Pohybová sústava je skupina orgánov, ktoré umožňujú živočíchom aktívny pohyb celého tela a vnútorných orgánov (pasívny pohyb umožňuje oporná sústava).

Orgány pohybovej sústavy - svaly sú tvorené svalovým tkanivom. Základnou svalovou jednotkou je svalové vlákno, ktoré je po neuróne najdlhšou bunkou ľudského tela (až 10-15 cm). Bunky obsahujú aktínové (svetlé) a myozínové (tmavé) myofibrily. Povrch svalu pokrýva väzivová blana (fascia). Pohyb (kontrakcia) svalov je riadená pomocou nervov.

Zloženie

U stavovcov sa rozlišujú tri typy svalov: priečne pruhovaný (kostrový), hladký a srdcový. Do rámca pohybovej sústavy patrí len priečne pruhovaný sval.

Funkcie

"Motor" pohybu a súčasť komplexného pohybovo-oporného (muskulo-skeletálneho) systému; zabezpečuje rovnováhu; zdroj tepla a regulátor teploty organizmu. Dôležitou funkciou je aj vyhľadávanie potravy, partnera na rozmnožovanie, či únik pred nepriateľom.

Kostra

Kostru tvorí spojivové tkanivo. Kosť tvoria anorganické látky (vápnik, fosfor) a organické látky, ktoré jej dodávajú pružnosť. Kosť vznikla premenou chrupkovitého tkaniva na kostné - kostnatenie (osifikácia). Kosť do šírky rastie chrupkou okostnicou a do dĺžky rastovou platničkou.

Tvary kostí

Klasifikujú sa podľa stavby kosti.

• Dlhé - Dlhé kosti sú kosti, ktoré majú diafýzu a na koncoch epifýzy. Napríklad: stehenná kosť (lat. femur), ramenná kosť (lat. humerus) ale aj záprstné kosti (lat. ossa metacarpalia).
• Krátke - Krátke kosti nemajú diafýzu ani epifýzy. Napríklad: kosti zápästia (lat. ossa carpalia).
• Ploché - Napríklad: hrudná kosť (sternum), rebrá (costae).

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pohybová sústava

Tento článok týkajúci sa anatómie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.