A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Philip Roth | |
americký spisovateľ | |
Narodenie | 19. marec 1933 Newark, New Jersey, USA |
---|---|
Úmrtie | 22. máj 2018 (85 rokov) Manhattan, New York, New York, USA |
Alma mater | University of Chicago |
Manželka | Margaret Martinson Williams (1959 - r. 1963) Claire Bloom (1990 - r. 1994) |
Odkazy | |
Commons | Philip Roth |
Philip Milton Roth (* 19. marec 1933, Newark, New Jersey, USA – † 22. máj 2018, Manhattan, New York, New York[1][2]) bol americký spisovateľ.
Do americkej literatúry vstúpil v roku 1959 poviedkovou zbierkou Goodbye Columbus a od vtedy je jedným z najoceňovanejších autorov svojej generácie. Dvakrát získal Národnú knižnú cenu a rovnako tak aj Cenu amerických knižných kritikov a rad ďalších ocenení. V roku 1998 svoju zbierku obohatil aj o prestížnu Pulitzerovu cenu. Rad literárnych ocenení získal aj v zahraničí, najmä v Británii a vo Francúzsku. V roku 2003 mu bol na Harvard University udelený cenený titul Doctor of Letters, doktorát za literatúru.
Je známy svojimi silne autobiografickými postavami, svojim filozofickým a formálnym stieraním rozdielov medzi skutočnosťou a výmyslom, dômyselne vynaliezavým štýlom rozprávania a provokatívnym odhaľovaním americkej židovskej identity.[3]
Životopis
Narodil sa ako druhé dieťa v židovskej rodine, ktorej predkovia sa do Ameriky prisťahovali z poľského Haliča. Vyrástol v prevažne židovskej štvrti Newarku zvanej Weequahic, kde tiež v roku 1950 absolvoval strednú školu (o tunajšom štúdiu sa zmieňuje najmä v románe Portnoy's Complaint). Potom vyštudoval súkromnú Bucknell University v Pensylvánii, kde bola jeho odborom angličtina. Ďalej pokračoval postgraduálnym štúdiom na Chicagskej univerzite, kde získal akademický titul v odbore anglická literatúra. Po ukončení štúdia tu krátko pôsobil ako asistent, potom vyučoval tvorivé písanie na univerzite v Iowe a na prestížnej Princeton University. Vo svojej akademickej dráhe potom pokračoval na University of Pennsylvania, kde až do roku 1991, kedy ukončil svoju akademickú kariéru, prednášal komparatistiku.
Počas svojho pobytu v Chicagu sa zoznámil so spisovateľom Saul Bellow a s Margaret Martinsonovou, ktorá sa stala jeho prvou ženou. Ich rozvod v roku 1963 a jej smrť pri autonehode v roku 1968 zanechali v jeho diele trvalú stopu. Rothova prvá žena bola totiž vzorom pre niekoľko ženských postáv v jeho románoch, najmä pre Lucy Nelsonovu v When She Was Good a pre Maureen Tarnopolovu v My Life As a Man.
Než v roku 1959 vyšla jeho prvá kniha, slúžil Roth najprv dva roky v armáde a potom písal poviedky a literárne kritiky pre rôzne časopisy.
Niektoré udalosti z Rothovho života upútali čas od času pozornosť médií. V roku 1990 sa oženil so svojou dlhoročnou priateľkou anglickou herečkou Claire Bloom, načo sa v roku 1995 rozviedli. V roku 1996 vydala Claire Bloom spomienkovú knihu Leaving a Doll's House v ktorej detailne popisuje ich manželstvo. Mnohé z toho čo napísala bolo pre Rotha značne nelichotivé. Na oplátku niektoré momenty z Rothovho I Married a Communist (Vzala som si komunistu) považovali kritici za zastreté vyvrátenie jej obvinení.
Philip Roth a Česko-Slovensko
V roku 1972 prišiel Philip Roth do Prahy,[4] ktorá ho zaujímala ako mesto Franza Kafku, a stretol sa s českými zakázanými autormi (Ivan Klíma, Karol Sidon, Milan Uhde, Ludvík Vaculík, Karel Pecka a ďalší). Ich neľahké osudy ho zaujali natoľko, že sa do Prahy v 70. rokoch pravidelne vracal až do doby, než mu v roku 1976 nebolo udelené vízum. Návštevy Česko-Slovenska za železnou oponou boli pre neho transformatívnou skúsenosťou a únikom pred slávou s ktorou sa musel vyrovnávať po úspechu románu Portnoyov komplex (1969).
Medzi svojimi cestami do Česko-Slovenska sa stýkal v New Yorku s českou komunitou, navštevoval prednášky Antonína Liehma o českej kultúre a redigoval pre nakladateľstvo Penguin rad východoeurópskych románov. „Svoj život v New Yorku po Portnoyovi som žil v českej komunite emigrantov, ktorých som počúval, počúval a počúval. Každý večer som jedol v českých reštauráciách v Yorkville, hovoril som s každým, kto chcel hovoriť so mnou, a odpútal sa od všetkých kravín spojených s Portnoyom“, uviedol o svojom českom období. Neskôr svoje zážitky z Prahy spracoval v románe Pražské orgie (1985). Český vplyv a české postavy možno nájsť v niekoľkých ďalších románoch - v Profesorovi túžby (postava českého profesora Zdeňka Strieborného), v Elev či Milostných rozhovoroch. Hneď po nežnej revolúcii v roku 1990 do Prahy opäť prišiel a viedol s Ivanom Klímom dlhý rozhovor, ktorý vyšiel knižne ako Rozhovor v Prahe.
Za svoju pomoc, ktorú poskytoval v 70. a 80. rokoch spisovateľom v bývalom Česko-Slovensku a v ďalších krajinách vtedajšieho východného bloku, bol 30. apríla 2013 ocenený cenou Medzinárodného PEN klubu a Allenovej nadácie za službu literatúre. Pri slávnostnom prevzatí ceny Roth zaspomínal na to, aké „dôkladné vzdelanie“ dostal od priateľov vo východnej Európe o živote v totalitnom režime. Hovoril o tom, ako niektorí z najschopnejších ľudí v Česko-Slovensku nesmeli písať, alebo cestovať.
Referencie
- ↑ Philip Roth, Towering Novelist Who Explored Lust, Jewish Life and America, Dies at 85
- ↑ Merriam-Webster's Dictionary of American writers. : , 2001. ISBN 978-0-87779-022-8. S. 350.
- ↑ U.S. Department of State, U.S. Life, "American Prose, 1945-1990: Realism and Experimentation"
- ↑ Philip Roth’s Fiction about Czechs and Kafka . University of West Bohemia, 2002, . Dostupné online. (anglicky)
Literatúra
- COMAY, Joan; COHN-SHERBOK, Lavinia. Who's Who in Jewish History: After the Period of the Old Testament. London : Routledge, 2002. 407 s. Dostupné online. ISBN 978-0415260305. (anglicky)
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Philip Roth
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Autori náučnej literatúry USA
Básnici USA
Charles Bukowski
Dan Brown
Dramatici USA
Ernest Hemingway
Esejisti USA
Francis Scott Fitzgerald
H. P. Lovercraft
Jack Kerouac
Jack London
James Arthur Baldwin
Alexandr Petrovič Každan
Alex Haley
Alfred Bester
Alfred Thayer Mahan
Allen Ginsberg
Ambrose Bierce
Amiri Baraka
Anaïs Nin
Anne Riceová
Ann C. Crispinová
Ann Coulterová
Anton Myrer
Armin Joseph Deutsch
Arthur Miller
Ayn Randová
Beata Poźniaková
Benjamin Franklin
Blake Crouch
Brené Brownová
Bret Easton Ellis
Buckminster Fuller
Buster Keaton
C. D. Payne
Carl Sagan
Carol Burnettová
Chaim Potok
Chalíl Džibrán
Charles Sealsfield
Christopher Paolini
Chris Colfer
Chuck Palahniuk
Clarissa Pinkolová Estésová
Conrad Aiken
Daniel Silva
Dan Brown
David Brin
Debbie Reynoldsová
Donald Ervin Knuth
Don DeLillo
Doris Lundová
Doyle Brunson
Edgar Allan Poe
Edgar Rice Burroughs
Edward Albee
Ed Regis
Elizabeth Shepleyová Sergeantová
Erle Stanley Gardner
Ernest Hemingway
Evan Hunter
Ezra Pound
Francis Scott Fitzgerald
Frank Patrick Herbert
Gary Chapman (autor)
Gary P. Radford
George Carlin
George Raymond Richard Martin
George Santayana
Gregory Corso
Greg Bear
Gwendolyn Brooksová
Hal Clement
Helen Kellerová
Henry Adams
Henry James
Herman Melville
Ira Levin
Isaac Bashevis Singer
Ishmael Scott Reed
Jack Kerouac
Jack London
James Agee
James Baldwin
James Clavell
James Fenimore Cooper
Jaroslav Pelikan
Jennifer Love Hewittová
Jenny McCarthyová
Jerome David Salinger
Joan Petersová
John Barth
John Bassett McCleary
John D. MacDonald
John Gray
John Green
John Grisham
John Irving
John Lithgow
John Naisbitt
John O’Hara
Joseph Brodsky
Joseph Heller
Joyce Carol Oatesová
Judy Greer
Julien Green
Kathy Reichsová
Kay Hooper
Ken Kesey
Khaled Hosseini
Kristin Cashorová
L. Ron Hubbard
Langston Hughes
Larry Sloman
Laura Joh Rowlandová
Leonard S. Goldberg
Lisa Kudrowová
Louisa May Alcottová
Louis Adamic
Louis L'Amour
Lurlene McDanielová
Margaret Mitchellová
Marilyn Fergusonová
Marion Zimmer Bradleyová
Mario Puzo
Masiela Lushová
Matthew Pearl
Maya Angelou
Michael Chabon
Michael Connelly
Michael McClure
Michael Palmer
Michelle Malkinová
Mike Resnick
Morgan Scott Peck
Mortimer Adler
Nathaniel Hawthorne
Nathaniel Philbrick
Neal Cassady
Neal Shusterman
Nellie Bly
Newt Gingrich
Noah Gordon
Norman Finkelstein
O. Henry
Paris Hiltonová
Pat Buchanan
Paul Auster
Paul Robeson
Pearl S. Bucková
Peter Drucker
Peter Michael Senge
Peter Schwartz
Philip Carlo
Philip Roth
Portia de Rossi
Priscilla Presleyová
Ralph Ellison
Ralph Waldo Emerson
Raymond E. Feist
Ray Bradbury
Richard A. Knaak
Richard Bach
Richard Brautigan
Richard Halliburton
Richard Rohr
Robert Allan Monroe
Robert Anthony Salvatore
Robert Fulghum
Robert Ludlum
Robert Lynn Asprin
Robert Silverberg
Robin Cook (spisovateľ)
Roger Ebert
Ross Macdonald
RZA
Sam Shepard
Saul Bellow
Scott O’Dell
Sherwood Anderson
Shinzen Young
Sidney Poitier
Sinclair Lewis
Stephenie Meyerová
Stephen Ambrose
Stephen Covey
Susan Sontagová
Suzanne Collinsová
Sylvia Plathová
Terry Brooks
Theodore Dreiser
Thomas Feverel Merton
Thomas Harris
Thomas Paine
Thomas Stearns Eliot
Timothy Leary
Toni Morrisonová
Truman Capote
Ursula Kroeberová Le Guinová
Veronica Rothová
Vladimir Vladimirovič Nabokov
Walter Lippmann
Washington Irving
William Faulkner
William S. Burroughs
William Saroyan
Woody Allen
Zane Grey
Zoznam spisovateľov USA
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk