O iných významoch výrazu planetárna obrana pozri Mimozemská invázia.

O iných významoch výrazu planetárna ochrana v zmysle ochrany pred kontamináciou mikroorganizmami pozri Planetárna ochrana.

Umelecká predstava nárazu meteoritu do Zeme.

Planetárna obrana^[1](angl. Planetary defense), al. protimeteorická ochrana Zeme^[2] (rus. противометеоритная защита)^[3], al. ochrana pred dopadom asteroidov^[4] (angl. Asteroid impact avoidance), sa zaoberá vyhľadávaním a identifikáciou nebezpečných objektov, od veľkosti väčších meteoritov až po planétky, ktoré by mohli naraziť do Zeme. Tiež skúma a testuje možnosti ich odklonenia z kolíznej dráhy so Zemou, alebo ich včasnú bezpečnú deštrukciu ešte pred vstupom do atmosféry, vyhodnocuje riziká neodvrátiteľných dopadov a navrhuje postupy v prípade krízovej udalosti, vrátane medzinárodnej spolupráce. ^[1]

Menej nebezpečné dopady, ako napríklad pád meteoritu v Čeljabinsku v roku 2013, sa vyskytujú šatisticky raz za 60 rokov. Výbuch meteoritu vtedy, zranil vyše 1500 ľudí a poškodil viac ako 7 000 budov.^[4] Dopady s väčšími následkami (vyhynutie dinosaurov) sa vyskytuje raz za milióny rokov.

Na národnej úrovni v planetárnej obrane dominujú Spojené Štáty – Planetary Defense Coordination Office (PDCO). Význam PDCO potvrdzuje aj každoročne zvyšovaný rozpočet. Na medzinárodnej pôde planetárnu obranu rieši OSN (UNOOSA).^[1][4]

Impakt astronomického telesa

Výskyt nebezpečných telies

Známe NEO - blízkozemské objekty pre rok 2018. Dráha Zeme je bielou.

V roku 2016 bolo známych 717 768 asteroidov s presne určenou dráhou. Z toho je 15 098 NEO (blízko-zemských objektov), čo sú 3 % z odhadovaného počtu.^[5] Pravdepodobnosť zrážky so Zemou je tým menšia, čím je vesmírny objekt väčší, a tým nebezpečnejšia, čím je rýchlejší.

Dôsledky impaktu

Mikrometoeoroidy a malé meteoroidy, hoci dopadajú na Zem nepretržite, nepredstavujú vážnejšie riziko pre život na Zemi najmä vďaka ochrane atmosférou, kde pri prelete zhoria a na Zem dopadne len prach, alebo menšie kúsky. Väčšie telesá 4 m – 85 m obykle vybuchnú ešte pred dopadom na Zemský povrch. Ničivé následky väčšieho rozsahu môžme očakávať asi od veľkosti 20 m – 50 m. Napríklad Čeljabinský meteorit v roku 2013 mal odhadovanú veľkosť 15 – 17 m a pravdepodobnosť výskytu raz za 60 rokov. Telesá nad 85 m dopadajú na povrch Zeme a dôsledky môžu už mať globálny charakter.^[6] Pád meteoritu s veľkosťou nad 50 m môžme očakávať raz za 1000 rokov.

Techniky zabránenia dopadu

Ožarovanie telesa Slnečným žiarením fresnelovou šošovkou

Schéma kooperácie impaktnej misie DART a monitorovacej misie AIDA

Medzi hlavné návrhy riešenia zabránenia zrážky telesa so Zemou patrí:

• Zmena dráhy telesa
  • nárazom, t. j. zmena hybnosti
  • gravitačným ťahačom
  • raketovými motormi
  • ožarovaním povrchu
  • zmenou albeda telesa

• Zničenie telesa
  • rozdrvenie (len pre menšie telesá)
    • rozdrvenie nárazom
    • rozdrvenie výbuchom^[7]
  • odparenie laserom

Súčasné projekty

Pozorovania

V súčasnosti sa vynakladá úsilie na zmapovanie a vyhodnotenie potencionálne nebezpečných blízko-Zemských objektov, angl. (near-Earth object, NEO)^[8]. NASA má za cieľ objaviť 90 % NEO väčších ako 140 m do roku 2020.^[5]

Technologické demonštrátory a testy

• Projekt DART (Double Asteroid Redirection Test) je skúšobná misia NASA, prebiehajúca od roku 2021, ktorej hlavným cieľom je dopad sondy na povrch mesiaca Dimorfos binárnej planétky 65803 Didymos s dôsledkom zmeny jeho obežnej dráhy. Planétka Didymos nie je pre Zem nebezpečná.
• Projekt AIDA je zrušená misia ESA, ktorá mala byť podpornou k projektu DART.
• Projekt HERA plánovaná misia ESA na odklonenie 50 m meteoritu.^[2]

Štúdie realizovateľnosti

Použitie jadrovej hlavice

Termonukleárna bomba B83

NASA vykonala štúdiu realizovateľnosti s posúdením dopadov na ochranu Zeme, pri odklonení asteroidu pomocou termonukleárnej hlavice B83, o sile 1,2 Mt TNT. Plánovaný šesť-násobný zásah v hodinových rozostupoch mal vytvoriť na povrchu asteroidu oblak plazmy, ktorá ako raketový motor spomalí asteroid a vychýli ho z jeho dráhy. Vzhľadom na malý účinok sa predpokaldá potreba zasiahnuť asteroid o veľkosti do 500 m najmenej dva roky pred kolíziou so Zemou.^[9]

Sci-fi

Téma protimeteorickej ochrany Zeme, s použitím atómovej bomby, bola spracovaná napríklad vo filme Armageddon (1998).

Referencie

Pozri ajupraviť | upraviť zdroj

• Zisťovanie nebezpečných asteroidov
• Impakt astronomického telesa

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Planetárna obrana

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

Astronomický portál Portál slnečná sústava Kozmonautický portál

• NASA, obrana planéty (po anglicky)