A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Piezoelektrické javy alebo piezoelektrina alebo piezoelektrickosť sú javy, pri ktorých v kryštalických dielektrikách (napr. kremeni) vzniká mechanickou deformáciou elektrický náboj. Naopak, elektrické pole v týchto dielektrikách vyvoláva mechanické deformácie. Piezoelektrický jav vykazuje mnoho látok. V dvadsiatych rokoch minulého storočia vypracovali E. Geibe a A. Scheibe dynamickú metódu zisťovania, či je látka piezoelektrická - takzvanú Click metod. Takto bolo objavených množstvo látok, v ktorých bol pozorovaný piezoelektrický jav. Okrem kremeňa a turmalínu sú to napr. niektoré fosforečnany, arzéničnany, kandizovaný cukor, kolagén a celý zoznam ďalších látok. Používajú sa napríklad na výrobu piezoelektrických meničov.
Popis
Objavenie piezoelektrického javu
Piezoelektrický jav objavili bratia Pierre Curie a Jacques Curie v roku 1880 pri pokusoch s osovo nerovnomernými kryštálmi tzv. Siegnettovej soli. Keď tieto kryštály namáhali tlakom, ťahom, ohybom, alebo krútením, nabili sa ich protiľahlé plochy elektrinou. Touto vlastnosťou sa prejavujú zvlášť iónové kryštály. Ukázalo sa, že pôsobením tlaku alebo ťahu dochádza k posunutiu iónov a preto sa povrchové plochy kryštálu javia ako elektricky nabité. Elektrine, ktorá vzniká na úkor premeny mechanickej práce, sa začalo hovoriť piezoelektrina a jav bol podľa nej pomenovaný ako piezoelektrický. Vzniknutá elektrina je priamo úmerná pôsobiacej sile, konštanta úmernosti dostala názov piezoelektrická konštanta.
Využitie piezoelektrického javu
Využíva sa najmä pri elektrických snímačoch tlakov a vibrácií. Do praxe sa rozšírila napríklad v podobe piezoelektrických snímačov (prenosiek) gramofónov. Ihla kmitajúca podľa zvlnenia drážok platne prenáša svoj mikropohyb na plochý výbrus kryštálu - obvykle Seignettovej soli alebo titanátu bária. Z jeho protiľahlých polepov sa sníma elektrické napätie, ktoré je nositeľom zvukového signálu. Piezoelektrické prenosky dávajú pomerne vysoké napätie (0,2 až 0,6 V), ktoré už netreba korigovať ďalšími obvodmi. Výstupná impedancia je tiež pomerne vysoká, od 0,5 až 3 MΏ.
Pri silnom stlačení nových piezoelektrických materiálov (na báze pevných roztokov titaničitanov a zirkóničitanov olovnatých) sa uvoľní krátkodobý potenciál rádovo až desiatky kilovoltov. Na tomto princípe vyrábané piezoelektrické zapaľovače vydržia v prevádzke najmenej desať rokov.
Elektrostrikcia je "obrátený" piezoelektrický jav. Keď sa na polepy kryštálu privádza striedavé napätie alebo sa jednoducho vloží do toho elektrického poľa, ktorého frekvencia súhlasí s vlastnou frekvenciou kryštálu (ten závisí od jeho mechanických rozmerov), kryštál sa rozkmitá s mimoriadnou presnosťou (Quartz). Keď kryštál kmitá, rozochvieva aj vzduch alebo tekutinu, do ktorej je vložený. Tak možno zostrojiť generátory zvuku a ultrazvuku až do 300 MHz. Elektrostrikcia sa využíva v tlačiarenských hlavách. Poslednou najnovšou novinkou je využitie elektrostrikcie na vibračný ultrazvukový pohon rotorov. Účinnosť takýchto "motorov" sa pohybuje od od 50 až do 90 %. Účinnosť závisí od dobrého trecieho styku hriadeľa s piezomeničom, čo je problém, ktorý bráni rozšírenému využitiu v praxi. Výhoda takého pohonu je silný krútiaci moment pri plynulej regulácii otáčok bez potreby prevodu.
Pozri aj
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Častica alfa
Častica J/psí
Časticový horizont
Časticovo-vlnový dualizmus
Československá komisia pre atómovú energiu
3. kozmická rýchlosť
Abampér
Abbeho číslo
Abcoulomb
Acta Physica Slovaca
Adiabatický invariant
Aerodynamický tresk
Aeronómia
Agrofyzika
Akustika
Alternátor
Amorfná látka
Amplitúda
Anóda
Anión
Anizotropia
Anomália vody
Antigravitácia
Antirezonancia
Avogadrova konštanta
Balistika
Baryón
Baryón delta
Becquerel (jednotka)
Bezrozmerná veličina
Bimetalový teplomer
Bohrov magnetón
Boseho-Einsteinov kondenzát
Bozón W a Z
Chaotická rotácia
Chemiluminiscencia
Curie (jednotka)
Dĺžka dráhy
Daltonov zákon
Destilácia (chémia)
Difúzia (fyzika)
Difúzne svetlo
Diracov fermión
Dislokácia (kryštalografia)
Dozimeter
Drell-Yanov proces
Druhá termodynamická veta
Efektívny výkon
Elektrónová konfigurácia
Elektrónový obal
Elektrické pole
Elektrické pole Zeme
Elektrický jav
Elektrický oblúk
Elektrický obvod
Elektrický odpor
Elektrický ohrev
Elektrický potenciál
Elektrina
Elektroluminiscencia
Elektromagnetická indukcia
Elektromagnetická interakcia hmotných objektov
Elektromagnetizmus
Elektroslabá interakcia
Emisia častice
Energia vákua
Extrémne ultrafialové žiarenie
Faradayova konštanta
Farba (kvantová fyzika)
Feynmanov diagram
Flexná krivosť čiary
Fonón
Fosforescencia
Froudeho číslo
Fyzik
Fyzikálna sústava
Fyzikálny dej
Fyzikálny jav
Fyzikálny stav
Fyzikálny zákon
Galileiho transformácie
Gluón
Gravitačná hmotnosť
Gray (jednotka)
Gromovov-Wittenov invariant
Hadrón
Hamiltonova funkcia (fyzika)
Hamiltonov operátor (Hamiltonovej funkcie)
Henry (jednotka)
Hmlová komora
Hmotný bod
Hmotnostný spektrograf
Hořavova-Wittenova doménová stena
Hundovo pravidlo maximálnej multiplicity
Hutnosť
Huygensov princíp
Hydrodynamika
Hydrostatická rovnováha
Hydrostatika
Hyperón
Hypotetická častica
Ideálna kvapalina
Index toku
Inerciálna sústava súradníc
Inerciálna vzťažná sústava
Inflačný vesmír
Intenzita gravitačného poľa
Intermediálna častica
Ionizačná komora
Izbová teplota
Izobara (termodynamika)
Izochora
Izolovaná sústava
Izoterma (termodynamika)
Izotropia
Jadrová fyzika
Jadrová reakcia
Jednosmerný prúd
Jednotkový vektor
Jednotná teória poľa
Kaón
Kalória
Kandela
Kapacita kondezátora
Kaustika (optika)
Kilopond
Klasická fyzika
Kmitňa
Koeficient tepelnej vodivosti
Koherencia
Koherentné vlnenie
Kubický meter za sekundu
Kvázičastica
Kvant
Kvantová chromodynamika
Kvantová elektrodynamika
Kvantová gravitácia
Kvantový počítač
Kvarkovo-gluónová plazma
Kyvadlo
Látka (fyzika)
Lambert
Lenzov zákon
Lumen naturale
Luminiscencia
Míľa
Magnetický monopól
Magnetostatika
Maxwellovo-Boltzmanovo rozdelenie
Mechanická vlastnosť
Mechanické napätie
Mechanické vlnenie
Mechanika kontinua tuhej fázy
Mechanika tekutín
Medzinárodná štandardná atmosféra
Megahertz
Mnohosvetová interpretácia
Moderátor (reaktor)
Modrý posun
Modul pružnosti
Molekulová dynamika
Molekulová mechanika
Molekulový orbitál
Motor
Nefelometria
Neinerciálna vzťažná sústava
Neutrón
Newton meter
NIST-F1
Normálne podmienky
Objemový prietok
Odraz vlnenia
Ohmov zákon
Opakovateľnosť merania
Optické žiarenie
Optické zobrazenie
Optické zobrazovanie
Optický hranol
Otvorená sústava (fyzika)
Pauliho vylučovací princíp
Peltierov článok
Peltierov jav
Perióda (fyzika)
Pevnosť v ťahu
Pión
Piezoelektrický jav
Pilotná vlna
Planckova konštanta
Plošná rýchlosť
Plošné zrýchlenie
Plynový teplomer
Poissonov zákon (adiabatický dej)
Pokojová hmotnosť
Polarimetria
Polarizácia
Polohrúbka materiálu
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk