Pokračovatelia Kosmovi
Kronika kanovníka vyšehradského Kronika mnícha sázavského Zápisky Vincentia a Jarlocha Druhé pokračovanie Kosmovo
List z Vincentiovho letopisu
Pôvodný jazyk	latinčina
Krajina vydania	České kniežatstvo, kráľovstvo
Dátum 1. vydania originálu	13. storočie
Literárne obdobie	stredoveká literatúra
Literárny žáner	kronika
Literárny portál

Pokračovatelia Kosmovi je súhrnný názov pre stredovekých autorov priamo či nepriamo nadväzujúcich na Kosmovu kroniku, najvýznamnejšie historické dielo raných českých dejín, ktoré spísal kronikár Kosmas zomrelý roku 1125. Na kroniku úzko nadväzujú Kanovník vyšehradský a Mních sázavský, anonymní autori nazývaní podľa miesta pôsobenia. Obaja sa radia medzi prvých pokračovateľov Kosmovej kroniky popisujúcej udalosti do konca 12. storočia, neskorší druhí pokračovateli Kosmovej kroniky potom popisujú obdobie posledných Přemyslovcov. Označenie odráža aj to, že diela týchto autorov zďaleka nedosahujú úroveň Kosmovej kroniky^[1] a nové vrcholy česká stredoveká historiografia dosiahla až po dvoch storočiach na začiatku 14. storočia v Zbraslavskej a Dalimilovej kronike.

Prvé pokračovanie Kosmovo

Kanovník vyšehradský^[2]:37-75 priamo nadväzuje na text Kosmovej kroniky končiacej rokom 1125 a opisuje obdobie vlády Soběslava I. v rokoch 1126 – 1140 a rok 1141. Tomuto kniežaťu je plne oddaný, vidí v ňom ideál panovníka a dielo je mu tendenčne naklonené. V texte je poznať aj vlastenecké a protinemecké zameranie, napríklad hneď na začiatku v opise víťazstva Čechov v bitke pri Chlumci. Neznámy autor je na základe analýzy zmienok v texte považovaný za kanonika vyšehradskej kapituly. Asi o desať rokov neskôr pripojil neznámy autor k tomuto letopisu tzv. Rozprávanie o odboji popisujúce odboj Konráda Znojemského na začiatku vlády kniežaťa Vladislava II. roku 1142.

Mních sázavský^[2]:9-32 Kosmovu kroniku doplnil najmä o dejiny Sázavského kláštora a napísal pokračovanie kroniky pre roky 1126 – 1162. Najvýznamnejším doplnkom Kosmovej kroniky je ucelené pojednanie o legendárnom založení kláštora svätým Prokopom obohatené o účasť kniežaťa Oldřicha. Dielo možno považovať za prvú českú kláštornú kroniku, zatiaľ čo Kosmas ako nepriateľ slovanskej liturgie sa o Sázavskom kláštore vôbec nezmieňuje. Pokračovanie kroniky zahŕňa obdobie Soběslava a časť vlády Vladislava II. Autor bol členom Sázavského kláštora, zmýšľaním Čech obhajujúci českú samostatnosť voči nemeckej výbojnosti, konečnú redakciu textu vytvoril v 70. rokoch 12. storočia.

Udalosti 2. polovice 12. storočia zachytili dvaja na seba nadväzujúci nepriami pokračovatelia Kosmovi, Vincentius a Jarloch.^[3] Vincentius (zomrel okolo 1167) bol učený kaplán pražského biskupa Daniela I., roku 1158 sa s Vladislavom II. zúčastnil ťaženia cisára Fridricha I. Barbarossu proti Milánu a je autorom nedokončenej kroniky Vladislavovej vlády v rokoch 1140 – 1167 so zvláštnym zreteľom na zahraničné pôsobenie a kultúrne pomery. Jarloch (Gerlach) bol opát premonštrátskeho Milevského kláštora pôvodom z Porýnia, ktorý zomrel okolo roku 1230. Dielo, z ktorého sa zachovala časť končiaca rokom 1198, začal písať až na začiatku 13. storočia a je na rozdiel od svojich predchodcov viac ako stúpenec českých kniežat zástancom cirkevnej emancipácie.

Druhé pokračovanie Kosmovo

Ako tzv. Druhé pokračovanie Kosmovo^[2]:75-191 je chápaný text letopisného zvodu, ktorý je obsiahnutý v tzv. Dražickom kódexe, ktorý bol pred rokom 1343 spísaný pre pražského biskupa Jána IV. z Dražíc. Obsahuje odpis Kosmovej kroniky, výpisky z Jarlochovho letopisu, podrobné svedectvo o činnosti dekana pražskej kapituly svätého Víta a ďalšie chronologické poznámky.

Referencie

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pokračovatelé Kosmovi na českej Wikipédii.