A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| pečiarka poľná | |
 | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Agaricus campester | |
| Synonymá | |
| Agaricus campestris | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku |
Pečiarka poľná (iné názvy pozri nižšie; lat. Agaricus campestris) je jedlá huba z čeľade pečiarkovité.
Názvy
Vedecké názvy
Latinské názvy sú najmä [2][3]:
- Agaricus campestris (nesprávne: Agaricus campester),
- Pratella campestris
- Pluteus campestris
- Psalliota campestris
- Fungus campestris
- Psalliota flocculosa
- Agaricus villaticus
- Pratella villatica
- Fungus villaticus
- Psalliota villatica
- Agaricus setiger
- Pratella setiger
- Fungus setiger
Slovenské názvy
Odborný názov znie pečiarka poľná [4][5]. Staršie odborné názvy sú: šampiňón poľný[6], šampiňón obyčajný [7], šampiňón pečiarka [7]. Ešte staršie odborné názvy, teda odborné názvy zhruba do 30. rokov 20. storočia sú: pečiarka, pečierka, pečarka, pečárka, pečírka; pečiarka polnia; pažitník, pažitnica; pečerica, zemianka, uhelka, cigáňka, majovka, tanečníce; žampion, šampion.[8][5][9][10][11]
Nárečové resp. ľudové názvy sú: pečiarka, pečarka, pečárka, pešärka, pešiarka, pečírka, pečirka, pažitník, pažitnica, pečiatka, pičurka, petifrka, lajniak, lajnáčka, strništierka, scernoška, pasenčorka, biela huba (na pečenie), holubkyňa, malinga (a májska pečiarka [12]). Hovorové a nárečové sú názvy šampiňón a odvodené tvary - uvedené sú v článku šampiňón. Zriedkavý je nárečový tvar šajpánka. [5][13][14]Tieto názvy sa však môžu vzťahovať aj na pečiarku ovčiu alebo na celý rod Agaricus alebo aj na rod hnojník a pod. (porov. aj článok pečiarka)[15][16][17][9][18].
Staršia systematika
V minulosti u niektorých autorov druh pečiarka poľná zahŕňal aj dnešný samostatný druh pečiarka dvojvýtrusná (Agaricus bisporus; vrátane pečiarky záhradnej [19] - Agaricus hortensis), a prípadne aj niektorý alebo viacero z týchto dnešných samostatných druhov: pečiarka ovčia (Agaricus arvensis), pečiarka obyčajná (Agaricus bitorquis), pečiarka hájová (Agaricus sylvicola), pečiarka Romagnesiho (Agaricus bresadolanus), pečiarka smradľavá (Agaricus bernardii), Agaricus moellerianus, Agaricus cupreobrunneus, Agaricus termitum a Agaricus capellianus[15][20]
Výskyt
Pečiarka poľná rastie v severnom aj južnom miernom pásme od mája do novembra na poliach, lúkach, na kompostoch, v priekopách pri cestách a podobne.[21]
Opis [21][22]2122">upraviť | upraviť zdroj
Klobúk je za mladi takmer guľovitý, biely, neskôr polguľovito vyklenutý, v dospelosti až plochý a žltkastý, na povrchu hodvábne vláknitý či vláknito šupinatý, prípadne hnedo šupinkatý alebo hnedým. Má priemer 5-12 cm. Jeho okraj je najprv podvinutý, neskôr ostrý s útržkovitými zvyškami čiastočného vela. Lupene sú pomerne vysoké a husté, voľné, za mladi ružkovkasté, neskôr hnedočervenkasté a nakoniec tmavohnedé až hnedočierne; sú 3-10 mmm široké. Hlúbik je valcovitý, 3-10 cm vysoký a 2-4 cm hrubý, na báze niekedy trochu zhrubnutý a na konci zahrotený, plný, biely, v dospelosti naspodku hnedastý; v jeho hornej tretine je potrhaný biely tenko blanitý prsteň, ktorý čoskoro mizne. Dužina je pevná, mäsitá, biela, na vzduchu mierne ružovejúca; má príjemnú vôňu a chuť. Výtrusný prach je purpurovohnedý až čiernohnedý, výtrusy sú hladké, vajcovito elipsovité, červenohnedé.
Okrem zámeny s rôznymi inými jedlými druhmi z rodu pečiarka (Agaricus), sú možné zámeny s jedovatými druhmi pečiarka páchnuca (Agaricus xanthodermus), muchotrávka končistá (Amanita virosa), muchotrávka biela (Amanita verna) a s bielymi druhmi z rodu strmuľka (Clitocybe). Možná je tiež zámena so smrteľne jedovatou muchotrávkou zelenou, ktorá má však na rozdiel od pečiarky na spodku hlúbika pošvu.
Využitieupraviť | upraviť zdroj
Pečiarka poľná je známa jedlá huba, jedna z najchutnejších voľne rastúcich pečiarok. Je vhodná ako prísada k mäsitým jedlám alebo je vhodná do polievok. [21]
Galériaupraviť | upraviť zdroj
Referencieupraviť | upraviť zdroj
- ↑ IUCN Red list 2018.02. Prístup 12. september 2022
- ↑ 1
- ↑ 2
- ↑ 3
- ↑ a b c MAJTÁNOVÁ, M. Zo slovenských ľudových názvov húb. In: Kultúra slova 7, 1969 4
- ↑ VIDO, Jozef. Huby našich hôr a lúk. s.l. : Štátne telovýchovné nakladateľstvo, 1955. 110 s. S. 22.
- ↑ a b Nemecko-slovenský pôdohospodársky slovník. Bratislava: Príroda, 1971, S. 97
- ↑ pečiarka. In: Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok III N – Ž. Bratislava; Praha : Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. 348 s. S. 66.
- ↑ a b MAJTÁNOVÁ, M.: Názvy húb v slovenských učebniciach do roku 1918. In: Kultúra slova 1974, č. 5, strany 156 a nasl., S. 160-161 5 (Poznámky: 1. Maď. a nem. názov z diela 1871-1 je citovaný chybne. 2. Autorka síce tvrdí, že texty hovoria o rode Agaricus, pri bližšom pohľade na citované diela však minimálne jedno hovorí o pečiarke poľnej a pri ostatných je prakticky nezistiteľné, či sa myslí celý rod Agaricus alebo len druh pečiarka poľná)
- ↑ MAJTÁNOVÁ, M. Z vývinu slovenskej mykologickej terminológie. In: Kultúra slova, 1969, č. 5, strany 152 a nasl., S. 154, 155, 162 6
- ↑ KOVALEVSKÝ, M. Verejná prosba. In: Dom a škola, 1891, č. 3-4, strany 85-91, S. 89 7
- ↑ Magyarországi szlovákok néprajza. s.l. : s.n., 1981. 296 s. S. 84.
- ↑ pečiarka poľná online. nahuby.sk, cit. 2019-06-27. Dostupné online.
- ↑ pečiarka. In: Slovník slovenských nárečí II, 2006, S. 763
- ↑ a b NOVACKÝ, J. M. Názvy tržných jedlých húb. Slovenské odborné názvoslovie (Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied), 1954, roč. 2, čís. 10, s. 292 – 300. Dostupné online cit. 2020-12-10. ISSN 0560-3048.
- ↑ Slovník slovenských nárečí II. S. 763
- ↑ Atlas húb - Slovenské názvy online. nahuby.sk, cit. 2019-06-29. Dostupné online.
- ↑ TIMKO, A. E. Huby tatranských lesov. In: Obzor, roč. XXIII, č. 18, strany 137 a nasl., S. 138-139 8
- ↑ pečiarkovité. In: Pyramída
- ↑ Index Fungorum - Search Page online. indexfungorum.org, cit. 2019-06-29. Dostupné online.
- ↑ a b c pečiarka poľná online. nahuby.sk, cit. 2019-06-29. Dostupné online.
- ↑ AGARICUS CAMPESTRIS L. – pečárka polní / pečiarka poľná online. botany.cz, cit. 2019-06-29. Dostupné online.
Iné projektyupraviť | upraviť zdroj
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pečiarka poľná
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Pečiarka poľná
Commons ponúka multimediálne súbory na tému 
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk