Podhoriansky potok

	Podhoriansky potok
	potok
Štát	Slovensko
Kraj	Prešovský kraj
Okres	Prešov
Obec	Podhorany, Fulianka, Kapušany
Prameň	Záhradnianska brázda
- poloha	Potôčky
- výška	358 m
- súradnice	49°05′06″S 21°20′42″V / 49,0850°S 21,3449°V
Ústie	Sekčov
- poloha	Fulianka, Kapušany
- výška	261 m
- súradnice	49°03′43″S 21°20′13″V / 49,0620°S 21,3369°V
Dĺžka	1,9 km
Rád toku	VII.
Číslo hydronyma	4-32-04-520
	Poloha ústia
	Geografický portál

Súradnice: 49°03′43″S 21°20′13″V / 49,0620°S 21,3369°V

Podhoriansky potok^[1] je potok v geomorfologickom celku Beskydské predhorie a v jeho geomorfologickom podcelku Záhradnianska brázda^[2]^[3] v regióne Šariš v Prešovskom kraji v okrese Prešov. Je ľavostranným prítokom vodného toku Sekčov. Má dĺžku 1,9 km.^[4]

Prameň

Pramení v 358 m n. m. v centrálnej časti územia obce Podhorany východne od intravilánu Podhorian v poľnohospodárskom extraviláne na okraji poľa Potôčky v okrese Prešov v Prešovskom kraji.

Opis toku

Od prameňa tečie cez poľnohospodársky extravilán južným smerom, ľavým brehom obmýva pole Okrúhla, v 281 m n. m. priteká na obecnú hranicu medzi Podhoranmi a obcou Fulianka, krátky úsek tečie po tejto hranici, ľavým brehom obmýva pole Breziny, v 274 m n. m. priberá ľavostranný bezmenný prítok zároveň opúšťa obecnú hranicu a vteká na územie obce Fulianka. Podteká cestu z Kapušian do Tulčíka, mení smer na juhozápad, pravým brehom obmýva pole Nižné staviská, podteká železničnú trať Prešov – Bardejov, priteká na obecnú hranicu medzi Fuliankou a Kapušanmi, v 261 m n. m. ústi do Sekčova ako jeho ľavostranný prítok. Sekčov ďalej ústi do Torysy.^[5] Pramení a preteká na území obce Podhorany a ďalej tečie územím obcí Fulianka a Kapušany a na ich spoločnej hranici ústi v okrese Prešov v Prešovskom kraji. Nemá dôležitejší prítok.^[6]

Pôvod názvu

Názov vodného toku má pôvod v názve obce Podhorany, na území ktorej potok pramení a preteká. Vývoj názvu obce podľa dochovaných stredovekých listín: 1283 Asguth, 1336 Hasguth, 1920 Hažgút, 1948 Podhorany^[7]. Z toponyma Podhorany rozšírením o formant prídavného mena a po kombinácii so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena Podhoriansky potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii.^[8] Hydronymum Podhoriansky potok bolo štandardizované v roku 2007.^[9] V súčasnej slovenskej štandardizovanej hydronymii hydronymum Podhoriansky potok je jedinečným názvom (február 2024).

Referencie

↑ Názvy vodných tokov . Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR dátum vydania =, . Dostupné online.
↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.
↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 13, 139. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)
↑ Andrea Goótšová; Alexandra Chomová; Jaromír Krško. Hydronymia slovenskej časti povodia Hornádu. 1. vyd. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela Filozofická fakulta, 2014. 549 s. (Hydronymia Slovaciae.) ISBN 978-80-557-0785-3. S. 316, 317. .
↑ Priebeh vodného toku Podhoriansky potok v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na .
↑ Geografické názvy okresu Prešov A26. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSFR. Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-305/1992 z 5.8.1992. Bratislava 1992. 105 s. S. 26, 36, 53. ISBN 80-900509-8-0.
↑ KROPILÁK, Miroslav. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. 1. vyd. Zväzok III. Bratislava : Veda, 1977. 532 s. S. 119.
↑ Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 25, 26, 140-144.
↑ Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-2144/2007 zo dňa 30.3.2007 o štandardizácii 566 názvov nesídelných geografických objektov - vodných tokov a vodných plôch. Príloha č. 1. Spravodajca ÚGKK SR, 2007, ročník 39, čiastka 2, s. 40 - 50. Dostupné online Archivované 2021-11-19 na Wayback Machine

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[N-1] Názvy vodných tokov . Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR dátum vydania =, . Dostupné online.

[GCS-2] KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.

[3] Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 13, 139. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)

[4] Andrea Goótšová; Alexandra Chomová; Jaromír Krško. Hydronymia slovenskej časti povodia Hornádu. 1. vyd. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela Filozofická fakulta, 2014. 549 s. (Hydronymia Slovaciae.) ISBN 978-80-557-0785-3. S. 316, 317. .

[5] Priebeh vodného toku Podhoriansky potok v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na .

[6] Geografické názvy okresu Prešov A26. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSFR. Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-305/1992 z 5.8.1992. Bratislava 1992. 105 s. S. 26, 36, 53. ISBN 80-900509-8-0.

[7] KROPILÁK, Miroslav. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. 1. vyd. Zväzok III. Bratislava : Veda, 1977. 532 s. S. 119.

[8] Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 25, 26, 140-144.

[9] Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-2144/2007 zo dňa 30.3.2007 o štandardizácii 566 názvov nesídelných geografických objektov - vodných tokov a vodných plôch. Príloha č. 1. Spravodajca ÚGKK SR, 2007, ročník 39, čiastka 2, s. 40 - 50. Dostupné online Archivované 2021-11-19 na Wayback Machine

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]