A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Pavol Gašparovič Hlbina | |
slovenský básnik, teoretik a prekladateľ | |
Rod. meno | Pavol Gašparovič |
---|---|
Narodenie | 13. máj 1908 Veľké Kršteňany, Rakúsko-Uhorsko |
Úmrtie | 21. október 1977 (69 rokov) Bobot, ČSSR |
Odkazy | |
Commons | Pavol Gašparovič Hlbina |
Pavol Gašparovič Hlbina (vlastným menom Pavol Gašparovič, pseudonymy Pavol G. Hlbina, P. G. , pgh a i.; * 13. máj 1908, Veľké Kršteňany – † 21. október 1977, Bobot) bol slovenský kňaz, básnik, teoretik a prekladateľ.[1]
Životopis
Pochádzal z roľníckej rodiny a vzdelanie získaval vo Veľkých Kršteňanoch (1916 – 1921), Trnave (1921 – 1922), Nitre (1922 – 1929) a napokon v rokoch 1929 – 1934 študoval katolícku teológiu v Prahe. V rokoch 1934 – 1945 pôsobil ako kňaz na rôznych farách (napr. Rosina, Bošáca, Konská, Raková, Divina, Veľké Chlievany, Považská Bystrica, Nové Mesto nad Váhom) a od roku 1945 až do svojej smrti bol správcom fary v Bobote.[1][2] Pochovaný je v rodinnej hrobke na cintoríne vo Veľkých Kršteňanoch.
Tvorba
Literárnej tvorbe sa začal venovať ešte počas stredoškolských štúdií, neskôr svoje diela publikoval v časopisoch Slovenské pohľady, Elán a časopisoch katolíckej moderny, ku ktorej sa hlásil (napr. Postup, Kultúra, Verbum, Prameň, Obroda a iné). Knižne debutoval zbierkou básní Začarovaný kruh v roku 1932. Odmietal surrealizmus, no je považovaný za vedúcu osobnosť slovenskej katolíckej moderny. Jeho diela sú inšpirované najmä modernou francúzskou poéziou (Charles Baudelaire, Paul Claudel, Arthur Rimbaud a i.), ktorých diela taktiež prekladal do slovenčiny. V jeho tvorbe sa prelína kresťanská mystika s citovým nepokojom, motívmi lásky, hľadaním nadpozemského sveta a večnosti. Okrem básnickej tvorby a prekladov sa venoval tiež písaniu recenzií.
V „tvorivom rozlete“ ho nepribrzdili ani zmeny po roku 1948. Predpokladalo sa, že podobne ako jeho ostatní skupinoví súpútníci k katolíckej moderny, bude aj on napĺňať niektorú z možností načrtnutého pofebruárového scenára (emigrácia – exil, rezignácia na kultúrno-spoločenskú i literárnu sebaprezentáciu, obmedzenie publikačných aktivít, bagatelizácia a dokonca i popieranie občianskych práv a slobôd literátov, perzekúcie, samizdatové publikovanie – ale na druhej strane aj spoločensko-politická angažovanosť, akceptácia ideologických východísk, naivita...). I keď Marta Keruľová (mk), ktorá spracovala heslo o P. G. Hlbinovi v Mikulovom Slovníku slovenských spisovateľov („podľahol lacnej predstave o rýchlom a bezproblémovom vybudovaní nového sveta – ani on nebol pripravený na rafinovaný komunistický útok lži a násilia (...) sa umelecky neveľmi úspešne pokúsil zaujať kladný postoj k tzv. výstavbe socialistickej spoločnosti (...) napriek formálnej vycizelovanosti verša skĺzol do lit. schematizmu. Nepodarilo sa mu prevrstviť kresťanstvo so socializmom, postupne podľahol sklamaniu, dojmu o bezzmyslovosti poézie“)[3] i Jozef Melicher v Zamlčovanej literatúre („Počiatočná eufória sa postupne zmenila na sklamanie, preto nie div, že v takýchto vnútorných rozporoch sa básnik na stránkach režimistickej tlače ozýval čoraz zriedkavejšie)“[4] vidia postoje P. G. Hlbinu zmierlivo, Jozef Brunclík v štúdii Ideové postoje Pavla Gašparoviča Hlbinu v čase nástupe socializmu tak ohľaduplný k jeho ľudskému, kňazskému a hlavne literárnemu smerovaniu po roku 1948 nie je: „Postoje Pavla Gašparoviča Hlbinu v období budovania socializmu neboli v príkrom rozpore s nastoleným kurzom vládnej ideológie (...) Hlbina si poctivo, nadpriemerne horlivo vykonával svoje poslanie kolektivizačne angažovaného básnika a pokrokovo (lojálne) zmýšľajúceho kňaza. Snahu o koexistenčné usúvzťažňovanie kresťanstva a socializmu nevnímal z pozície rovnocenných entít, lež z marxisticko-leninského náhľadu a to značne deformovalo jeho ďalšie objektívne súdy, ktoré aj keď sa objavili v dobrom úmysle hlavne o sociálny zmier a boj za mier, takmer nikdy nevyvolali diskusiu o jeho naivne naoktrojovanej utópii – o vyrovnaní sa kresťanstva so socializmom z pohľadu možností socialistického zriadenia. Ba práve naopak – vyvolali zakaždým viacej napätia, averzie a separácie. I napriek tomu, že voči jeho postojom mali vážne výhrady viacerí súpútníci uvedeného zoskupenia katolíckych básnikov, Hlbina si stál neoblomne za svojím nadobudnutým presvedčením.“[5]
Dielo
Básnické zbierky
- 1932 – Začarovaný kruh. b. m.: Vlastným nákladom, 1932. 84 s. (Knižku vytlačila kníhtlačiareň Spolku Sv. Vojtecha v Trnave; navrhovaná cena na obálke je 7-, Kčs).
- 1933 – Cesta do raja. Žilina: Literárna družina Postup, 1933. 56 s. (Knižka vyšla ako 4 zväzok edície Postup, ktorú viedli R. Dilong a A. Brezány; vytlačená bola u Ferka Urbánka v Trnave a to v náklade 1000 exemplárov).
- 1935 – Harmonika. Bratislava: Sväz slovenského študentstva v Bratislave, nákladom L. Mazáča v Prahe, 1935. 74 s. (Kniha vychádza ako 51 zväzok Edície mladých slovenských autorov, ktorú vedie Ján Smrek; obálku pripravil A. V. Hrstka, vytlačil v počte 1500 kusov M. Knapp v Prahe (Karlín).
- 1937 – Dúha. Martin: Matica slovenská, 1937. 80 s. (Knižka vyšla ako 49 zväzok edície Knižnice Slovenských pohľadov a redigoval ju Andrej Mráz, obálku navrhol Ľudovít Fulla).
- 1939 – Belasé vŕšky. Trnava: Urbánek a spol, 1939. 89 s. (Kniha vyšla ako 9 zväzok edície Prameň, náklad 600 výtlačkov, obálku pripravil R. Fabry).
- 1946 – Mŕtve more. Martin: Matica slovenská, 1946. 62 s. (Knižka vyšla ako 122 zväzok edície Knižnice Slovenských pohľadov a redigoval ju Ivan Kusý, upravil ju Dušan Šulc, vytlačila Neografia).
- 1947 – Mračná. Trnava: Spolok sv. Vojtecha, 1947. 54 s. (Knižka vychádza ako 8. zväzok edície Dom, obálku pripravil Š. Cpin).
- 1947 – Podobenstvá. Martin: Matica slovenská, 1947. 52 s. (Kniha vyšla v edícii Knižnica Slovenských pohľadov vo formáte A5, upravil ju D. Šulc, výkonným redaktorom bol I. Kusý).
- 1950 – Ozveny slnka. Martin: Matica slovenská, 1950. 90 s. (Knižka vyšla ako 151 výtlačok v edícii Knižnice Slovenských pohľadov vo formáte A5, upravil ju D. Šulc, výkonným redaktorom bol Ivan Kusý, ilustroval V. Hložník, 1500 výtlačkov).
- 1952 – Mierové ráno. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1952. 100 s. (Knižka vyšla ako 21 výtlačok v edícii Pôvodná tvorba, zodpovedný redaktor M. Kraus, technický redaktor O. Klabík, korektor P. Valašík, 4400 výtlačkov).
- 1955 – Ruže radosti. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1955. 80 s. (Knižka vyšla ako 55 zväzok v edícii Pôvodná poézia, zodpovedný redaktor P. Bunčák, technický redaktor I. Brázda, korektorka T. Sokolová, výtvarník J. Baláž, 2200 výtlačkov).
Preklady
- 1943 – Bremond, Henri: Modlitba a poézia . T. Sv. Martin: Matica slovenská, 1943. 125 s. (P. G. Hlbina k prekladu napísal aj Doslov (s. 105 – 108) a početné vysvetľujúce a interpretačné poznámky (s. 109 – 121); v závere publikácie je zaradený aj „Soznam mien“ (s. 122 – 125). Kniha vyšla ako štvrtý zväzok knižnice Umenie, ktorú redigoval Jozef Cincík; so značkou od Emila Makovického ju vytlačila Neografia.
Výber z poézie
- 1968 – Víno svetla. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1968. 164 s. (Knižka vyšla ako 13. zväzok edície Kmeň v náklade 1000 výtlačkov, ktorú redigoval M. Kraus , korigoval P. Valašík, obálku a väzbu navrhol F. Kaušitz, technická redaktorka O. Olivecká.)
Referencie
- ↑ a b Pavel Gašparovič Hlbina : Životopis . velkekrstenany.eu, . Dostupné online.
- ↑ Bibliografia niektorých kňazov : Gašparovič Hlbina, Pavol . dominikani.sk, . Dostupné online.
- ↑ KERUĽOVÁ, Marta: HLBINA, Pavol Gašparovič. In: MIKULA, Valér a kol.: Slovník slovenských spisovateľov. Praha: Libri, 2000, s. 155.
- ↑ MELICHER, Jozef. Zamlčovaná literatúra. Nitra : VŠPg v Nitre, 1995, s. 53.
- ↑ BRUNCLÍK, Jozef. Ideové postoje Pavla Gašparoviča Hlbinu v čase nástupu socializmu a kritické reflexie jeho vtedajšej tvorby. In HOCHEL, Igor. (ed.) Podoby a premeny slovenskej literárnej kritiky v 50. a 60. rokoch XX. storočia. Nitra : UKF v Nitre, 2010, s. 186.
Literatúra
- BRUNCLÍK, Jozef. Ideové postoje Pavla Gašparoviča Hlbinu v čase nástupu socializmu a kritické reflexie jeho vtedajšej tvorby. In HOCHEL, Igor. (ed.) Podoby a premeny slovenskej literárnej kritiky v 50. a 60. rokoch XX. storočia. Nitra : UKF v Nitre, 2010, s. 171 - 188 (242 s.). ISBN 978-80-8094-819-1.
- BRUNCLÍK, Jozef. Úlohy katolíckeho spisovateľa v službe pofebruárovej prítomnosti (Motulkova rezignácia a Hlbinova naivná angažovanosť). In TUČNÁ, Eva (ed.) V siločiarach schematizmu: Literatúra pre deti 1950 – 1960. Nitra : UKF v Nitre, 2008, s. 141 - 150 (180 s.). ISBN 978-80-8094-464-3.
- GAVUROVÁ, Miroslava – GAVURA, Ján. Autor na dnes – Pavol Gašparovič Hlbina. SRo 2010. Dostupné online
- MELICHER, Jozef. Zamlčovaná literatúra. Nitra : Fakulta humanitných vied VŠPg v Nitre, 1995 188 s. ISBN 80-8050-053-3.
- KERUĽOVÁ, Marta. HLBINA, Pavol Gašparovič. In MIKULA, Valér a kol. Slovník slovenských spisovateľov. Dotlač 1. vydania. Praha : Libri, 2000, s. 155 (526 s.). ISBN 80-85983-56-7.
- TOLLAROVIČ, Peter. K novým cestám Hlbinovej poézie. Slovenská literatúra, 2021, roč. 68, čís. 1, s. 19 – 39. Dostupné online . ISSN 0037-6973.
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Ľudovít Štúr
Ženy v slovenskej literatúre
Dobroslav Chrobák
Fraňo Kráľ
Ivan Stodola
Ján Hollý (spisovateľ)
Ján Smrek
Július Satinský
Jonáš Záborský
Jozef Cíger Hronský
Jozef Gregor Tajovský
Jozef Miloslav Hurban
Kamil Peteraj
Margita Figuli
Marianna Grznárová
Martin Kukučín
Milan Lasica
Pavol Országh Hviezdoslav
Peter Jaroš
Peter Stoličný
Rudolf Jašík
Slovenskí autori náučnej literatúry
Slovenskí básnici
Slovenskí divadelní kritici
Slovenskí dramatici
Slovenskí literárni kritici
Slovenskí literárni teoretici
Slovenskí literárni vedci
Slovenskí náboženskí spisovatelia
Slovenskí prekladatelia
Slovenskí prozaici
Slovenskí scenáristi
Slovenskí spisovatelia pre deti a mládež
Slovenskí spisovatelia románov
Slovenskí spisovatelia science-fiction
Slovenskí textári piesní
Ľudovít Bothár
Ľudovít Didi
Ľudovít Geduly
Štefan Balák
Štefan Furdek
Štefan Marko Daxner
Želmíra Gašparíková
Adolf Dux
Alexander Dianiška
Alexander Duchnovič
Alfonz Bednár
Alojz Čobej
Andrej Červeňák
Andrej Čipkár
Andrej Blasius
Andrej Ferko (básnik)
Andrej Ferko (slovenský spisovateľ)
Anna Gleimanová
Anton Baláž
Anton Bielek
Augustín Doležal
Baja Dolce
Benjamín Pravoslav Červenák
Blažej Bulla
Božena Bobáková
Bohuš Bodacz
Boris Filan
Bystrík Brázda
Cyril Gallay
Daniel Miloslav Bachát
Dušan Dušek
Dušan Fabian
Eduard Alexander Doležal
Elena Čepčeková
Eliáš Galajda
Emil Benčík
Emo Bohúň
Etela Farkašová
Eugen Gindl
Ferdinand Ehrenfeld
Ferdinand Gabaj
František Andraščík
František Dancák
Gabrielle Bernátová
Gabriel Bošáni
Georg Gaál
Gregor František Berzevici
Gustáv Adolf Bežo
Hugolín Gavlovič
Igor Gallo
Ivan Čičmanec
Ivan Baláž Kráľ
Ivan Gall
Izák Abrahamides
Izák Caban
Ján Číž
Ján Čajak
Ján Čajak mladší
Ján Čižmár
Ján Čomaj
Ján Abrahámfi
Ján Adolf Ferienčík
Ján Ambrozi
Ján Andraščík
Ján Bahil
Ján Balko
Ján Beňo (spisovateľ)
Ján Berzevici
Ján Blasius (1708)
Ján Bocatius
Ján Bodenek
Ján Botto
Ján Brezina
Ján Buzássy
Ján Dekan
Ján Domasta
Ján Duchoň
Ján Emanuel Dobrucký
Ján Fekete
Ján Filický
Ján Frátrik
Ján Francisci-Rimavský
Ján Gavura
Ján Valašťan Dolinský
Július Barč-Ivan
Július Bodnár
Jana Bodnárová
Janko Čajak
Janko Čeman
Janko Alexy
Jaroslava Blažková
Jozef Antošík
Jozef Bakala
Jozef Banáš
Jozef Branecký (spisovateľ)
Jozef Cíger-Hronský
Jozef Cehuľa
Jozef Dunajovec
Jozef Fedora
Jozef Fornet
Jozef Ignác Bajza
Julián Dvorák
Juraj Červenák
Juraj Ambrozi
Juraj Andričík
Juraj Bindzár
Juraj Briškár
Juraj Buchholtz (1643)
Juraj Cember
Juraj Fándly
Juraj Jordán Dovala
Juraj Pavlín Bajan
Karol Adamiš
Katarína Eva Čániová
Kazimír Bezek
Koloman Banšell
Kornel Divald
Kornel Földvári
Kristína Tormová
Krista Bendová
Ladislav Ballek (spisovateľ)
Lajos Abafi-Aigner
Lenka Gahérová
Leopold Branislav Abafi
Lucia Eggenhofferová
Mária Ďuríčková
Mária Bátorová
Mária Ferenčuhová
Mário Vittorio Derduľ
Móric Beňovský
Marína Čeretková-Gállová
Margita Figuli
Mariana Čengel Solčanská
Martin Bošňák
Martin Bujna
Matej Augustíni (starší)
Matej Bel
Matej Faber
Michal Ascanius
Michal Beca
Michal Bodický
Mikuláš Štefan Ferienčík
Mikuláš Dohnány
Milan Abelovský
Milan Augustín
Milan Ferko
Milan Stanislav Ďurica
Oľga Feldeková
Pavel Beblavý
Pavel Bunčák
Pavel Cancrini
Pavel Dvořák
Pavol Braxatoris
Pavol Dobšinský
Pavol Fabian
Pavol Gašparovič Hlbina
Peter Andruška
Peter Balgha
Peter Benický
Peter Bičkoš
Peter Bilý
Peter Breiner
Peter Gašparík
Peter Glocko
Radovan Brenkus
Rastislav Doboš
René Benda
Roman Bednár
Roman Brat
Rudolf Čižmárik
Rudolf Dilong
Rudolf Fabry
Samuel Čečetka
Samuel Ambrozi
Samuel Bartošovič
Samuel Bodický
Samuel Cambel (spisovateľ)
Samuel Coryli
Samuel Ferjenčík
Sebastián Fabricius
Theo H. Florin
Tido J. Gašpar
Tobiáš Benedicti
Valentín Beniak
Vasiľ Dacej
Vavrinec Benedikt z Nedožier
Viera Benková
Vladimír Bárta (1939)
Vladimír Babnič
Vladimír Balla
Vladimír Barborík
Vladimír Clementis
Vladimír Ferko
Vlado Bednár
Zoznam slovenských básnikov
Zoznam slovenských prozaikov
Zuzana Cigánová
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk