Porážky
Národná prírodná rezervácia
Štát	Česko
Región	Juhomoravský kraj
Okres	Okres Hodonín
Lokalita	Nová Lhota Vápenky, Suchov
Nadmorská výška	530 - 650 m n. m.
Súradnice	48°53′07″S 17°37′27″V / 48,88528°S 17,62417°V / 48.88528; 17.62417
Rozloha	49,7605 ha
Vznik	24. júl 1987[1]
- Vyhlásil	Ministerstvo kultúry ČSR
Správa	CHKO Bílé Karpaty
Kód AOPK	1035
Porážky Poloha na mape Česka
Wikimedia Commons: Porážky
Webová stránka: Biolib.cz
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál
Európsky významná lokalita CZ0724090

Porážky sú národná prírodná rezervácia ev. č. 1035 severovýchodne od obce Nová Lhota, severne od obce Vápenky a juhovýchodne od obce Suchov.^[2] Rozkladá sa na rozmedzí okresov Hodonín a Uherské Hradiště. Oblasť spravuje AOPK ČR Správa CHKO Biele Karpaty.

Predmetom ochrany sú prirodzené karpatské lúky a luhové stepi a zabezpečenie jedinej lokality všivca statného (Pedicularis exaltata) v Česku.^[3] Nachádzajú sa tu aj ďalšie chránené rastliny a vysokú hodnotu má územie aj z krajinárskeho hľadiska.^[3]

Lokalita

Rezervácia sa rozkladá na lokalite zvanej Přední louky.^[2] Ide o bielokarpatské lúky so solitérnymi stromami,^[4] prevažne dubmi.^[3] V južnej časti a na severe v okolí prameňov sa rozprestierajú rozsiahlejšie kroviny.^[4] V ochrannom pásme s veľkosťou 370,8 ha^[4] sa nachádzajú menšie lesné porasty s veľkosťou 1,79 ha,^[3] v jeho okolí sa rozprestiera les zložením smrekový a bukový.^[3]

Chránená oblasť sa nachádza na zaoblenom hrebeni a svahu kopca, ktorého kóta 651 m n. m. sa nachádza východne od Porážok.^[3]

História

V minulosti boli chránené lúky a ich okolie kosené raz do roka.^[3] V období kolektivizácie sa začalo s občasným prihnojovaním minerálnymi hnojivami.^[3]

V roku 1978 došlo na svahu v severnej časti k rozsiahlemu zosuvu pôdy, ktorý zničil pôvodnú vegetáciu a namiesto nej boli zasiate kultúrne trávy a ďateloviny. Táto plocha sa však ďalej kosila ručne^[4] a vďaka záchrannému programu, ktorý obsahoval množenie všivca, sa podarilo jeho populáciu späť rozšíriť.^[3]

Geológia

Na území nájdeme vápnité ílovce, slieňovcov a vápnité pieskovce, ktorých podklad tvorí magurský flyš.^[3][4][5] Pôda je typu kambizem strednej zrnitosti,^[3] na časti územia i kambizeme pseudoglejové.^[4]

Podnebie

Priemerný úhrn ročných zrážok je skôr nízky v rozmedzí 500 – 700 mm.^[5]

Oblasť leží v teplotne kontinentálnej časti Česka.^[5]

Lišajníky

Na území bolo nájdených 69 druhov lišajníkov.^[5] Najviac sa ich vyskytuje na solitérnych duboch letných a ďalej potom na topoľoch osikových, vŕbe rakytovej a baze čiernej.

Zo vzácnych druhov sa tu vyskytujú Buellia disciformis, Parmelia submontana, Parmelina quercina, a Caloplaca cerina.^[5]

Flóra

Na území bol zaznamenaný výskyt takmer 300 druhov vyšších rastlín.^[3][4]

Trávino-bylinnú časť tvoria teplomilné^[4] porasty zväzu Cirsio-Brachypodion pinnati so stoklasom vzpriameným (Bromus erectus) a Kostravou žliabkatou (Festuca rupicola), v severnej časti sa vyskytujú lokality s mokraďovou vegetáciou asociácie Angelico-Cirsietum oleracei s pichliačom zelinovým a ďalej i spoločenstvá zväzu Geranion sanguinei s pakostom krvavým (Geranium sanguineum).^[3]

Na území národnej prírodnej rezervácii rastie všivec statný (Pedicularis exaltata), kosatec dvojfarebný (Iris variegata), kosatec trávolistý (Iris graminea), ľalia zlatohlavá (Lilium martagon), mečík škridlicovitý (Gladiolus imbricatus), horec pľúcny (Gentiana pneumonanthe), pahorec brvitý (Gentianopsis ciliata), hniezdovka hlístová (Neottia nidus-avis), bradáčik vajcovitý (Neottia ovata), vstavačovec bazový (Dactylorhiza sambucina), pavstavač hlavatý (Traunsteinera globosa), vemenník dvojlistý (Platanthera bifolia), vemenník zelenkastý (Platanthera chlorantha), vstavač mužský (Orchis mascula), vstavač vojenský (Orchis militaris), neotinea počerná (Neotinea ustulata), vstavač obyčajný (Anacamptis morio), črievičník papučkový (Cypripedium calceolus), hmyzovník Holubyho (Ophrys holoserica subsp. holubyana), kosienka karbincolistá (Serratula lycopifolia), kozinec dánsky (Astragalus danicus), klinček pyšný pravý (Dianthus superbus), ľan žltý (Linum flavum), plamienok rovný (Clematis recta), lazerník pruský (Laserpitium prutenicum) a mnohé ďalšie druhy.^[2][3]

V mokraďovej časti sa vyskytujú vstavačovec májový (Dactylorhiza majalis), kruštík močiarny (Epipactis palustris), mečík škridlicovitý (Gladiolus imbricatus), valeriána dvojdomá (Valeriana dioica), horčinka horkastá (Polygala amarella), hadivka obyčajná (Ophioglossum vulgatum), alebo päťprstnica hustokvetá (Gymnadenia densiflora).^[3]

V ochrannom pásme sa navyše vyskytujú kosienka karbincolistá (Serratula lycopifolia), zvonček hrdlohojový (Campanula cervicaria), veronikovec dlholistý (Veronica longifolia), cesnak člnkovitý (Allium carinatum) alebo klinček pyšný pravý (Dianthus superbus).^[3]

Fauna

Na lúkach je možné vidieť veľkú populáciu motýľov, medzi ktorými sa vyskytuje jasoň chochlačkový (Parnassius mnemosyne), ohniváčik modrolesklý (Lycaena alciphron), modráčik krvavcový (Phengaris teleius), perlovec dvojradový (Brenthis hecate), perlovec krvavcový (Brenthis ino), bielopásovec topoľový (Limenitis populi) a piadivka poniklecová (Coenocalpe lapidata). Z môr napríklad siatica deväťsilová (Rhyacia simulans Hufnagel), sivkavec veľký (Rhizedra lutosa) a Episema scoriacea.^[3]

Medzi chrobákmi, ktorí tu boli nájdení, patria májka kožovitá (Meloe rugosus), Cassida murraea, Donus intermedius, Mogulones curvistriatus a skočky Argopus ahrensi, Dibolia foersteri a Longitarsus tristis.^[3]

Z plazov a obojživelníkov sa tiež objavuje slepúch lámavý, skokan hnedý a kunka žltobruchá.^[3]

Medzi vtáky, ktoré v lokalite sídlia alebo tú bývajú pozorované patrí pŕhľaviar červenkastý, strnádka lúčna, penica jarabá, strakoš veľký, prepelica poľná, chrapkáč poľný, sokol lastovičiar, kuvičok vrabčí, orol kráľovský a orol krikľavý.^[3]

Vodstvo

Voda z južnej časti je odvádzaná bezmenným potôčikom do Veličky,^[3] severnú časť odvodňuje potok Kazivec.^[3]

Na území sa striedajú vlhké a suché územia.^[3]

Turistika

Územím národnej prírodnej rezervácie ani jej najbližším okolím nevedie žiadna značená turistická či cyklistická trasa,^[3] na západnej strane pri ceste sa však nachádza informačná tabuľa s údajmi o lokalite.

Aj napriek absencii turistického značenia býva lokalita, obzvlášť v jarných mesiacoch, hojne navštevovaná.^[3]

Galéria

Panoráma

360° panoramatický pohľad na národnú prírodnú rezerváciu Porážky

Pozri aj

• Zoznam chránených území v okrese Hodonín
• Zoznam chránených území v okrese Uherské Hradiště

Referencie

1. ↑ Stránky AOPK ČR . . Dostupné online. (po česky)
2. ↑ ^{a b c} HOSKOVEC, Ladislav. Bílé Karpaty, Porážky – národní přírodní rezervace . 2007-09-28, . Dostupné online. (po česky)
3. ↑ ^{a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y} Český svaz ochránců přírody ZO č. 60/14 Via Hulín. Národní přírodní rezervace Porážky . . Dostupné online. (po česky)
4. ↑ ^{a b c d e f g h} Agentura ochrany přírody a krajiny České republiky. Národní přírodní rezervace Porážky . . Dostupné online. (po česky)
5. ↑ ^{a b c d e} MALÍČEK, Jiří; VONDRÁK, Jan. Lišejníky NPR Jazevčí, Porážky a Zahrady pod Hájem v Bílých Karpatech . . S. 1-11. Dostupné online. (po česky)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Porážky na českej Wikipédii.