Pečovská Nová Ves
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Prešovský kraj
Okres	Sabinov
Nadmorská výška	345 m n. m.
Súradnice	49°07′20″S 21°02′29″V / 49,1221°S 21,0413°V / 49.1221; 21.0413
Rozloha	11,75 km² (1 175 ha) [1]
Obyvateľstvo	2 852 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	242,72 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1248
Starosta	Jaroslav Dujava[3] (nezávislý)
PSČ	082 56
ŠÚJ	525006
EČV (do r. 2022)	SB
Tel. predvoľba	+421-51
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Pečovská Nová Ves
Webová stránka: pecovska.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Pečovská Nová Ves je obec na Slovensku v okrese Sabinov.

Polohopis

Ulice

Kvetná, Školská, Na Dujave, Na Pečovec, Orgovánová, Hlavná, Poľský Dvor, Ľutinská, Kostolná, Mlynská, Záhradná, Za Ľutinkou, Jabloňová, Južná, Na rybníkoch, Na Trubalovec, Za Majerom

Vodné toky

• rieka Torysa
• potok Ľutinka

Dejiny

Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje.

Prvé písomné zmienky o hornotoryských dedinách máme až z polovice 13. storočia v darovacích a vlastníckych listinách. Naši predkovia žili aj storočia po zániku Veľkej Moravy, v občinách – veľkorodinách na kráľovskej pôde, ako roľníci, pastieri a drobní remeselníci. Mená prvotných majiteľov zeme v našom kraji – Budko, Bogislav, Číž, Sislav a podobne svedčia o tom, že aj oni splývali s uhorskou šľachtou. Ale v kraj sa začínajú, najmä od 13 storočia usadzovať i cudzí feudáli (Maďari, Nemci), ktorým kráľ prideľuje za ich vojenské zásluhy pôdu s jej obyvateľmi.

Podľa archeologických údajov bolo na terajšom území obce Pečovská Nová Ves osídlenie už v paleolite v období gravittien. Z názvu obce „Nová Ves”, (Wyfolu, Wyfalu, Újfalu) je zrejme, vznikla vedľa staršej osady – Starej Vsi, ktorou bol pravdepodobne dnešný Sabinov. Obdobie vzniku Novej Vsi je predpokladaný na 11. storočie, z iných zdrojov sa možno dozvedieť, že obec vznikla až v 13. storočí.

Literatúra uvádza existenciu hostinca „Pod krčnou – Kuchmaalja” – r. 1209 na mieste terajšej obce. Hoci je príslušná listina falzum z neskoršej doby, je pravdepodobne, že na mieste, kde sa vyberalo clo bola krčma a okolo nej sa tvorila osada, ako sa uvádza v dokumente z nasledujúcich rokov. Ondrej II. Daroval dnešný Hanigovský hrad (Nový hrad Újvár) spolu s obcou Nová Ves a k tomu patriacim mýtom Demeterovi z Rašky. Je pravda, že v 13. storočí patrila Nová Ves ku kráľovským majetkom Šarišského hradu. Už vtedy sa tu vyberalo mýto od povozov furmanov a obchodníkov. Mešťania Bardejova a Sabinova v r. 1567 mýtnicu prapadli a zničili. Mýtnica pretrvala až do konca 16. storočia.

Brána pri Novej Vsi bola vystavaná pri krajinskej ceste smerom na Červenicu. Najstaršiu správu o tejto bráne poznáme z roku 1285 v súvislosti s darovaním a vymedzením majetku dediny Červenica. Bola tu hranica medzi ostrihomskou arcidiecézou a jágerskou diecézou. S pôvodnou hraničnou, strážnou a kontrolnou funkciou súvisela aj funkcia mýtnice a colnice. Keď kráľ Karol Róbert v roku 1322 daroval Pečovskú Novú Ves, daroval aj túto mýtnicu.

Súčasťou obranných a kontrolných zariadení stredovekých monarchií bolo široké pohraničné pásmo lesov z oboch strán chránených zásekmi.

Z existujúcich správ možno zistiť na území Šariša najstaršie záseky okolo hory Stráž (Fintice, Slivník) a novšie v doline Torysy pri Červenici. O zásekoch pri Červenici vieme z listín v súvislosti s darovaním majetkov ležiacich už na nimi. Za zásekmi ležalo vtedy územie okolo Kamenice (Pusté Pole, Petrovenec, Lipany). Poloha brány – mýtnice a zásekov medzi Pečovskou Novou Vsou a Červenicou označovala uhorskú stranu pohraničného pásma s Poľskom. Názov záseky neoznačoval nijakú súčasnú funkciu. Ostal názvom príslušného miesta aj potom, keď už záseky prestali existovať, keď tam nebolo hraničiarov. Územie na severe Šarišskej stolicd ešte v 14. storočí označovali za pohraničný obvod.

Hodnoverný záznam o obci Pečovská Nová Ves pochádza z roku 1319. Už prv tu mal svoj majetok Henrik z Brezovice, prívrženec Karola Róberta z Anjou, po jeho poku bojoval proti Matúšovi Čákovi Trenčianskemu (Rozhanovce, r. 1312). Kráľ ho obdaroval majetkami a stal sa aj šarišským županom. Neskôr sa vzoprel voči kráľovskému rozkazu a nechcel v r. 1314 vydať jeho vojsku hrad Tobol, za čo ho dal kráľ uväzniť. Podľa povesti ho z hradného väzenia na vlastnom hrade Tobol vyslobodil jeho verný sluha Jozef Kohak, ktorý si nasadil na ruky jeho okovy a vydával sa za neho. Za to ho neminul trest: odťali mu obe ruky. Podľa listiny z r. 1315 mu Henrik za odmenu daroval majetok medzi Brezovicou a Torysou, ako ager sanguiniu – pole za preliatu krv. Chotárny názov medzi Brezovicou a Torysou Kvakov sa odvodzuje od priezviska Kohak.

Novšie sa objavil názor, že „Ujfalu – Nová Ves” v listine z r. 1248 sa nevzťahuje na Pečovskú Novú Ves, ale na obec Chminianska Nová Ves. No rozbor listiny identifikáciu s Pečovskou Novou Vsou robí nepochybnou. Obec Pečovská Nová Ves patrila medzi najstaršie colnice hradu Šariš.

Politika

Obecné zastupiteľstvo

Jaroslav Dujava, starosta

Obyvateľstvo

2 741 obyvateľov v roku 2020.

Kultúra a zaujímavosti

Stavby

- amfiteáter

- hasičská zbrojnica

Pamiatky

- Kostol sv. Ondreja, pôvodne renesančná stavba z 2. polovice 16. storočia, Kostolná ulica

- Renesančný kaštieľ postavený po roku 1560 s nárožnou vežou, Ľutinská ulica

- Neskororenesančný dvojvežový kaštieľ z 1. tretiny 16. storočia, baroková prestavba z r. 1755, Ľutinská ulica

- Klasicistická kúria postavená v 1. polovici 19. storočia, Hlavná ulica (dnes sídlo obecného úradu)

- Barokový kaštieľ z polovice 18. storočia, dvojpodlažný s ústredným vstupným portálom, začiatkom 20. storočia secesná prestavba, Kostolná ulica

- Barokový kaštieľ z 2. polovice 18. storočia, jednopodlažný s manzardovou strechou, Kostolná ulica

- Kaplnka sv. Jána Nepomuckého, Hlavná ulica

- Židovský cintorín, Na Trubalovec

- Židovská synagóga (z r. 1868, dnes postupne upadá a chátra)

- Neskororenesančný kaštieľ z prvej tretiny 17. storočia (posledný majiteľ Antal Péchy) bol postavený v záhrade pri kaplnke sv. Jána

- Neskororenesančný kaštieľ z prvej tretiny 17. storočia (posledná majiteľka manželka Ferenca Péchyho) stál neďaleko terajšej budovy obecného úradu

--- obidva kaštiele boli poškodené delostrelectvom v roku 1919 a postupne zanikli ---

Šport

Futbalový klub TJ Slovan Pečovská Nová Ves.

Pravidelné podujatia

Pečovskonovoveský šľapák,

Pečovskonovoveský jarmok,

Hospodárstvo a infraštruktúra

Verejné ustanovizne

Obecný úrad

Matričný úrad

Základná škola s Materskou školou

Všeobecný lekár pre deti a dorast

Všeobecný lekár pre dospelých

Stomatologická ambulancia

Lekáreň

Školstvo

Základná škola

Materská škola

Osobnosti

Významné osobnosti

V Pečovskej Novej Vsi sa narodil 20.09.1924 Doc. PhDr. Andrej Stančák, CSc. Patrí k zakladateľskej generácii klinickej psychológie na Slovensku.

Referencie

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pečovská Nová Ves

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• 360° panoráma obce Pečovská Nová Ves pri Sabinove Archivované 2011-06-16 na Wayback Machine

Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.