Peter Uher
Peter Uher v horách ostrova Tahiti. Foto je z jeho pozostalosti, aktuálne z archívu jeho matky pani Márie Uhrovej.
Narodenie	4. február 1968 Bojnice
Úmrtie	15. október 2009 (41 rokov) Papeete Francúzska Polynézia
Známy vďaka	člen Charty 77
Profesia	programátor, autor patentov
Odkazy
Commons	Peter Uher
Biografický portál

Peter Uher (* 4. február 1968, Bojnice, ČSSR – 15. október 2009, Papeete, Francúzska Polynézia) bol signatár Charty 77 z roku 1987, robotník, podnikateľ a majiteľ viacerých patentov registrovaných vo Francúzskej republike.^[1] V roku 2009 prišiel náhle o život, pravdepodobne vlastnou rukou.

Mladosť

Narodil sa v Bojniciach matke Márii Uhrovej a otcovi Ľudovítovi Uhrovi. Bol nadaný na matematiku. Po prihlásení na gymnázium začal mať čoskoro problém s politickými orgánmi. Podľa jeho písomného vyjadrenia preto, lebo žiadal nadriadené komunistické inštancie o vysvetlenie, prečo musí platiť predplatné za noviny “Nové slovo”. Jeho matka požiadala o synove psychologické vyšetrenie, keďže chcel odísť zo školy pol roka pred maturitou. Nasledoval dvojmesačný pobyt na psychiatrickom oddelení. Nakoniec dokázal zmaturovať a urobiť prijímaciu skúšku na matematicko-fyzikálnu fakultu na UK v Bratislave v roku 1986. Do školy však nenastúpil, pretože chcel participovať na disidentskom hnutí.^[2]

Pred prevratom 1989

V auguste 1986 odišiel do Kladna, kde pracoval tri mesiace vo výpočtovom stredisku, neskôr do Prahy, kde sa zamestnal ako robotník a začal pracovať pre hnutie Charta 77. V tomto roku podpísal svoje členstvo v Charte 77.^[3] Prišiel do kontaktu s účastníčkou charty a jej hovorkyňou PhDr. Libušou Šilhánovou, od ktorej preberal zakázanú politickú literatúru a šíril ju ďalej. Pani Libuše Šilhánová napísala neskôr jeho matke, že si naňho spomína, že boli v kontakte, tento e-mail bol uverejnený v knihe „Matkin hrob na Tahiti“ ^[2]. Zúčastňoval sa tiež demonštrácií do konca roku 1988. V roku 1989 sa zamestnal v BEZ ako programátor. V septembri 1989 mu prišlo od pražskej polície obvinenie z marenia výkonu verejného činiteľa na demonštráciách v predošlom roku. Toto obvinenie bolo vznesené na základe zistení policajnej prehliadky jeho izby v ubytovni v Bratislave, kde mu našli materiály Charty 77. Preto sa rozhodol radšej emigrovať do Rakúska.^[2]

Po prevrate 1989

V Rakúsku prešiel táborom pre emigrantov v Traiskirchene, kde sa ocitol v septembri 1989. Jeho emigrácia trvala do konca roku 1989. V decembri 1989 sa vrátil domov a v januári 1990 sa zamestnal v „BEZ KYBEREX“. ^[2] V tom istom roku si založil firmu „Mandat s r.o.“ na montáž výpočtovej techniky, v ktorej figuroval ako spoluvlastník aj zamestnanec.^[4][5]

V roku 1992 odcestoval z územia Slovenska.

V roku 1996 sa náhle objavil na ostrove Tahiti. V zložitých klimatických podmienkach hôr Tahiti pracoval na vývoji chladuvzdorných izolačných materiálov.^[2] Jeho meno je registrované na francúzskom patentovom úrade pod viacerými patentami.^[6] V roku 2009 bolo jeho telo objavené v lagúne „Taunoa“.^[7][8] Úrady v Papeete konštatovali smrť bez cudzieho zavinenia. Po obdržaní oficiálneho úmrtného listu od francúzskych úradov cestoval Petrov brat Ivan Uher po Tahiti, kde vyhľadal v horách jeho improvizované sídlo a vyzdvihol odtiaľ časť zachovalých dokladov. Tiež zistil miesto posledného odpočinku a renovoval jeho pamätník na cintoríne v Papeete.^[2]

Referencie

1. ↑ Vlastné životopisné údaje poskytnuté matkou P. Uhra
2. ↑ ^{a b c d e f} Matkin hrob na Tahiti, Marián Krčík, nakladateľstvo Ofsetka, 2014, strán 224, ISBN 978-80-969740-7-8
3. ↑ Úplný zoznam chartistov
4. ↑ Firma P- Uhra Mandat s r.o.
5. ↑ register s názvom firmy Mandat
6. ↑ Držiteľ hlavného patentu a vedľajších patentov
7. ↑ Noviny „La Dépèche de Tahiti“, článok „K hypotéze samovraždy“
8. ↑ Noviny La Dépèche de Tahiti v Papeete, článok „V lagúne Taunoa sa našiel mŕtvy človek“

Bibliografia

• Matkin hrob na Tahiti, Marián Krčík, nakladateľstvo a tlačiareň Ofsetka, Prievidza, rok 2014, 224 strán, ISBN 978-80-969740-7-8

Externé odkazy

• Slovenská národná knižnica, ISBN

Politický portál