O akademickom maliarovi pozri Pavol Rusko (maliar).

Pavol Rusko
11. minister hospodárstva Slovenska
V úrade 23. september 2003 – 24. august 2005
Robert Nemcsics Jirko Malchárek
Biografické údaje
Narodenie	20.8.196320. august 1963 (59 rokov) Liptovský Hrádok, Česko-Slovensko
Politická strana	ANO
Odkazy
	Pavol Rusko (multimediálne súbory)
Politický portál  Biografický portál

Pavol Rusko s Pavlom Minárikom na firemnej oslave TV Markíza

PhDr. Pavol Rusko (* 20. august 1963, Liptovský Hrádok) je bývalý slovenský politik, ktorý zastával funkcie predsedu politickej strany Aliancia nového občana (ANO), poslanca NR SR, podpredsedu vlády a ministra hospodárstva Slovenska. Predtým generálny riaditeľ a spolumajiteľ Televízie Markíza.

Od marca 2018 nosil na nohe monitorovací náramok, pretože bol obvinený z prípravy vraždy Sylvie Volzovej.^[1] Bol nielen najznámejšou osobou na Slovensku s monitorovacím náramkom, aj ho nosil najdlhšie. Až po viac ako dvoch rokoch s náramkom, 16. decembra 2020, bol vzatý do väzby.^[2] 12. januára 2021 Najvyšší súd potvrdil rozsudok Špecializovaného trestného súdu a Rusko bol odsúdený spolu s Kočnerom na 19 rokov odňatia slobody za falšovanie zmeniek. Výkon trestu začal po vynesení rozsudku a o prepustenie môže požiadať po vyše 14-tich rokoch. Naďalej zostáva obvinený z prípravy vraždy Volzovej, kde mu hrozí ešte prísnejší trest.^[3] Ak sa preukáže, že Rusko si likvidáciu Volzovej skutočne objednal, hrozí mu doživotie.^[4]

Život

• 1981 – 1987 – štúdium na Katedre žurnalistiky Univerzite Komenského v Bratislave,
• 1985 – 1989 – Československá televízia, Bratislava, športový redaktor, predseda SZM
• 1989 – 1994 – Slovenská televízia, Bratislava, vedúci odboru výskumu programu, vedúci vysielacieho centra, námestník ústredného riaditeľa,
• 1994 – 1996 – spoločnosť Lottop, s.r.o., Bratislava,
• 1995 – 2000 – Televízia Markíza, generálny riaditeľ, spolumajiteľ,
• 2000 – 2002 – predseda rady majiteľov STS Markíza,
• od 16. decembra 2020 vo väzbe,
• 12. január 2021 - právoplatne odsúdený na 19 rokov za falšovanie zmeniek TV Markíza.

Politická činnosť

• 2001 – založenie strany Aliancia nového občana, predseda strany do roku 2007
• 2002 – 24. september 2003 – poslanec a podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky,
• od 24. septembra 2003 do 24. augusta 2005 – podpredseda vlády a minister hospodárstva SR, odvolaný z funkcie na návrh predsedu vlády Mikuláša Dzurindu,
• od 24. augusta 2005 – uplatnil si poslanecký mandát, pôsobil v národnej rade až do predčasných parlamentných volieb v júni 2006

Kauzy

Kauza Gamatex - Zachráňte Markízu

Bližšie informácie v hlavnom článku: Kauza Gamatex

Podľa knihy Roberta Čulena získala v roku 1998 spoločnosť Gamatex pohľadávku voči Pavlovi Ruskovi vo výške 80 miliónov korún (2 655 512 eura), čím jej spolumajiteľ Marián Kočner získal rozhodujúci vplyv v Slovenskej televíznej spoločnosti (STS), ktorá spolu s americkou spoločnosťou CME prevádzkovala televíziu. ^[5]

„Mne kedysi prišiel Jano Slota povedať – chcú ti zobrať Markízu. Tri dni predtým, ako sa to stalo. Neveril som mu. A o tri dni ma vyhodil Čongy aj s celou bandou kočnerovcov“, hovoril Rusko o politickom pozadí.^[6]

Do parlamentných volieb chýbal už len mesiac, keď utorok 18. augusta 1998 medzi deviatou a desiatou hodinou dopoludnia do areálu televízie v Záhorskej Bystrici prišiel Marián Kočner, ako zástupca spoločnosti Gamatex a preukázal sa súdnym rozhodnutím, podľa ktorého je jeho firma už štyri dni 51-percentným podielnikom v Markíze.^[7]  Do budovy prišiel so svojou ochrankou, ktorá ju začala obsadzovať. Kým sa im podarilo obsadiť vysielacie štúdio, stihli sa v ňom zatvoriť Stanislav Pavlík a Anna Ghannamová a tí v živom vysielaní oznámili, že demokracia, sloboda a Markíza sú v ohrození, pretože ju obsadila mafia.

Na Ruskovu stranu sa vtedy postavili niektorí opoziční politici a časť verejnosti. Demonštrácia pred televíziou sa zmenila na veľký 48-hodinový happening. Okrem iných 16. septembra 1998 tu rečnili Mikuláš Dzurinda aj Róbert Fico.^[8] Na "Zachráňte Markízu"^[9] prišli stovky, možno tisíce ľudí (bojovať za Markízu, slobodu slova a demokraciu). Voľby 25. a 26. septembra 1998 síce vyhralo HZDS ale vládu zostavoval Dzurinda (SDKÚ). Markíza bola zachránená pre verejnosť, ktorej bol tento obchodný spor prezentovaný ako spor politický.

Spor o vlastníctvo obchodných podielov pokračoval až do začiatku roku 2000 dokedy si Rusko udržal funkciu generálneho riaditeľa. V roku 2000 Kočner predal Gamatex spoločnosti Slovenskej televíznej spoločnosti (STS), ktorá spolu s americkou spoločnosťou CME prevádzkovala televíziu. Ruska vystriedal vo funkcii riaditeľa Vladimír Repčík od 1. apríla 2000^[10] a Rusko sa stal predsedom rady majiteľov STS.

Kauza "Zmenky TV Markíza" (2000)

Bližšie informácie v hlavnom článku: Kauza zmenky TV Markíza

Rusko v roku 2018 tvrdil, že spor s Gamatexom urovnal tým, že v roku 2000 podpísal zmenky (dlžobné úpisy). Podľa neho: „Podpis zmeniek nepoškodil Markízu, umožnil jej 17 rokov vysielať.“^[11] Po 17 rokoch Kočner žiada 69 miliónov eur od Markízy. Suma zodpovedá štyrom zmenkám, ktoré mal údajne vydať v júni 2000 Pavol Rusko ako súkromná osoba. Garantované mali byť spoločnosťou Markíza, za ktorú sa podpísal Rusko ako jej výkonný riaditeľ a akcionár. Dve zmenky nadobudli splatnosť v júni 2015 a ďalšie dve boli vydané ako bianko zmenky. Doplnená do nich bola suma a splatnosť – máj 2016.^[12]

V apríli 2018 vyhral Kočner súd s Pavlom Ruskom a TV Markíza, v ktorom si uplatňoval prvú zmenku za vyše osem miliónov eur. Rozhodol o tom petržalský okresný súd. Zároveň musia zaplatiť 6-percentný úrok odo dňa splatnosti zmenky. Vyplatenie zmenky si Kočner na súde vymáhal žalobou od 12. júna 2015. Verdikt súdu nie je zatiaľ právoplatný.^[13] Pavol Rusko a spoločnosť Markíza Slovakia majú podľa súdu Kočnerovej spoločnosti Správa a inkaso zmeniek vyplatiť 8 298 479 eur „spolu a nerozdielne“ avšak právny zástupca Markízy Tomáš Kamenec predpokladá, že Markíza podá odvolanie.^[11]

V rovnakom čase však polícia začala skúmať, či tu nešlo o podvod formou falšovania cenných papierov. Rusko mohol klamať súd a Markízu, keď tvrdil, že zmenky vystavil Kočnerovi ešte v roku 2000 ako zástupca Markízy alebo oklamal svojich spoločníkov (Ján Kováčik a Peter Fiľo, ktorým Rusko predal časť svojich podielov), keď sa pri odchode z televízie nechal vyplatiť – no nepriznal, že firmu zaťažil ručením za stovky miliónov korún o čom nevedela ani americká CME, ktorá Ruska nakoniec vyplatila. ^[14]

Ešte pred sporom o druhú zmenku vo výške viac ako 26 miliónov eur podala televízia Markíza v máji 2018 trestné oznámenie na Kočnera a Ruska za údajné falšovanie cenných papierov a marenie spravodlivosti. Televízia bola presvedčená, že existujú závažné dôvody domnievať sa, že Kočner a Rusko sa dopustili spáchania trestného činu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov a trestného činu marenia spravodlivosti.^[11] 6. júna 2018 Národná kriminálna agentúra (NAKA) - jednotka finančnej polície oznámila, že Kočner a Rusko sú podozriví z falšovania zmeniek a polícia už začala trestné stíhanie.^[15] 20. júna 2018 na príkaz prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Jána Šantu zadržala Mariana Kočnera a 21. júna 2018 Pavla Ruska. Obaja sú obvinení z falšovania zmeniek.^[16] Rusko (s Kočnerom) boli 27. februára 2020 odsúdení za zmenky TV Markíza na trest 19 rokov väzenia v tretej nápravnovýchovnej skupine. Odvolali sa na Najvyšší súd. Rusko bol 16. decembra 2020 zadržaný políciou, aby nemohol ujsť v prípade, že Najvyšší súd potvrdí rozsudok Špecializovaného trestného súdu. Zadržaniu predchádzal údajný útok na Ruska, ktorý sa mal stať deň pred pojednávaním. Rozhodnutie Najvyššieho súdu bolo presunuté na pojednávanie na 12. a 13. januára 2021.^[17] 12. januára 2021 Najvyšší súd potvrdil Špecializovaného trestného súdu. Za falšovanie zmeniek boli Rusko a Kočner odsúdení na 19 rokov odňatia slobody. Výkon trestu začal po rozsudku a o prepustenie môže Rusko požiadať po vyše 14 rokov.^[3]

Kauza Zmenky (2003)

Bližšie informácie v hlavnom článku: Kauza Zmenky

Po vypuknutí kauzy Zmenky, týkajúcej sa nejasností okolo zmeniek na sumu približne 100 miliónov korún, ktorú si Rusko požičal už ako minister v roku 2003 od podnikateľa Ľubomíra Blaška, podnikajúceho v jeho rezorte, bol Rusko odvolaný z funkcie ministra hospodárstva. Následne jeho strana ANO prestala byť členom vládnej koalície. Dôsledkom bola parlamentná kríza v septembri 2005, keď parlament viac ako týždeň nebol uznášaniaschopný.

Kauza zároveň spôsobila rozkol v strane. Proti Ruskovi sa postavili ministri za ANO, aj väčšina poslaneckého klubu ANO. Delegáti mimoriadneho kongresu ANO v Žiline ich (piatich podpredsedov a poslancov) následne zo strany vylúčili.

V novembri 2005 Rusko zverejnil záznam skrytej kamery, na ktorom nahral svoju schôdzou so svojou straníckou kolegyňou, poslankyňou Národnej rady Ivetou Henzélyovou bez jej vedomia. To sa stalo v slovenskej politike vôbec po prvý raz. Poslankyňa na zázname hovorí o návrhoch (niekto sa ju snažil kúpiť), ktoré dostala za odchod z ANO, pritom predtým tvrdila, že nikdy nič také nepovedala. Ruskova nahrávka mala aj politické dôsledky. Vtedy opozičný Smer žiadal, aby o kupovaní poslancov rokoval parlament na mimoriadnej schôdzi.^[18] [19]

Kauza Maják nádeje

Krízové centrum pre týrané ženy a deti Maják nádeje založili v roku 2002 mestská časť Staré Mesto a Nadácia Markíza (angažovala sa hlavne členka správnej rady nadácie Eva Černá) ako neziskovú organizáciu. Budovu v Bratislave na Karpatskej ulici jej poskytla mestská časť Staré Mesto za vtedajších sto korún (3,30 eura) s podmienkou, že neziskovka nemôže budovu predať. Rusko sa stal šéfom neziskovky v máji 2015 a už o pol roka sa o predaj budovy pokúsil.^[20]

Konaním Ruska podľa vedenia mestskej časti a jej právneho zástupcu vznikol dlh vo výške 600 000 eur a v júli 2016 bol vydaný príkaz na exekúciu majetku. Maják nádeje stratil akreditáciu v roku 2017^[21] a o jeho budovu sa zaujíma podnikateľ Kočner^[22]. Okresný súd Bratislava I 26. októbra 2017 exekúciu zastavil. ^[20] Budova na Karpatskej ulici teda zostáva majetkom hl. mesta v správe Starého Mesta.

Ocenenia

Pavol Rusko je od roku 2002 držiteľom ceny Európsky krištáľový glóbus, udeľovanej Európskym hospodárskym inštitútom (EWI), za priekopnícke aktivity v oblasti hospodárstva, obchodu, kultúry a politiky. Po Rudolfovi Schusterovi, ktorý cenu získal v roku 1999, je Rusko druhou ocenenou osobnosťou zo Slovenska. Informoval o tom Tlačový a informačný odbor ANO.^[23]

Kritika

Časť kritikov^[kto? obviňovala Pavla Ruska z toho, že:

• do politiky priniesol metódy z podnikania; stranu podľa nich viedol ako majiteľ firmy
• liberalizmus, ku ktorému sa jeho strana hlásila bol vybraný len na základe prieskumov verejnej mienky a strana ho časom úplne zahodila. Ako príklad kritici uvádzali napríklad podporu pre Zákon o obchodných reťazcoch, snahu o obmedzenie investícií v druhom dôchodkovom pilieri hlasovanie za „numerus clausus“ (obmedzovanie počtu notárov)
• nevyjasnené pravidlá poskytovania pomoci veľkým investorom a preháňanie výšky tejto podpory
• previazanosť na podnikateľský sektor a „rizikové“ vzťahy s podozrivými ľuďmi z minulosti
• tajné nahrávanie súkromných rozhovorov (Iveta Henzélyová, Jozef Elsner)^[24]
• údajne si objednal vraždu svojej spoločníčky v Markíze Sylvie Volzovej^[25]

Iné projekty

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Pavol Rusko
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pavol Rusko

Referencie