Plutón alebo abysálne teleso alebo plutonické teleso je v slovenskom ponímaní teleso vyvretých – hlbinných alebo hypabysálnych (subvulkanických) hornín, čiže môže byť chápané ako synonymum slova batolit. V anglosaskej literatúre je plutón definovaný tak, že predstavuje teleso budované jedným typom horniny a tak predstavuje aj jednu magmatickú udalosť; preto je plutón v anglosaskom ponímaní na povrchu rozmerovo oveľa menší než v slovenskom ponímaní.

Plutón ma ostrý kontakt so svojim okolím, ktorý väčšinou vznikol v dôsledku intrúzie – prieniku roztavenej magmy do starších hornín. V dôsledku tepelného pôsobenia okolo plutónu vzniká tzv. magmatická aureola, ktorá je prejavom kontaktnej premeny. Magma následne chladne pod povrchom, čo má za následok jej stuhnutie a kryštalizáciu. Plutóny sú väčšinou chápané ako telesá bochníkového tvaru (podobne ako batolity), ich tvar však môže byť výrazne nepravidelný. Plutonické telesá môžu a veľmi často predstavujú eróziou obnažené korene sopiek. V prípade výzdvihu na povrch a erózie sa plutóny často rozpadávajú na doskovité telesá, tento jav sa označuje ako exfoliácia.

Plutóny väčšinou budujú granitické horniny: granodiorit, tonalit, monzonit a kremenný diorit. Sú to väčšinou svetlosivé až sivé, hrubozrnné horniny.

Najväčší plutón v Západných Karpatoch tvorí teleso granitoidov v južných zónach (kráľovoholskej a kohútskej) tektonickej jednotky veporika, označované ako veporský plutón. Tvoria ho granitoidy tzv. veporského typu -biotitický granodiorit až granit. V dôsledku polyfázovej deformácie je toto teleso značne stlačené a nemá preto typický bochníkový tvar.

Názov

Termín odvodený podľa starorímskeho boha podsvetia Pluta. Termín sa začal používať už v úvodných obdobiach rozvoja geológie v 18. storočí. Často v súvislosti s vedeckou debatou plutonistou a neptunistov, ohľadom pôvodu bazaltu.

Zdroje

• Leccos – Pluton Dostupné online
• Petránek, J., 2007, Online geologická encyklopedie – pluton Dostupné online

Portál vedy o Zemi