Poľská ľudová republika Polska Rzeczpospolita Ludowa ↓ 1947 – 1989 ↓ vlajka znak
Hymna: Mazurek Dąbrowskiego
Geografia
Hlavné mesto	Varšava
Rozloha	312 677 km²
Najvyšší bod	Rysy (2 503,0 m n. m.)
Najdlhšia rieka	Visla (1 047 km)
Obyvateľstvo
Počet obyvateľov	37 970 155 (v roku 1989)
Národnostné zloženie	Poliaci, Slezania, Nemci, Bielorusi, Ukrajinci, Rómovia a ďalší
Jazyky	poľština
Náboženstvo	štátom propagovaný ateizmus
Štátny útvar
Štátne zriadenie	ľudová republika
Mena	zlotý
Vznik	19. januára 1947 (prijatím tzv. Malej ústavy) 22. júla 1952 (prijatím Ústavy Poľskej ľudovej republiky, čím bola Poľská republika okrem iného aj premenovaná na Poľskú ľudovú republiku)
Zánik	29. decembra 1989 (pád komunistického režimu a premenovanie na Poľskú republiku)
Predchádzajúce štáty: Dočasná vláda Národnej jednoty Nástupnícke štáty: Poľsko

Poľská ľudová republika (skrátene: PĽR; poľ. Polska Rzeczpospolita Ludowa; skrátene: PRL) bol socialistický štát v strednej Európe existujúci v rokoch 1947 – 1989. Poľská ľudová republika patrila ku štátom východného bloku, bola členom RVHP a Varšavskej zmluvy.

V období na konci a bezprostredne po druhej svetovej vojne vládla na území Poľska Dočasná vláda Poľskej republiky (RTRP), ktorá vznikla 31. decembra 1944. Poľsko sa zároveň v tom čase dostalo do sovietskej sféry vplyvu. Dňa 28. júna 1945 bola RTRP premenená na Dočasnú vládu Národnej jednoty (TRJN). Už v roku 1945 sa uskutočnila agrárna reforma, bol znárodnený priemysel, banky a doprava. V januári 1947 komunisti zmanipulovali parlamentné voľby, pričom nový parlament nahradil doterajšiu Štátnu národnú radu (KRN) a vymenoval novú vládu na čele s Józefom Cyrankiewiczom. Dňa 19. januára 1947 tak bola Dočasná vláda Národnej jednoty rozpustená a jej právomoci prenesené na novú vládu. V roku 1949 sa začala uskutočňovať násilná kolektivizácia poľnohospodárstva, ktorá však skončila krachom. Po Stalinovej smrti v marci 1953 došlo v roku 1956 k masovým protisovietskym nepokojom v Poznani, ktoré však boli potlačené. V tom istom roku sa dostal do pozície generálneho tajomníka Poľskej zjednotenej robotníckej strany (PSDS) Władysław Gomułka, ktorý vyhlásil program reforiem. Aj keď sa najprv dostal do sporu so sovietskymi predstaviteľmi, ktorí hrozili ozbrojeným konfliktom, nakoniec sa situácia vyriešila a Poľsko začalo reformy, ktoré dostali pomenovanie Gomułkovo topenie. Došlo k uvoľneniu pomerov, ale hospodárska situácia sa v 60. rokoch neustále zhoršovala. V auguste 1968 sa Poľsko zúčastnilo vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska. V roku 1970 vypukli štrajky, ktoré boli krvavo potlačené. Po nich sa do čela Poľska dostal Edward Gierek, ale ani pod jeho vedením sa hospodárska situácia nezlepšovala. Dňa 16. októbra 1978 bol za rímskeho pápeža zvolený krakovský biskup Karol Wojtyła, ktorý prijal meno Ján Pavol II., a ktorý sa stal ikonou nielen poľského protikomunistického odboja.

V roku 1980 vzniklo v gdanských lodeniciach štrajkové hnutie, do čela ktorého sa postavil Lech Wałęsa. Ten sa stal vodcom odborovej organizácie Solidarita, ktorá sa postupne stala rozhodujúcim opozičným hnutím. V decembri 1980 vyhlásil generálny tajomník Poľskej zjednotenej robotníckej strany Wojciech Jaruzelski vojnový stav (poľ. stan wojenny), zriadil protiústavnú Vojenskú radu národnej záchrany (poľ. Wojskowa Rada Ocalenia Narodowego, WRON), ktorá sa vyhlásila nadradenou politickým orgánom. Následne v roku 1981 vyhlásila táto rada stanné právo, zakázala Solidaritu a potlačila revoltu Solidarity, poľskej cirkvi i všetkých sympatizantov. Konflikt medzi štátnou mocou a odbojom vedeným Solidaritou za podpory katolíckej cirkvi trval prakticky až do začiatku roku 1989, kedy došlo k novým mohutným štrajkom a kedy poľské vedenie uznalo Solidaritu a na základe dohôd okrúhleho stola vyhlásilo slobodné voľby, ktoré sa uskutočnili 4. júna 1989. V nich utrpeli komunisti totálnu porážku a Poľsko nastúpilo na cestu k demokracii.

	Štátna vlajka Poľskej republiky v období od 19. januára 1947 do 22. júla 1952 a Poľskej ľudovej republiky od 22. júla 1952 do 31. januára 1980.
	Štátna vlajka Poľskej ľudovej republiky v období od 31. januára 1980 do 29. decembra 1989.

	Štátny znak Poľskej republiky v období od 19. januára 1947 do 22. júla 1952 a Poľskej ľudovej republiky od 22. júla 1952 do 31. januára 1980.
	Štátny znak Poľskej ľudovej republiky v období od 31. januára 1980 do 29. decembra 1989.

• 
  Textilné pracovníčky v štátnej továrni, 50. roky
• 
  Nepokoje v Poznani, 1956 – protestujúci nesú transparent s nápisom „žiadame chlieb“
• 
  Supersam Varšava, prvé samoobslužné nákupné centrum v Poľsku, 1969
• 
  Železničná stanica Warszawa Centralna v roku 1975. Stanica bola vybavená aj automatickými dverami a eskalátormi, čo bolo svojho času v komunistickom Poľsku nezvyčajné
• 
  Elektrikár Lech Wałęsa, zakladateľ a vedúca postava hnutia Solidarita, 1980
• 
  Tanky T-55A v uliciach počas stanného práva

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Poľská ľudová republika

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Polska Rzeczpospolita Ludowa na poľskej Wikipédii.