Penovec Usadená hornina
Penovec, Ľubochnianska dolina, Veľká Fatra.
Zloženie
Hlavné minerály	kalcit, aragonit
Akcesórie	ílové minerály, limonit, ...
Vlastnosti
Textúra	pórovitý
Farba	biela, béžová, sivá
Portál vedy o Zemi

Penovec je sladkovodný vápenec, ktorý vzniká vyzrážaním z vôd, povrchových tokov alebo prameňov s nízkou teplotou, za výraznej účasti rastlín a mikroorganizmov, po ktorých odumretí je hornina výrazne pórovitá.^[1] Líši sa od menej porózneho travertínu, ktorý vzniká vyzrážaním z termálnych vôd, spravidla bez významnej prítomnosti makroskopických rastlín, pre ktoré sú termálne vody príliš teplé.

Penovce sú nespevnené svetlosivé, žlté až červenkasté obyčajne výrazne porézne sedimenty. Zvyčajne býva nevrstevnatý.^[2] Ak je tvorený spojením drobných valúnikov, býva označovaný ako kalkrusta.

Vzniká tak, že voda pri priechode horninou rozpúšťa vápenec, najmä ak je v nej prítomný oxid uhličitý. Na povrchu potom stačí oteplenie, únik alebo napr. pohltenie uhličitého rastlinami a vzniká vrstva penovca. Vďaka značnej rýchlosti zrážania vápenca môže obsahovať aj fosílie organizmov, ktoré vápnitý sediment prerástol a udusil.

V minulosti sa penovce využívali v poľnohospodárstve pri neutralizácii kyslých pôd.

V penovcovej mokradi optimálne prebieha zrážanie hydrogénuhličitanov v hĺbke prvých milimetrov vodného stĺpca.^[3] Od miesta rozpustenia je k miestu vyzrážania potrebná vzdialenosť niekoľko stoviek m, zvyčajne až niekoľko km.

Referencie

1. ↑ Pedley, M., 2009: Tufas and travertines of the Mediterranean region: a testing ground for freshwater carbonate concepts and developments. Sedimentology, 56, 221–246 https://doi.org/10.1111/j.1365-3091.2008.01012.x
2. ↑ Pellant, Ch., 2005, Horniny a minerály. Ikar, Bratislava, s. 241
3. ↑ Tvorba nové krajiny na Sokolovsku (na stránkách suas.cz) . . Dostupné online.

Externé odkazy

• Krásnohorská jaskyňa - kapitola Penovce

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pěnovec na českej Wikipédii.