Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte.

Populácia je súbor organizmov rovnakého druhu (tzv. homotypické súbory), ktoré sa v určitom čase nachádzajú v určitom priestore.

Vyčlenenie populácie

Medzi príslušníkmi identickej populácie (biparentálne pohlavne sa rozmnožujúcej populácie) dochádza teoreticky k neobmedzenej výmene genetickej informácie. Populácie sú vyčlenené v priestore a ohraničené ekologicky, ale niekedy priestor, ktorý populácia zaberá, môže byť ohraničený aj geograficky (rozhrania biocyklov). Geograficky diferencované populácie zahrňujú síce indivíduá identického druhu, prítomné v tom istom areáli, ale v geograficky rôznych polohách (geografické rasy). Ekologicky diferencované populácie sa viažu na určité ekotopy (demotopy). Elementárne populácie môžu byť viazané na rôzne polohy mikroreliéfu.

Znaky populácie

Pre charakterizovanie znakov populácie používame viaceré kvantitatívne charakteristiky. Základným znakom je veľkosť populácie (abundancia), teda celkový počet individuí danej konkrétnej populácie. Tento počet na jednotku plochy nazývame denzita (hustota). Populáciu rastlín, pri ktorých je dôležitá skôr plošná rozloha ako počet jedincov, charakterizujeme pokryvnosťou (percentuálny podiel celkovej plochy). Priestorový aspekt možno charakterizovať disperziou (rozptyl) populácie, ktorá môže byť náhodná, pravidelná, alebo skupinovitá. Priestorový aspekt populácií možno kombinovať s aspektom časovým, pričom uvažujeme o natalite (množivosti), mortalite (úmrtnosti), vekovej a pohlavnej štruktúre. Limitujúce faktory (ako sú napr. nedostatok vody, choroby, dravce) reprezentujú odpor prostredia. Mnohé zdroje stanovíšť sú limitované. Maximálny počet individuí, ktoré je schopné stanovište uživiť, je tiež nosná kapacita prostredia (ekologická únosnosť, carrying capacity).

Interakcie populácií

Populácie nežijú izolovane, ale obyčajne v interakcii s populáciami iných druhov. Keď sa dve alebo viac populácií brzdí vo vývoji, hovoríme o kompetícii. Výsledkom takéhoto dlhodobého vzťahu môže byť koexistencia (kompetitívna) alebo eliminácia na podmienky prostredia menej adaptovaného partnera (exklúzia). Podobne, ako kompetícia, dôležitý je aj efekt predácie. V tomto prípade ide o trvalú interakciu populácií v systéme dravec – korisť, pričom početnosť (aj pomer zastúpenia) obidvoch partnerov vždy osciluje (kmitá) spravidla s istým fázovým posuvom. Početnosť (dostupnosť) koristi stimuluje predátora, zvyšovanie početnosti predátora inhibuje korisť (pozitívna spätná väzba, feedback). Na rozdiel od kompetície, obidve populácie využívajú iný zdroj, preto môžu žiť v spoločnom priestore teoreticky neobmedzenú dobu. Populácie početne nenarastajú nekonečne ani v optimálnych podmienkach. V prírode vždy podliehajú účelovým reguláciám, ktoré môžu byť endogénne či exogénne. Aká je dôležitosť jednotlivých typov regulácií. Regulácie kompetíciou spôsobujú spravidla stabilnú ekologickú vyváženosť. Oscilácie, spôsobené predátorom, parazitovanie a choroby regulujú populácie úspešnejšie ako predátory. Vonkajšie vplyvy (klíma, počasie) naproti tomu regulujú veľkosť populácií významne, spravidla však chýba spätná väzba.