Územie Polabských Slovanov

Polabskí Slovania bolo etnikum západných Slovanov, ktoré obývalo územie dnešného Nemecka v oblasti medzi riekami Labe a Odra v dobe raného a vrcholného stredoveku. Etnikum zaniklo postupnou germanizáciou počas 10. až 13. storočia.

Územie medzi Labe a Odrou začalo byť osídľované západoslovanskými kmeňmi od začiatku 6. storočia a prvá historická správa o Polabských Slovanoch pochádza z roku 512. Najstaršie archeologické nálezy slovanského osídlenia sú z roku 550. V okolí Havellandu bola nájdená keramika podobná keramike pražského typu. Okolo roku 600 osídlili Slovania baltské pobrežie, okolo roku 630 žili už aj na Rujane a v 7. storočí osídľujú i Polabie.

Polabskí Slovania tvorili množstvo malých kmeňov, ktoré sa združovali do kmeňových zväzov. Začlenenie do kmeňového zväzu bolo pomerne voľné, no dochádzalo často k nezhodám.

Polabských Slovanov tvorili dva kmeňové zväzy:

• Obodriti (Bodrci), obývali najseverozápadnejšiu časť Polabia a patrili k nim kmene Rarogov, Drevanov, Gliňanov, Polabanov, Varnov a Vagrov
• Luticovia (Veleti), obývali východnú časť Polabia a patrili k nim kmene Brežanov, Črezpeňanov, Dolencov, Chyžanov, Moričanov, Ránov, Ratarov, Rečanov, Sprévanov, Stodoranov (Havolanov), Ukranov a Voliňanov

V čele kmeňa bolo knieža, volené snemom. Luticovia mali pravdepodobne teokratické kmeňové zriadenie (panovníci boli podriadení kňazom).

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Polabští Slované na českej Wikipédii.

Tento článok týkajúci sa dejepisu je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.