Pokrvné príbuzenstvo (iné názvy: príbuzenstvo, príbuznosť, pokrvná príbuznosť, blízke príbuzenstvo, blízka príbuznosť, pokrvenstvo, pokrvnosť, pokrvenský vzťah, konsangvinita, zastarano: pokrevné príbuzenstvo, pokrevná príbuznosť, pokrevnosť, pokrevenstvo, pokrevenský vzťah; lat. consanguinitas) je pomer osôb (prenesene aj národov, zvierat a podobne) založený na tom, že jedna osoba rodom pochádza od druhej, alebo že obe pochádzajú od tej istej tretej osoby. Tými istými výrazmi (okrem výrazov pokr(e)venský vzťah a konsangvinita), ako aj výrazmi príbuzní, pokrvní príbuzní, blízki príbuzní či zastarano pokrevní príbuzní, sa označujú osoby v takomto pomere ako celok.

Ak jedna osoba pochádza priamo alebo nepriamo od druhej, hovoríme o príbuzenstve v priamom rade/priamej línii (cognatio in linea recta). Ak tie-ktoré osoby pochádzajú od tej istej tretej osoby, hovoríme o príbuzenstve v pobočnom rade/bočnej línii (cognatio in linea obliqua) a pomocných príbuzných (collaterales).

V priamom rade sa rozoznávajú predkovia (ascendentes) čiže pokolenia vzostupné (linea superior sive ascendens) a potomkovia (descendentes) alebo pokolenia zostupné (linea inferior sive descendens).

Pobočné príbuzenstvo je plnokrvné čiže plnorodé alebo polokrvné čiže nepravé podľa toho, či príbuzní pochádzajú od toho istého páru ľudí alebo majú len jediného spoločného predka. Plnorodí súrodenci (germari), ako aj nepraví majúci spoločného otca, sa nazývajú v rímskom práve consanguinei, nepraví súrodenci z tej istej matky sa nazývajú uterini.

V práve záleží často na blízkosti alebo na stupňoch, kolenách (gradus) pokrvného príbuzenstva, ktoré sa v práve rozličných národov určujú rôznym spôsobom.

V modernom práve si zachovalo pokrvné príbuzenstvo veľký význam už len v odbore rodinného práva a dedičského práva a len výnimočne v iných právnych odboroch. Naproti tomu však na nižších stupňoch právnej kultúry všetkých plemien a národov hralo veľmi významnú úlohu. Podľa súhlasného názoru právnych historikov a sociológov bolo zdrojom, z ktorého pochádzali všetky práva aj povinnosti jednotlivcov. Len vo pokrvenských zväzkoch človek dostával faktickú i právnu ochrany, ako aj svoj úplný, hoci vtedy len primitívny, rozvoj. Až na vyššom stupni kultúry vyvinuli sa tzv. spoločenské zväzky, ktoré prevzali mnohé úlohy, ktoré predtým spĺňali len pokrvné zväzky. Z nich najväčší význam malo rodinné spoločenstvo.

V niektorých krajinách je pokrvná príbuznosť manželov častejšia (Afrika, Japonsko, India), inde sú takéto manželstvá zriedkavé. Vplývajú na to náboženstvo a miestne tradície.

Stupeň konsangvinity udáva koeficient príbuznosti. Tento koeficient je zároveň mierou pravdepodobnosti, že dvaja príbuzní budú mať rovnaký gén. U súrodencov je to 1/2, u bratranca a sesternice 1/8. Toto zvyšuje nebezpečenstvo, že potomok z príbuzenského manželstva bude mať recesívne dedičné ochorenie.

U potomkov z pokrvne príbuzných manželstiev býva častejšia potratovosť, vyššia miera vývojových chýb a dedičných chorôb.

Zákaz sobášenia s menšími stupňami vzťahov, ktorý uložila rímskokatolícka cirkev, sa v chorvátskej spoločnosti v 11. storočí stretol s výraznou kritikou, ktorá viedla k rozkolu v chorvátskej cirkvi.

• dedičnosť
• krvná pomsta

• Ottův slovník naučný