Pamiatka zosnulých (Iné názvy: Deň spomienky na zosnulých,^[1] ľudovo Dušičky,^[2] zastar. Deň pamiatky na zomretých,^[1] lat. In commemoratione omnium fidelium defunctorum) je sviatok pripadajúci na 2. november. V rímskokatolíckej cirkvi je dňom liturgického roku, keď sa veriaci modlia za duše v očistci. Liturgické obrady vykonáva v tento čas aj Cirkev československá husitská, ktorá vzišla z prostredia katolíckeho modernizmu po prvej svetovej vojne.

Anglikánska cirkev slávenie Pamiatky zosnulých zrušila, avšak niekde bola pamiatka obnovená v rámci anglokatolíckeho hnutia. Protestantská reformácia nebola v zrušení takto dôsledná: Martinovi Lutherovi sa počas života nepodarilo slávenie pamiatky v Sasku potlačiť.

Na Slovensku sú dnes sviatok Všetkých svätých a Pamiatka zosnulých vnímané ako pamiatka zosnulých predkov. Najviac Slovákov si predvečer 2. novembra spája s navštevovaním cintorínov a zapaľovaním sviečok na hroboch. Okrem hrobov príbuzných a známych sa zapaľujú sviečky aj pri ústredných krížoch cintorínov, ale tiež pri sekulárnych pamätníkoch obetí a pri hroboch významných osobností.^[3]

Oslava Dušičiek sa odvíja od slávnosti (sviatku) Všetkých svätých, ktorý pripadá na 1. novembra. V noci z 31. októbra na 1. novembra slávili Kelti koniec leta a nový rok, sviatok Samhain. Samhain bol podľa keltskej tradície časom, keď sa duša zosnulých vracia domov a ich príbuzní im svietidlami z vydlabaných riep pomáhajú na ceste do podsvetia. Na ochranu pred zlými duchmi sa ľudia prezliekali do handier a maľovali si tváre.^[4] Sviatku Samhain je svojou podstatou a znakmi najviac podobný Halloween oslavovaný večer 31. októbra. Historickým predchodcom kresťanských Dušičiek boli u pohanských Slovanov ritualizované oslavy či hostiny, konané priamo na nekropoliach na počesť zosnulých predkov.^[5]

S ohľadom na fakt, že Kelti a potom Slovania osídlili Strednú Európu a ich kultúry sa tu prelínali, sa predpokladá, že sviatok Samhain bol oslavovaný aj u nás.^[6]

Pamiatku verných zosnulých zaviedol roku 998 opát z Cluny, Svätý Odilo († 1048), ktorý sa snažil pokresťančiť pohanskú tradíciu.^[7] Z Cluny sa slávenie rozšírilo po všetkých benediktínskych kláštoroch. V Ríme sa pamiatka 2. novembra začala oslavovať v 13. storočí.^[8] V 15. storočí v Aragónii začali v tento deň dominikánski kňazi sláviť tri omše; tento zvyk potvrdil pápež Benedikt XIV. (1748) a rozšíril pre všetkých kňazov v Španielsku, Portugalsku a Latinskej Amerike. V roku 1915 dovolil Benedikt XV. slúžiť tri omše všetkým kňazom (jednu na úmysel pápeža, jednu za duše v očistci, jednu za iný úmysel).^[9] V tejto dobe sa na Dušičky organizovali sprievody na cintoríny, zdobili sa hroby atď.

• Navrátilová, A. Svátky Všech svatých a Dušiček v české lidové tradici. In: Světci v lidové tradici. Uherské Hradiště, 1995, s. 207 – 216.

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dušičky na českej Wikipédii.