A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Pcheng Te-chuaj | ||||||||
Bývalý minister obrany Čínskej ľudovej republiky | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
V úrade 1954 – 1959 | ||||||||
Premiér | Čou En-laj | |||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 24. október 1898 | |||||||
Úmrtie | 29. november 1974 (76 rokov) Peking | |||||||
Politická strana | Komunistická strana Číny | |||||||
Profesia | Politik a vojak | |||||||
Odkazy | ||||||||
Pcheng Te-chuaj (multimediálne súbory) | ||||||||
Pcheng Te-chuaj (čín. 彭德怀, pchin-jin: Péng Déhuái; * 24. október 1898 – † 29. november 1974) bol čínsky komunistický maršal, ktorý slúžil ako čínsky minister obrany v rokoch 1954 až 1959.
Život
Narodil sa v chudobnej roľníckej rodine v juhočínskej provincii Chu-nan a získal niekoľko rokov základného vzdelania, kým ho chudoba jeho rodiny prinútila vo veku desiatich rokov prerušiť vzdelávanie a niekoľko rokov pracovať ako robotník. Vo veku 16 rokov sa Pcheng stal profesionálnym vojakom. Počas nasledujúcich desiatich rokov slúžil v armádach niekoľkých vojenských vodcov v provincii Chu-nan a vypracoval sa na pozíciu majora. V roku 1926 sa Pengova armáda pripojila ku Kuomintangu a Pcheng sa prvýkrát zoznámil s komunizmom. Zúčastnil sa severného pochodu a podporoval pokus Wang Ťing-weja o vytvorenie ľavicovo orientovanej vlády Kuomintangu so sídlom vo Wu-chane. Potom, čo bol Wang porazený, sa Pcheng krátko vrátil k Čankajškovým silám, a potom vstúpil do Komunistickej strany Číny a pripojil sa k Mao Ce-tungovi a zakladateľovi Čínskej ľudovej oslobodeneckej armády Ču Temu.
Pcheng bol jedným z najvyšších veliteľov, ktorí bránili soviet v Ťiang-si pred pokusmi Čch'-anga ho dobyť, a jeho vojenské úspechy sa dali porovnávať iba s Lin Piaovými. Pcheng sa zúčastnil dlhého pochodu a podporoval Mao Ce-tunga na konferencii v Cun-i, ktorá bola pre Maov vzostup k moci zásadná. Počas druhej čínsko-japonskej vojny v rokoch 1937–1945 bol Pcheng jedným z najsilnejších zástancov udržania prímeria s Kuomintangom, aby mohol sústrediť všetky čínske kolektívne zdroje na boj proti Japoncom. Pcheng bol vrchným veliteľom spojenej kuomintangsko-komunistickej armády bojujúcej proti japonskej okupácii provincie Šan-si v roku 1937; a v roku 1938 velil dvom tretinám 8. poľnej armády. V roku 1940 viedol Pcheng ofenzívu sto plukov, masívny komunistický útok na japonskú logistickú sieť v severnej Číne.[1] Ofenzíva bola čiastočne úspešná, ale politické spory vo vnútri komunistickej strany viedli k tomu, že Pcheng bol povolaný späť do Jen'anu a zvyšok vojny strávil bez toho, aby niečomu velil. Keď sa Japonci vzdali, dostal v roku 1945 Pcheng povel viesť komunistickej sily v severozápadnej Číne. Bol najvyšším veliteľom zodpovedným za obranu komunistického vedenia v Šen-si pred silami Kuomintangu, čím minimálne raz zachránil Maa pred zajatím. Pcheng nakoniec Kuomintang v severozápadnej Číne porazil, ukoristil obrovské množstvo vojenského materiálu a aktívne začlenil obrovské územie vrátane Sin-ťiangu do Čínskej ľudovej republiky.
Pcheng bol jedným z mála vysokých vojenských veliteľov, ktorí v rokoch 1950–1953 podporovali Maove návrhy zapojiť Čínu do kórejskej vojny, a v jej prvej polovici pôsobil ako veliteľ Čínskej ľudovej dobrovoľníckej armády (hoci Mao a Čou En-laj boli vyššie postavení). Skúsenosti z kórejskej vojny Pchenga presvedčili, že čínska armáda musí byť profesionálnejšia, organizovanejšia a lepšie vybavená, aby sa mohla prispôsobiť podmienkam modernej technologickej vojny. Keďže Sovietsky zväz bol jedinou komunistickou krajinou, ktorá bola vtedy vybavená plne modernou profesionálnou armádou, pokúsil sa Pcheng v najbližších niekoľkých rokoch reformovať čínsku armádu podľa sovietskeho modelu, čím sa armáda stala menej politickou a profesionálnejšou (aj keď Mao usiloval o opak). Pcheng v priebehu päťdesiatych rokov odolával Maovým pokusom o rozvoj kultu osobnosti; a keď Maova hospodárska politika spojená s Veľkým skokom vpred spôsobila celonárodný hladomor, Pcheng začal Maovo vedenie kritizovať. Súperenie medzi Pchengom a Maom vyvrcholilo v roku 1959 otvoreným sporom medzi nimi na Lušanskej konferencii. Mao stret vyhral, označil Pchenga za vodcu „protistraníckej kliky“ a zbavil ho všetkých vplyvných pozícií po zvyšok jeho života.[2]
Pcheng žil v ústraní až do roku 1965, kedy reformátori Liou Šao-čchi a Teng Siao-pching podporili jeho obmedzený návrat do funkcií, aby pomohol rozvoju vojenského priemyslu v juhozápadnej Číne. V roku 1966, po nástupe Kultúrnej revolúcie, bol Peng zatknutý Červenými gardami. Radikálna frakcia v komunistickej strane, ktorú viedli Lin Piao a Maova manželka Ťiang Čching, označila v rokoch 1966-1970 Pchenga za nepriateľa ľudu, takže bol verejne ponižovaný a podrobený fyzickému i psychickému mučeniu, aby priznal svoje „zločiny“ proti Mao Ce-tungovi a komunistickej strane. V roku 1970 bol Pcheng odsúdený na doživotné väzenie a v roku 1974 zomrel vo väzení na následky mučenia a toho, že mu Mao odmietol nechať poskytnúť lekársku pomoc. Keď Mao roku 1976 zomrel, Pchengov starý spojenec Teng Siao-pching sa stal vodcom Číny. Teng nechal rehabilitovať ľudí, ktorí boli počas kultúrnej revolúcie nespravodlivo prenasledovaní, a Pcheng bol jedným z prvých posmrtne rehabilitovaných, a to už v roku 1978. V dnešnej Číne je Pcheng považovaný za jedného z najúspešnejších a najuznávanejších generálov v histórii Komunistickej strany Číny.
Referencie
- ↑ FAIRBANK, John King. Dějiny Číny. Preklad Martin Hála, Jana Hollanová, Olga Lomová. Praha : NLN, Nakladatelství Lidové noviny, 1998. 656 s. (Dějiny států.) ISBN 80-7106-249-9. S. 533.
- ↑ FAIRBANK, John King. Dějiny Číny. Preklad Martin Hála, Jana Hollanová, Olga Lomová. Praha : NLN, Nakladatelství Lidové noviny, 1998. 656 s. (Dějiny států.) ISBN 80-7106-249-9. S. 610 – 611.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pcheng Te-chuaj
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pcheng Te-chuaj na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk