Platan východný
Platan východný; samičie kvety (apríl)
Stupeň ohrozenia
Európa[1]
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) rastliny (Vegetabilia) Podríša (subregnum) zelené rastliny (Viridiplantae, Chlorobionta) Vývojová línia cievnaté rastliny (Tracheophyta) Vývojová vetva semenné rastliny (Spermatophyta) Oddelenie krytosemenné rastliny (Angiospermae) Trieda (classis) pravé dvojklíčnolistové rastliny (Eudicotidae) Rad (ordo) proteotvaré (Proteales) Čeľaď (familia) platanovité (Platanaceae) Rod (genus) platan (Platanus) Druh (species) platan východný (Platanus orientalis)
Synonymá
Platanus orientalis f. liquidambarifolia Platanus umbrosa Platanus vulgaris Platanus vulgaris var. liquidambarifolia Platanus vulgaris proles orientalis Platanus vulgaris subsp. orientalis
Areál prirodzeného rozšírenia
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Platan východný^[2] (lat. Platanus orientalis)^[3] je listnatý, opadavý strom z rodu platan (Platanus) z čeľade platanovité (Platanaceae). Platan východný je treťohorný relikt a jediný európsky druh platanu.^[4]

Opis

Platan východný je strom vysoký 30 až 40 m (ojedinele až 50 m), s nízkym kmeňom s obvodom 2 až 3 m (ojedinele 6 až 9 m). Koruna stromu je široká do 30 m, pričom hlavné konáre v dolnej polovici koruny sú krivé až hrboľaté. Kôra je bledosivá alebo zelenkastosivá, v dolnej polovici sa odlupuje v podlhovastých platniach.^[5]

Púčiky sú priame, pritlačené, vajcovito podlhovasté, asi 10 mm dlhé. Prílistky sú 6 až 8 cm dlhé a opadavé. Listy platana sú striedavé, dlho stopkaté, čepeľ starších listov je 5 až 7 krát dlaňovito laločnatá, na báze je srdcovitá alebo mierne klinovitá, dlhá 12 až 15 cm a široká 18 až 20 cm. Čepeľ je neskoršie na líci holá, len na rube zväčša na celej ploche chlpatá. Úkrojky sú vrúbkovane zúbkaté, zriedkavo celistvookrajové, so stredným lalokom dvakrát dlhším než širokým.^[5][4]

Kvety tvoria guľovité súkvetia, na ovisnutej stopke ich býva 3 až 4, občas až 7 a po dozretí majú v priemere 15 až 30 mm. Oriešky sú drobné, dlhé do 9 mm a široké do 2 mm. Na báze sú končisté a chlpaté, na vrchole kužeľovité.^[5][4]

Rozšírenie

Pôvodný areál rozšírenia platana východného sa rozprestiera od Balkánu až po strednú Áziu, severná hranica areálu prebieha stredným Albánskom, Macedónskom a južným Bulharskom, odkiaľ prechádza do Grécka, Turecka a jeho severnou časťou pokračuje na Kaukaz, do Iránu, strednej Ázie až do Kašmíru.^[5]

Do Európy bol dovezený v 16. storočí. Jeho introdukcia postupovala nielen z východu na západ, ale aj následne kultiváciou zo západu na východ. Využíva sa ako okrasná drevina.^[5]

Ekológia

Platan východný rastie v pôvodnom prostredí predovšetkým vo vlhkých údoliach riek, na aluviálnych alkalických pôdach, na brehoch riek a potokov. Patrí k stredne až výrazne vodomilným druhom. Je pomerne náročný na teplo, takže v strednej Európe väčšinou vymŕza a preto sa takmer nepestuje. Druh má bohatý koreňový systém, čo mu umožňuje rásť najmä v intravilánoch. Zvyčajne je vysádzaný v rovinnom, ojedinele aj podhorskom stupni. Na Slovensku najvyšší výskyt v nadmorskej výške 445 m.^[5][4]

Platan východný kvitne v máji, plodí na jeseň a oriešky vypadávajú z hlávok na jar nasledujúceho roku. V našich podmienkach je však zriedka plodný a preto sa rozmnožuje vegetatívne. Dožíva sa vysokého veku 300 až 500 rokov (v pôvodnom areáli aj 1000 až 2500 rokov). Pravdepodobne najstarší a najmohutnejší jedinec tohto druhu sa nachádza na ostrove Kos v Egejskom mori s priemerom pri zemi 18 m, ktorého vek sa odhaduje na 2000 až 2500 rokov.^[5]

Význam a využitie

Platan východný je v záhradách pomerne vzácny, bol vytlačený rýchlejšie rastúcim platanom javorolistým. Pravdepodobne dva najkrajšie stromy v Európe rastú v obci Trsteno na pobreží Dalmácie niekoľko kilometrov severne od Dubrovníka.^[6] Drevo platana nie je veľmi odolné, ale používa sa na výrobu buničiny a papiera. V Iráne sa používa v tradičnej medicíne.^[7]

Hrozby a choroby

Platany sú náchylné na hubové ochorenie spôsobené druhom Apiognomonia veneta.^[8] Prvým znakom napadnutia je zmena farby listového pletiva medzi hlavnými žilami, neskôr môžu byť poškodené alebo zničené aj mladé listy.^[9] Medzi významných škodcov patria aj húsenice motýľa ploskáčik Phyllonorycter platani^[10] a Acalyptris platani,^[11] ktoré vyžierajú listové pletiva a vytvárajú na nich chodbičky v podobe plošných mín.^[12][13]

Referencie

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Platan východný
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Platan východný