Fínsku. Jeho otec sa volal Juho Saarinen. V rokoch 1893 - 1897 vyštudoval súčasne maliarstvo a architektúru na technickej univerzite v Helsinkách. Na škole sa zoznámil s partnermi Hermanom Geselliusom a Armasom Lindgrenom s ktorými v roku 1986 zakladajú architektonickú kanceláriu pod názvom Gesellius, Lindgren, and Saarinen. Medzi Saarinenove najvýraznejšie diela z tohto obdobia patria Fínsky pavilon pre Expo v roku 1900 v Paríži, Fínske Národné múzeum v Helsinkách (1900) a jeho vlastný dom Hvitträsk House pri Helsinkách (1902) v ktorom mal aj kanceláriu. Saarinenov štýl z počiatku inšpirovaný viedenskou secesiou sa čoskoro vyformoval a dnes je známy pod názvom Národný romantizmus. Vyvrcholil v návrhu Železničnej stanice v Helsinkách s ktorým autor v roku 1904 vyhral súťaž. Projekt sa realizoval v rokoch 1910 - 1914 a ovplyvnil architektúru mnohých železničných staníc nielen vo Fínsku ale aj v USA .

1. Laponsko
2. Pohjois-Pohjanmaa
3. Kainuu
4. Pohjois-Karjala
5. Pohjois-Savo
6. Etelä-Savo
7. Etelä-Pohjanmaa
8. Pohjanmaa
9. Pirkanmaa
10. Satakunta
11. Keski-Pohjanmaa
12. Keski-Suomi
13. Varsinais-Suomi
14. Etelä-Karjala
15. Päijät-Häme
16. Kanta-Häme
17. Uusimaa
18. Kymenlaakso
19. Ålandy

Fínsko * Laponsko * Ålandy * Dejiny Fínska

• Zoznam miest vo Fínsku
• Zoznam jazier vo Fínsku

• ... v roku 1952 bola v Helsinkách olympiáda?

• ... vo Fínsku nie je žiadne miliónové mesto?

• ... v Tampere je Leninovo múzeum?

• ... vo Fínsku je 187 888 jazier a 179 584 ostrovov?

• ... 5,5% obyvateľov Fínska má ako materinský jazyk švédčinu?

Drevené domy v starej Raume centre fínskeho mesta Rauma

Commonsďalšie obrázky...

Päijänne je druhé najväčšie jazero vo Fínsku. Rozprestiera sa od Lahti a Heinoly na juhu až k Jyväskyle a Viitasaari, na severe a východne po Severné Savo. Rozkladá sa v kotline ľadovcového pôvodu v nadmorskej výške 78,3 m n. m., jeho pobrežie je silne členité s prevažujúcimi vysokými brehmi.

Má rozlohu 1 080,63 km², je 140 km dlhé a 28 km široké. Maximálna hĺbka je 93 m a celková dĺžka pobrežia vrátane ostrovov je približne 3 700 km.

Desať najväčších jazier Fínska

1. Saimaa, 4 377 km²
2. Päijänne, 1 081 km²
3. Inari, 1 040 km²
4. Iso-Kalla, 898 km²
5. Pielinen, 894 km²
6. Oulujärvi, 887 km²
7. Keitele, 494 km²
8. Puula, 331 km²
9. Höytiäinen, 283 km²
10. Näsijärvi, 256 km²

Uusikaupunki - Vesijärvi - Ridnitšohkka - Keski-Pohjanmaa - Akaa - Laponsko (Fínsko) - Päijänne - Západné Fínsko - Pielinen - Oulujärvi - Keitele - Puula - Näsijärvi - Kallavesi - Höytiäinen - Alavus

• Portál Fínsko založil 2. mája 2007 - Lubo 586

Tento portál nemá v súčasnosti aktívnych správcov. Ak chceš pomôcť tomuto portálu, opýtaj sa niektorého zo správcov alebo v Kaviarni, čo treba na portáli robiť.