Pavel Sibyla
slovenský spisovateľ a publicista
Biografické údaje
Narodenie	01.04.19781. apríl 1978 (46 rokov) Detva, Slovensko
Alma mater	Trnavská univerzita v Trnave
Pavel Sibyla na sibylapavel.sk
Politický portál  Biografický portál

Pavel Sibyla (* 1. apríl 1978, Detva) je slovenský spisovateľ a publicista.

Životopis 

Narodil sa v Detve, vyrastal v Hriňovej. V roku 2002 sa stal absolventom histórie na Trnavskej univerzite v Trnave.

Publikovať začal v roku 2004 v denníku SME a neskôr v rokoch 2008 – 2014 bol reportérom ekonomického týždenníka TREND. V roku 2013 založil internetový magazín Mono a stal sa jeho prvým šéfredaktorom.^[1]

Od novembra 2014 do júla 2015 bol vedúcim odboru vnútornej politiky Kancelárie prezidenta SR počas mandátu Andreja Kisku. Z tejto pozície odišiel aby sa stal v rokoch 2015 až 2018 výkonným riaditeľom Nadácie Zastavme korupciu.^[2] Od januára 2022 je riaditeľom Slovenského literárneho centra.^[3]

Tvorba

V roku 2009 mu vyšli dve prozaické knihy - zbierka poviedok Coffee stories alebo Deň ako každý iný, a generačná novela Niečo o orchideách.^[4] Najmä druhá menovaná kniha sa stretla s pozitívnym ohlasom u kritikov.^[5]

Nové Sibylove poviedky boli uverejnené v zborníkoch Päť x päť (2011)^[6] a Nefajčiť zakázané (2012).^[7]

V roku 2022 mu vo vydavateľstve Literárna bašta vyšla tretia kniha s názvom Na prelome apríla a mája. Okrem fiktívneho príbehu tridsiatnika Mila sa v nej nachádza aj historická línia zachytávajúca osudy Gustáva Husáka a Imricha Karvaša.^[8]

Ocenenia

V roku 2010 zvíťazil v národnom kole European Year Journalist Award^[9] za článok o podozrivom zaraďovaní rómskych detí do špeciálnych škôl. Neskôr získal Novinársku cenu v kategórii najlepšia reportáž (2014).^[10]

Politická činnosť

Pavel Sibyla sa v septembri 2018 stal členom hnutia Progresívne Slovensko.^[11] V máji roku 2019 bol zvolený za člena predsedníctva hnutia.^[12] Funkciu zastával do júna 2020.^[13]

V parlamentných voľbách vo februári 2020 kandidoval na 18. mieste kandidátky koalície PS/SPOLU.^[14] Vo voľbách získal 8 289 hlasov, po zohľadnení preferenčných hlasov sa umiestnil na 16. mieste kandidátky. Kvôli výsledku koalície sa do parlamentu nedostal.^[15]

Referencie