Paralaktické meranie vzdialeností je jedna z geodetických metód merania vzdialeností.

Princíp

Princípom paralaktického merania vzdialenosti je riešenie trojuholníka. Na jednom koncovom bode meranej vzdialenosti (B) je umiestnená lata o presne známej dĺžke. Na druhom koncovom bode (P) je presný (sekundový) teodolit, ktorým sa meria vodorovný uhol ${\displaystyle \gamma }$ .

Vodorovná vzdialenosť je potom vypočítaná:

${\displaystyle s={\frac {b}{2}}{\mbox{cotg}}{\frac {\gamma }{2}}}$

Pokiaľ je b = 2m, potom

${\displaystyle s={\mbox{cotg}}{\frac {\gamma }{2}}}$

Na podobnom princípe bývalo založené aj určovanie dĺžky triangulačných základní pri budovaní trigonometrickej siete.

Základnicové laty

V Československu sa používali predovšetkým základnicové laty VEB Carl Zeiss Jena Bala 2 m v kombinácii so sekundovým teodolitom Zeiss Theo 010 a trojpodstavcovou súpravou Zeiss. Na meranie v podzemných priestoroch bolo možné terče doplniť osvetľovacím zariadením.

Základnicové laty vyrábali aj iný poprední výrobcovia zememeračských prístrojov, ako Wild Heerbrugg (Wild GBL)^[1], Kern Aarau (Kern IB - invarbasislatte)^[2] a ďalšie.

Presnosť

Pri štandardnom meračskom postupe bola presnosť merania závislá na meranej dĺžke a presnosti určenia paralaktického uhla. Nižšie uvedené hodnoty platia pre použitie sekundového teodolitu s presnosťou ±3 ^cc / 1".

Pokiaľ bola meraná vzdialenosť rozdelená na kratšie úseky a bol použitý zvláštny postup merania (kalibrovaná lata, obojstranné terče alebo iné) bola presnosť merania v milimetroch.

Referencie

1. ↑ Wild GBL 2m Subtense Bar . . Dostupné online. (po anglicky)
2. ↑ Kern IB Invarbasislatte . . Dostupné online. (po nemecky)

Literatúra

• Geodesie.  : , 1953. Kapitola Dálkoměry s latí, s. 178–180.

Externé odkazy

• Basislatte BALA . . Dostupné online. Archivované 2016-03-09 z originálu. (po nemecky)