Kel palmový (lat. Brassica oleracea var. palmifolia; ďalšie názvy pozri nižšie) je taxón z druhu kapusta obyčajná.

O klasifikácii

Kel palmový býva niekedy (skôr nevhodne) zaraďovaný pod listový kel (Brassica oleracea var. viridis v najužšom zmysle; takto býva zaraďovaný najmä v Taliansku) alebo pod kučeravý kel (spravidla Brassica oleracea var. sabellica, vrátane selenisia, prípadne aj pod kučeravý kel v niektorom širšom zmysle) alebo zriedkavejšie pod hlávkový kel.^{[1][2][3][4][5]}

V niektorých zdrojoch kel palmový zahŕňa aj kapustu obyčajnú predĺženú, t. j. po anglicky „Jersey kale“ (potom však zrejme neplatia synonymá (toskánsky) čierny kel a dino kel) – k tomu porov. vysvetlenie v článku listový kel. Nasledujúci text článku sa vzťahuje na palmový kel bez zahrnutia kapusty obyčajnej predĺženej, teda len na „taliansku“ rastlinu.

Názvy

Slovenské názvy sú: kel palmový/palmový kel^[5][6], dino kel, čierny kel, toskánsky (čierny) kel.^[2][7][8]

Vedecké názvy: Brassica oleracea var. palmifolia^[9], Brassica oleracea Skupina Palmtree Kale^[10], Brassica oleracea Skupina Jersey Kale^[10], Brassica oleracea Skupina Palmifolia^[11], Brassica oleracea cv. group Palmtree Kale^[9], Brassica oleracea convar. acephala var. palmifolia^[4], Brassica oleracea ssp. capitata (convar. acephala) var. palmifolia^[1][12], Brassica oleracea Brassica sabauda ssp. palmifolia^[13], Brassica oleracea var. acephala subvar. palmifolia^[4], Brassica bullata palmaeformis^[4], Brassica oleracea subsp./var. acephala podskupina palmifolia^[14], Brassica oleracea palmifolia^[15].

Charakteristika

Stonka je nezhrubnutá, vysoká 1 - 2 m (ale dnes sa pestujú spravidla len nižšie formy), na jej vrchole sú listy. Listy netvoria hlávku, sú tmavé modrozelené. Listová čepeľ je úzka a dlhá (asi 40 cm), silno pľuzgiernatá (ako pri hlávkovom keli) a je ohnutá pozdĺž svojej stredovej osi smerom k zemi. Z palmového kelu vznikol hlávkový kel (Brassica oleracea var. sabauda) a pravdepodobne aj ružičkový kel (Brassica oleracea var. gemmifera). Používa sa ako zelenina alebo ako okrasná rastlina.^[16][12][17]

V minulosti sa bohato pestoval v Európe, dnes sa už pestuje prevažne len v severnom a strednom Taliansku.^[4]

Referencie