Peking - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Peking
Peking
mesto pod ústrednou správou, hlavné mesto Čínskej ľudovej republiky
Beijing montage.png
v smere pohybu hodinových ručičiek: brána nebeského pokoja, Chrám Nebies, biznis centrum a pekinský národný štadión Kuo-ťia tchi-jü-čchang
Oficiálny názov: 北京市
Štát Čína Čína
Nadmorská výška 44 m n. m.
Súradnice 39°54′50″S 116°23′30″V / 39,91389°S 116,39167°V / 39.91389; 116.39167
Rozloha 16 801 km² (1 680 100 ha) [1]
Obyvateľstvo 25 540 596 (2018)
Hustota 1 520,18 obyv./km²
PSČ 100000 – 102629
Tel. predvoľba 10
Poloha mesta v rámci Číny
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Číny
Wikimedia Commons: Beijing
Webová stránka: www.beijing.gov.cn
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Peking (iné názvy pozri nižšie) je hlavné mesto Čínskej ľudovej republiky.

Ako mesto pod ústrednou správou podlieha priamo ústrednej vláde. V Pekingu, ktorý je po stáročia správnym a kultúrnym centrom krajiny, sa nachádza známe námestie Tchien-an-men či Zakázané mesto, komplex palácov a chrámov odkiaľ v minulosti vládli čínski cisári. V roku 2008 Peking hostil Letné olympijské hry a Letné paralympijské hry.

Názov

Čínsky názov mesta je čínskym písmom 北京 a znamená doslova "severné hlavné mesto". Slovo 北京 sa vyslovuje (vyjadrené pomocou znakov IPA) takto: , čo znie takto Prehrať vypočuť. Prepis tohto slova systémom pchin-jin je : Běijīng (resp. menej presne: Beijing). Jeho prepis slovenským systémom prepisu je: Pej-ťing.

Slovenské názvy tohto mesta sú: Peking (toto je v súčasnosti jediný normovaný a záväzný slovenský názov[2][3]; zastarano sa občas písal aj v podobe Pe-king[4]), Pekin (toto bol názov normovaný a záväzný v 50. rokoch 20. stor.)[5][6]; zriedkavo alebo staršie: Pej-ťing[7][8] či Pej-Ťing[6]. Dnes sa občas vyskytne aj anglicizmus Beidžing, ktorý je úplne nesprávny[9][10][11].

Slovenské prídavné meno znie pekinský (t.j. bez g)[12], v 50. a 60. rokoch 20. stor. (a dnes ešte často nesprávne) pekingský[13].

Starší názov

V rokoch 1928 až 1949 sa mesto volalo (vyjadrené čínskymi znakmi) 北平, čo doslova znamená „severný mier“. V pchin-jine toto slovo znie Běipíng (resp. menej presne: Beiping) a v slovenskom prepise Pej-pching. Slovenské ekvivalenty tohto dobového názvu boli Pejpin (príd. meno pejpinský)[14], Pepin (príd. meno pepinský)[15] či Peiping (prípadne Pei-ping)[16][4].

Poloha

Peking leží na severovýchode Číny, takmer úplne obklopený provinciou Che-pej, iba na juhovýchodnej strane hraničí s mestom Tchien-ťin, ďalším zo štvorice štatutárnych miest, postavených na úroveň provincií. Vlastné mesto sa rozkladá v rovinatej krajine 150 km od pobrežia Pochajského zálivu, v priemernej nadmorskej výške 63 m. Stredná a juhovýchodná časť mestskej provincie je rovinatá, s najnižším miestom 44 m nad úrovňou mora, na západnom a severnom pomedzí sa dvíhajú hory, dosahujúce v Si-šan„Západných horách“ – vrcholom Ling-šan 2 303 m. Vysoké sú aj ďalšie hory, napríklad Chaj-tchuo-šan na severozápade má 2 241 m a Wu-ling-šan na severovýchode 2 116 m.

Na rozdiel od ostatných významných čínskych miest Peking sám neleží na žiadnom veľkom vodnom toku. Z väčších riek na území provincie stojí za zmienku Jung-ting a najmä Čchao-paj, na ktorej bola 90 km severovýchodne od mesta vybudovaná priehradná nádrž Mi-jün, zásobujúca Peking pitnou vodou.

Prírodné podmienky

Napriek neveľkej vzdialenosti od mora je podnebie kontinentálne s mrazivou zimou, ktorú spôsobuje sibírska anticyklóna, suchou a prašnou jarou, horúcim vlhkým letom pod vplyvom južného monzúnu a suchou miernou jeseňou. Ročný priemer teploty je 11 °C (−4 °C v januári, 26 °C v júli), z priemerného množstva zrážok 620 mm spadne väčšina počas letných mesiacov. Najvhodnejšou dobou pre návštevu mesta je september a október.

Vážnym problémom je znečistenie ovzdušia. Aj keď sa s plošnou asanáciou starých prízemných domčekov, vykurovaných uhlím, znižuje množstvo emisií spôsobených vykurovaním, prudký rozvoj individuálneho motorizmu nedáva v tomto smeru veľa nádeje na celkové výrazné zlepšenie.

Dejiny

Hlavné mesto Číny prešlo búrlivou históriou, ktorej začiatky môžeme pozorovať už v polovici 3. tisícročí pred Kr. V 13. storočí bolo vydrancované vojskami Džingischána. Počas ďalších dvoch storočí sa mesto spamätávalo z porážky, aby sa v 15. storočí stalo najdôležitejším mestom celej Číny. K významným zmenám došlo najmä za posledné pol storočie. Komunisti významne pretvorili mesto na svoj obraz, strhli veľa oslavných oblúkov, zbúrali vonkajšie hradby, vystavali široké bulváre a moderné sídliská. Stará tradičná zástavba bola už z veľkej časti zlikvidovaná a v tomto trende sa stále ešte pokračuje. Prelomové v histórii mesta budú už spomínané Olympijské hry; vďaka nim sa rozhodol prebudovať veľkú časť Pekingu, vzniknú nové štvrte, nové trasy metra a samozrejme aj športoviská.

Doprava

Železničná

Peking je dôležitá železničná križovatka a má 2 železničné stanice: Hlavná stanica Peking (北京站, Pejcsing Csan) a Západná hlavná stanica (北京西, Pejcsing Hszi). V predmestí sa nachádzajú ďalšie zastávky.

Mestom vedú trasy medzinárodných vlakov do Ruska i Severnej Korei.

Cesty a diaľnice

V Pekingu je deväť diaľníc.

Mestská doprava

Pekingské metro premáva od roku 1969. V súčasnosti je sieť tvorená 18 linkami a 334 stanicami. S celkovou dĺžkou 554 km je tak druhým najväčším metrom na svete.

Partnerské mestá

Galéria

Panoramatická fotografia Zakázeného mesta v Pekingu
Panoramatická fotografia Zakázeného mesta v Pekingu

Referencie

  1. Communiqué of the National Bureau of Statistics of People's Republic of China on Major Figures of the 2010 Population Census (No. 2) . . Dostupné online.
  2. Pravidlá slovenského pravopisu 1931, 1940 a od 1962 dodnes
  3. a b Peking. In: Masarykův slovník naučný 5, S. 593
  4. Pravidlá slovenského pravopisu 1953 a 1957 (1962 už zmenené na Peking)
  5. a b HORŇANSKÝ, I. Prepis geografických názvov z nelatinkových systémov písma, č. 7, 1991
  6. Malý atlas sveta 1. slov. príručné vydanie. 1960
  7. Tento tvar je aj prepis čínskeho 北京 - pozri vyššie
  8. Peking . marek.os.sk, . Dostupné online.
  9. Čínský jazyk . chinatours.cz, . Dostupné online.
  10. TŘÍSKOVÁ, H. Do Pekingu, do Pej-ťingu, nebo do Beidžingu? Transkripce čínštiny. In: Nový Orient 53, 1998, str. 37–38
  11. Pravidlá slovenského pravopisu v roku 1940 a potom od r. 1967 dodnes
  12. Pravidlá slovenského pravopisu od roku 1953 do roku 1966
  13. Pravidlá slovenského pravopisu 1940
  14. Pravidlá slovenského pravopisu 1931
  15. Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok III N – Ž. Bratislava; Praha : Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. 348 s. S. 66.

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Peking
  • Spolupracuj na Wikislovníku Wikislovník ponúka heslo Peking
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Peking

Úmrtí v roce 2021
Česká Wikipedie
Česko
Česko na Letních olympijských hrách 2020
Římskokatolická církev
1. říjen
1. srpen
1. září
1621
18. srpen
1811
19. prosinec
1921
1936
1939
1940
1941
1944
1945
1971
1986
2016
28. červenec
29. červenec
3. srpen
30. červenec
31. červenec
9. říjen
Adolf Hitler
Akce T4
Alkoven
Anna Kateřina Gonzagová
Antidemokracie
Atletika na Letních olympijských hrách 2012 – 400 metrů překážek ženy
Atlet Evropy
Autorita (knihovnictví)
Bádensko-Württembersko
Běh na 100 metrů
Běh na 400 metrů
Běh na 400 metrů překážek
Barbora Krejčíková
Benešovy dekrety
Berlín
Bernburg
Blut und Boden
Brandenburg an der Havel
Braniborsko
Christian Wirth
Clemens August von Galen
Commons:Featured pictures/cs
Covid-19
David Kostelecký
Denacifikace
Diamantová liga
Diecéze münsterská
Druhá světová válka
Dusty Hill
Edvard Beneš
Einsatzgruppen
Encefalitida
Encyklopedie
Epilepsie
Eutanazie
Fenobarbital
France Popit
František Nedvěd
Gemeinsame Normdatei
Georgij Nikolajevič Babakin
German-American Bund
Gestapo
Hadamar
Hartheim (zámek)
Heil Hitler
Heim ins Reich
Hesensko
Hitlerjugend
Hlavní strana
Holokaust
Horní Rakousy
Huntingtonova choroba
International Standard Book Number
Július Binder
Japonsko
Jesse Owens
Jiří Lipták
Jiří Prskavec
Jizerskohorské bučiny
Julija Pečonkinová
Jungfrau
Křišťálová noc
Kanoistika na Letních olympijských hrách 2020 – C1 slalom muži
Karl Brandt
Kateřina Siniaková
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Kiel
Kinderlandverschickung
Klokan quokka
Klystýr
Konečné řešení židovské otázky
Koupací vůz
Krajní pravice
Krematorium
Lebensborn
Lebensraum
Lehká atletika
Leopold Chalupa
Letní olympijské hry 1936
Letní olympijské hry 2020
Liberec
Limburg an der Lahn
Linec
Linz
Lipsko
Londýn
Ludvík II. Hornobavorský
Lukáš Krpálek
Lukáš Rohan
Marie Brabantská (1256)
Markéta Vondroušová
Mein Kampf
Mezinárodní vesmírná stanice
Milan Lasica
Miroslav Jindra
Mistrovství světa v atletice 2013
Mistrovství světa v atletice 2015
Moskva
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Obsah
Národně socialistická německá dělnická strana
Němčina
Německý odboj během druhé světové války
Německo
Nacismus
Nacistická architektura
Nacistické experimentování na lidech
Nacistické Německo
Nacistické ozbrojené a bezpečnostní sbory
Nadace Wikimedia
Nasjonal Samling
Nationaal-Socialistische Beweging
Nauka (modul ISS)
Neonacismus
Neurologie
Noc dlouhých nožů
Norimberské zákony
Norimberský proces
Olympijské hry
Osobní technický prostředek
Oxid uhelnatý
Původní bukové lesy Karpat a dalších oblastí Evropy
Pakt proti Kominterně
Pakt tří
Pandemie covidu-19
Pandemie covidu-19 v Česku
Panská rasa
Peking
Peter de Vries
Pirna
Pivní puč
Ploutvonožci
Plynová komora
Požár Říšského sněmu
Polsko
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Druhá světová válka
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Náboženství
Portál:Německo
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Sport
Program NSDAP
Psychiatrie
Q154494#identifiers
Q154494#identifiers|Editovat na Wikidatech
Rakousko
Rasová hygiena
Rasse- und Siedlungshauptamt
Reichsarbeitsdienst
Richard Adler
Rusko
Sála
SARS-CoV-2
Sasko
Sasko-Anhaltsko
Schizofrenie
Schutzstaffel
Segway
Sieg Heil
Slalom na divoké vodě
Soubor:2019 ICF Canoe slalom World Championships 092 - Lukáš Rohan.jpg
Soubor:CAvGalenBAMS200612.jpg
Soubor:Erlass von Hitler - Nürnberger Dokument PS-630 - datiert 1. September 1939.jpg
Soubor:Fort VII Poznań RB8.JPG
Soubor:Gedenktafel Herbert-von-Karajan-Str 1 (Tierg) Christian Wirth.jpg
Soubor:Grafeneck Hauptgebäude.JPG
Soubor:Lukáš Krpálek - Rio 2016.jpg
Soubor:Wiki letter w.svg
Soubor:Zuzana Hejnová Moscow 2013.jpg
Speciální:Kategorie
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Speciální:Zdroje knih/80-85821-90-7
Spojené státy americké
Sportovní střelba
Sportovní střelba na Letních olympijských hrách 2020
Strana Šípových křížů
Sturmabteilung
Světové dědictví (Česko)
Svaz německých dívek
Syfilis
Tallinn
Tenis na Letních olympijských hrách 2020
Tenis na Letních olympijských hrách 2020 – ženská čtyřhra
Tenis na Letních olympijských hrách 2020 – ženská dvouhra
Terry Cooper
Triumf vůle
UNESCO
Válečná fronta
Vakcína proti covidu-19
Velkoněmecká koncepce
Vladimír Beneš (1921)
Vladislav Mirvald
Volksdeutsche Mittelstelle
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikimedia Commons
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2021
Wikipedie:Autorské právo#Publikování cizích autorských děl
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2021
Wikipedie:Pahýl
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/srpen
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2021
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
Zdravotní postižení
Zlatý úsvit (politická strana)
Zuzana Hejnová




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk