A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Poľská ľudová republika Polska Rzeczpospolita Ludowa
| |||||||
| Hymna: Mazurek Dąbrowskiego | |||||||
| Geografia
| |||||||
Rozloha
|
312 677 km²
| ||||||
Najvyšší bod
|
Rysy (2 503,0 m n. m.)
| ||||||
Najdlhšia rieka
|
Visla (1 047 km)
| ||||||
| Obyvateľstvo | |||||||
Počet obyvateľov
|
37 970 155 (v roku 1989)
| ||||||
Národnostné zloženie
|
|||||||
štátom propagovaný ateizmus
| |||||||
| Štátny útvar | |||||||
Vznik
|
19. januára 1947 (prijatím tzv. Malej ústavy)
22. júla 1952 (prijatím Ústavy Poľskej ľudovej republiky, čím bola Poľská republika okrem iného aj premenovaná na Poľskú ľudovú republiku) | ||||||
Zánik
|
29. decembra 1989 (pád komunistického režimu a premenovanie na Poľskú republiku)
| ||||||
| |||||||
Poľská ľudová republika (skrátene: PĽR; poľ. Polska Rzeczpospolita Ludowa; skrátene: PRL) bol socialistický štát v strednej Európe existujúci v rokoch 1947 – 1989. Poľská ľudová republika patrila ku štátom východného bloku, bola členom RVHP a Varšavskej zmluvy.
Dejiny
V období na konci a bezprostredne po druhej svetovej vojne vládla na území Poľska Dočasná vláda Poľskej republiky (RTRP), ktorá vznikla 31. decembra 1944. Poľsko sa zároveň v tom čase dostalo do sovietskej sféry vplyvu. Dňa 28. júna 1945 bola RTRP premenená na Dočasnú vládu Národnej jednoty (TRJN). Už v roku 1945 sa uskutočnila agrárna reforma, bol znárodnený priemysel, banky a doprava. V januári 1947 komunisti zmanipulovali parlamentné voľby, pričom nový parlament nahradil doterajšiu Štátnu národnú radu (KRN) a vymenoval novú vládu na čele s Józefom Cyrankiewiczom. Dňa 19. januára 1947 tak bola Dočasná vláda Národnej jednoty rozpustená a jej právomoci prenesené na novú vládu. V roku 1949 sa začala uskutočňovať násilná kolektivizácia poľnohospodárstva, ktorá však skončila krachom. Po Stalinovej smrti v marci 1953 došlo v roku 1956 k masovým protisovietskym nepokojom v Poznani, ktoré však boli potlačené. V tom istom roku sa dostal do pozície generálneho tajomníka Poľskej zjednotenej robotníckej strany (PSDS) Władysław Gomułka, ktorý vyhlásil program reforiem. Aj keď sa najprv dostal do sporu so sovietskymi predstaviteľmi, ktorí hrozili ozbrojeným konfliktom, nakoniec sa situácia vyriešila a Poľsko začalo reformy, ktoré dostali pomenovanie Gomułkovo topenie. Došlo k uvoľneniu pomerov, ale hospodárska situácia sa v 60. rokoch neustále zhoršovala. V auguste 1968 sa Poľsko zúčastnilo vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska. V roku 1970 vypukli štrajky, ktoré boli krvavo potlačené. Po nich sa do čela Poľska dostal Edward Gierek, ale ani pod jeho vedením sa hospodárska situácia nezlepšovala. Dňa 16. októbra 1978 bol za rímskeho pápeža zvolený krakovský biskup Karol Wojtyła, ktorý prijal meno Ján Pavol II., a ktorý sa stal ikonou nielen poľského protikomunistického odboja.
V roku 1980 vzniklo v gdanských lodeniciach štrajkové hnutie, do čela ktorého sa postavil Lech Wałęsa. Ten sa stal vodcom odborovej organizácie Solidarita, ktorá sa postupne stala rozhodujúcim opozičným hnutím. V decembri 1980 vyhlásil generálny tajomník Poľskej zjednotenej robotníckej strany Wojciech Jaruzelski vojnový stav (poľ. stan wojenny), zriadil protiústavnú Vojenskú radu národnej záchrany (poľ. Wojskowa Rada Ocalenia Narodowego, WRON), ktorá sa vyhlásila nadradenou politickým orgánom. Následne v roku 1981 vyhlásila táto rada stanné právo, zakázala Solidaritu a potlačila revoltu Solidarity, poľskej cirkvi i všetkých sympatizantov. Konflikt medzi štátnou mocou a odbojom vedeným Solidaritou za podpory katolíckej cirkvi trval prakticky až do začiatku roku 1989, kedy došlo k novým mohutným štrajkom a kedy poľské vedenie uznalo Solidaritu a na základe dohôd okrúhleho stola vyhlásilo slobodné voľby, ktoré sa uskutočnili 4. júna 1989. V nich utrpeli komunisti totálnu porážku a Poľsko nastúpilo na cestu k demokracii.
Štátne symboly
Vlajka
| Štátna vlajka Poľskej republiky v období od 19. januára 1947 do 22. júla 1952 a Poľskej ľudovej republiky od 22. júla 1952 do 31. januára 1980. | |
| Štátna vlajka Poľskej ľudovej republiky v období od 31. januára 1980 do 29. decembra 1989. |
Znak
| Štátny znak Poľskej republiky v období od 19. januára 1947 do 22. júla 1952 a Poľskej ľudovej republiky od 22. júla 1952 do 31. januára 1980. | |
| Štátny znak Poľskej ľudovej republiky v období od 31. januára 1980 do 29. decembra 1989. |
Galéria
-
Textilné pracovníčky v štátnej továrni, 50. roky
-
Nepokoje v Poznani, 1956 – protestujúci nesú transparent s nápisom „žiadame chlieb“
-
Supersam Varšava, prvé samoobslužné nákupné centrum v Poľsku, 1969
-
Železničná stanica Warszawa Centralna v roku 1975. Stanica bola vybavená aj automatickými dverami a eskalátormi, čo bolo svojho času v komunistickom Poľsku nezvyčajné
-
Elektrikár Lech Wałęsa, zakladateľ a vedúca postava hnutia Solidarita, 1980
-
Tanky T-55A v uliciach počas stanného práva
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Poľská ľudová republika
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Polska Rzeczpospolita Ludowa na poľskej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Československá socialistická republika
Šport v zaniknutých štátoch
Administratívne členenie zaniknutých štátov
Africké ríše
Arabská ríša
Asýria
Astúrske kráľovstvo
Byzantská ríša
Chetiti
Chetitská ríša
Cyperské kráľovstvo
Dejiny podľa štátu
Dejiny zaniknutých štátov
Druhá poľská republika
Edesské grófstvo
Ekonomika v zaniknutých štátoch
Franská ríša
Historické územia
Inkská ríša
Judské kráľovstvo
Juhoslávia
Kórea
Kartágo
Korutánske vojvodstvo
Kultúra v zaniknutých štátoch
Kyjevská Rus
Lýdia (Malá Ázia)
Médska ríša
Macedónia
Mongolská ríša
Morejský despotát
Náboženstvo v zaniknutých štátoch
Námorné republiky
Nemecká demokratická republika
Nitrianske kniežatstvo
Osmanská ríša
Osobnosti zaniknutých štátov
Perzia
Pošta v zaniknutých štátoch
Politika v zaniknutých štátoch
Právo v zaniknutých štátoch
Rakúsko-Uhorsko
Republiky Sovietskeho zväzu
Seldžucká ríša
Sovietsky zväz
Spoločnosť v zaniknutých štátoch
Srbsko a Čierna Hora
Staroruské kniežatstvá
Staroveká Macedónia
Staroveký Rím
Tretia ríša
Tripoliské grófstvo
Uhorsko
Umenie v zaniknutých štátoch
Valašsko
Veľká Morava
Veda a technika v zaniknutých štátoch
Vojsko v zaniknutých štátoch
Vzdelávanie v zaniknutých štátoch
Zaniknuté štáty podľa kontinentu
Zaniknuté monarchie
Zaniknuté republiky
Zdravotníctvo v zaniknutých štátoch
Zlatá horda
Írska republika (1919 – 1922)
Írske kráľovstvo
Írsky slobodný štát
Čampa (Vietnam)
Čečenská republika Ičkéria
Československá socialistická republika
Čiernohorská republika (1992–2006)
Čiernohorská republika (1992 – 2006)
Čiernohorská socialistická republika
Čiernohorské kniežatstvo
Čiernohorské kráľovstvo
Škótske kráľovstvo
Španielske impérium
Štát Buenos Aires
Achájske kniežatstvo
Africké ríše
Ak Kojunlu
Albánska republika (1925 – 1928)
Albánske kniežatstvo
Antiochijské kniežatstvo
Argentínska konfederácia
Arménske kniežatstvo v Kilikii
Arménske kráľovstvo v Kilikii
Aténske vojvodstvo
Avarský kaganát
Azerbajdžanská demokratická republika
Aztécka ríša
Banátska republika
Benátska republika
Biafra (štát)
Bieloruská ľudová republika
Bosporská ríša
Britské impérium
Bulharská ľudová republika
Bulharská volžsko-kamská ríša
Bulharské cárstvo (1908 – 1946)
Bulharské kniežatstvo
Byzantská ríša
Chorvátske kniežatstvo
Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102)
Chotanské kráľovstvo
Cyperské kráľovstvo
Druhá česko-slovenská republika
Druhá bulharská ríša
Druhá maďarská republika
Druhá poľská republika
Dubrovnícka republika
Edesské grófstvo
Egyptská republika (1953 – 1958)
Elam
Epirský despotát
Etiópske cisárstvo
Etrúrske kráľovstvo
Francúzske kráľovstvo
Francúzsky štát
Grécke kráľovstvo
Grécky štát
Granadský sultanát
Gruzínska demokratická republika
Gruzínske kráľovstvo
Guvernérstvo Río de la Plata
Habsburská monarchia
Haličsko-volynské kniežatstvo
Helvétska republika
Horská republika
Huculská republika
Inkská ríša
Janovská republika
Jeruzalemské kráľovstvo
Južný Kasai
Judsko
Juhoslávia
Juhoslovanské kráľovstvo
Kadeš
Kalifornská republika
Kandijské kráľovstvo
Karachánovský štát
Karantánia
Kara Kojunlu
Kartágo
Katanga (štát)
Kazašský chanát
Kazanský chanát
Korutánske vojvodstvo
Kráľovstvo oboch Sicílií
Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov
Kyjevská Rus
Kyjevské kniežatstvo
Lýdia (Malá Ázia)
Lýkia
Latinské cisárstvo
Leónske kráľovstvo
Litovské kráľovstvo (1251 – 1263)
Litovské kráľovstvo (1918)
Litovské veľkokniežatstvo
Livónsko
Lutyšské kniežatstvo
Maďarská ľudová republika
Maďarská republika rád
Maďarské kráľovstvo
Mandžukuo
Miestokráľovstvo Peru
Miestokráľovstvo Río de la Plata
Moab (krajina)
Moldavská autonómna sovietska socialistická republika
Moldavská demokratická republika
Moldavské kniežatstvo
Moresnet
Moskovské veľkokniežatstvo
Murská republika
Nacistické Nemecko
Neapolské kráľovstvo
Nemecká demokratická republika
Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)
Nitrianske kniežatstvo
Nová Granada
Novgorodská krajina
Osmanská ríša
Ostrogótske kráľovstvo
Pápežský štát
Poľská ľudová republika
Poľské kráľovstvo (1025 – 1385)
Poľské kráľovstvo (1385 – 1569)
Pruské kráľovstvo
Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)
Prvá česko-slovenská republika
Prvá bulharská ríša
Prvá helénska republika
Prvá Rakúska republika
Ríša Ujgurov
Rímsko-nemecká ríša
Rýnsky spolok
Rakúske cisárstvo
Rakúsky štát
Republika oboch národov
Republika siedmich spojených provincií
Rodézia a Ňasko
Rozpad Kyjevskej Rusi
Rumský sultanát
Rumunská ľudová republika
Rumunská socialistická republika
Rumunské kniežatstvo
Rumunské kráľovstvo
Ruská ríša
Ruská republika
Ruská sovietska federatívna socialistická republika
Ruský chanát
Súr (Libanon)
Samova ríša
Sardínske kráľovstvo
Savojsko (historické územie)
Sedmohradské veľkokniežatstvo
Sedmohradsko
Seldžucká ríša
Senegambia
Severokaukazský emirát
Sicílske kráľovstvo
Sliezske kniežatstvo
Slovenská republika (1939 – 1945)
Slovenská republika rád
Solúnske kráľovstvo
Sovietsky zväz
Spojené provincie La Platy
Srbsko a Čierna Hora
Staré Veľké Bulharsko
Stredoamerická federatívna republika
Svätá rímska ríša nemeckého národa
Syagriova ríša
Talianska sociálna republika
Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)
Talianske kráľovstvo (stredovek)
Talianske kráľovstvo (Svätá rímska ríša)
Tartessos
Trapezuntské cisárstvo
Tretia česko-slovenská republika
Tretia francúzska republika
Tripoliské grófstvo
Uhorsko
Ukrajinská ľudová republika
Urartu
Východná Rumélia
Východná Slavónia, Baranja a Západný Srem
Východofranská ríša
Valašsko (Rumunsko)
Veľká Kolumbia
Veľká Morava
Vietnamská republika
Vladimírsko-suzdaľské kniežatstvo
Vojenská diktatúra v Čile
Vojvodstvo Archipelagos
Vojvodstvo Parma a Piacenza
Wu (štát)
Západné Nemecko (1949 – 1990)
Západoukrajinská ľudová republika
Záporožská Sič (územie)
Zakaukazská demokratická federatívna republika
Zjednotená arabská republika
Zuluský štát
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk




