Pichliač močiarny

	Pichliač močiarny
	; Pichliač močiarny – vrchol stonky s nakopenými úbormi.
Stupeň ohrozenia
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	rastliny (Vegetabilia)
Podríša (subregnum)	zelené rastliny (Viridiplantae, Chlorobionta)
Vývojová línia	cievnaté rastliny (Tracheophyta)
Vývojová vetva	semenné rastliny (Spermatophyta)
Oddelenie	krytosemenné rastliny (Angiospermae)
Trieda (classis)	pravé dvojklíčnolistové rastliny (Eudicotidae)
Rad (ordo)	astrotvaré (Asterales)
Čeľaď (familia)	astrovité (Asteraceae)
Podčeľaď (subfamilia)	bodliakovaté (Carduoideae)
Rod (genus)	pichliač (Cirsium)
Druh (species)	pichliač močiarny (Cirsium palustre)
Vedecký názov
	Cirsium palustre; Scop., 1771
Synonymá
	Zoznam
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
	Biologický portál

Pichliač močiarny (lat. Cirsium palustre) je vysoká dvojročná bylina z čeľade astrovité (Asteraceae). Jeho prirodzený areál sa rozprestiera od Európy po západnú Sibír.

Opis

Pichliač močiarny je ostnitá dvojročná bylina s výhonkatým podzemkom, vysoká 50 až 200 cm. Byľ je priama, tuhá, jednoduchá alebo chudobne rozkonárená, až po vrchol ostnato krídlatá.

Listy sú dlho zbiehavé, v obryse kopijovité. Dolné sú perovito zárezové, horné perovito laločnaté, laloky sú podlhovasté s tuhými, až do 10 mm dlhými ostňami. Čepele sú na líci tmavozelené, na rube bielo plstnaté.

Purpurové kvety sú usporiadané v súkvetí, ktorým je rúrkokvetý úbor. Jednotlivé kvety v úbore sú obojpohlavné, rúrkovité, päťpočetné, s rôzne dlhými korunnými cípmi. Tyčiniek býva zvyčajne päť, s peľnicami zrastenými do rúrky okolo čnelky. Kalich je voľný, trváci, premenený na chocholec s perovitými štetinkami, dlhý 8 až 12 mm mm, slúžiaci na rozširovanie semien vetrom. Semenník je spodný a plodom je nažka veľká 3 až 4 mm. Vajcovitý zákrov s priemerom do 10 mm je zložený z listeňov, s mäkkými, do 2 mm odstávajúcimi ostníkmi. Vonkajšie a prostredné sú vajcovito kopijovité a tupé. Malé úbory sú sediace alebo krátko stopkaté, usporiadané vo vrcholíkoch po dva až osem.

Rozšírenie

Areál rozšírenia pichliača močiarneho sa rozprestiera od Európy po západnú Sibír. Zavlečený je v Kanade a Spojených Štátoch. Na Slovensku je na celom území hojný.

Ekológia

Pichliač močiarny obsadzuje vhodné stanovištia od nížin až do horského stupňa. Hodne rastie pri močiaroch, na vlhkých lúkach, slatinách a na rašeliniskách. Vyhovujú mu vlhké až mokré, výživné, humózne i rašelinové, hlinitopiesočnaté pôdy. Kvitne od augusta do septembra (októbra).

Galéria

Úbory v rôznych štádiách kvitnutia.
Rúrkokvetý úbor so zákrovom.
Rez úborm.
Jednotlivý kvet.
Nažka v detaile.

Referencie

↑ ^a ^b Fl. Carniol., ed. 2, 2: 128 (1771)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e Cirsium palustre (L.) Scop. . Kew: POWO – Plants of the World Online, Kew, . Dostupné online. (po anglicky)
↑ Karol Mičieta, Eva Zahradníková, Michal Hrabovský, Jana Ščefková. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín. prvé. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, 2018. ISBN 978-80-223-4403-6. S. 257.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e Josef Dostál, Martin Červenka. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín II.. prvé. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991. ISBN 80-08-00003-1. S. 1116-1117.
↑ ^a ^b ^c ^d Michal Hrabovský at al.. Veľká kniha rastlín, hornín, minerálov a skamenelín. Bratislava : IKAR, a.s. – Príroda, 2021. ISBN 978-80-551-6882-1. S. 318-319.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pichliač močiarny
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Pichliač močiarny

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[FP-1] Fl. Carniol., ed. 2, 2: 128 (1771)

[POWO-2] Cirsium palustre (L.) Scop. . Kew: POWO – Plants of the World Online, Kew, . Dostupné online. (po anglicky)

[FM-3] Karol Mičieta, Eva Zahradníková, Michal Hrabovský, Jana Ščefková. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín. prvé. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, 2018. ISBN 978-80-223-4403-6. S. 257.

[VK2-4] Josef Dostál, Martin Červenka. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín II.. prvé. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991. ISBN 80-08-00003-1. S. 1116-1117.

[VKR-5] Michal Hrabovský at al.. Veľká kniha rastlín, hornín, minerálov a skamenelín. Bratislava : IKAR, a.s. – Príroda, 2021. ISBN 978-80-551-6882-1. S. 318-319.