Pakt troch mocností

Pakt troch veľmocí alebo Pakt troch (staršie Pakt troch mocností) bol pakt uzatvorený 27. septembra 1940 medzi Nemeckom, Talianskom a Japonskom.^[1] Týmto paktom sa doformoval tzv. fašistický útočný pakt (pozri aj Os Berlín-Rím-Tokio, oceľový pakt, Pakt proti Kominterne). Pakt explicitne v článku 5 deklaruje, že nie je namierený proti ZSSR a bol prezentovaný ako aliancia proti USA.^[2]^:1241/1874 Neskôr k paktu pristúpilo 20. novembra 1940 Maďarsko, 23. novembra Rumunsko, 24. novembra Slovensko, 1. marca 1941 Bulharsko a 25. marca 1941 Juhoslávia, kde však podpis paktu viedol k prevratu, na ktorý Nemecko, Taliansko a Maďarsko odpovedali inváziou. Na troskách Juhoslávie vzniklo Chorvátsko, ktoré pristúpilo k paktu 15. júna 1941. O pristúpení k paktu sa viedli rokovania so Sovietskym zväzom, Fínskom a Thajskom, no tieto krajiny k paktu nepristúpili.

Pristúpenie Slovenska k Paktu

Slovensko pristúpilo k paktu troch veľmocí 24. novembra 1940. Pakt podpísal predseda slovenskej vlády Vojtech Tuka v Berlíne.^[3] Maďarská vláda bola znepokojená, že slovenský premiér bol pozvaný na podpis do Berlína, kým maďarský premiér Teleki podpísal protokol iba vo Viedni.^[4]

Protokol o pristúpení Slovenskej republiky k Paktu troch mocností (24.11.1940)

Protokol o pristúpení Slovenskej republiky k Paktu troch mocností

Vlády Japonska, Nemecka a Talianska z jednej strany, a Vláda Slovenska zo strany druhej, konštatujú skrze svojich podpísaných plnomocníkov toto:

Článok 1

Slovensko pristupuje k Paktu troch mocností, podpísanému medzi Japonskom, Nemeckom a Talianskom 27. septembra 1940 v Berlíne.

Článok 2

Ak by spoločné technické komisie, spomínané v článku 4 Paktu troch mocností, preberali otázky, dotýkajúce sa záujmov Slovenska, na porady komisií budú pozvaní aj zástupcovia Slovenska.

Článok 3

Text Paktu troch mocností je pripojený ako príloha k tomuto Protokolu. Protokol tento je spísaný v slovenskom, japonskom, nemeckom a talianskom jazyku, pri čom každý text pokladá sa za prvopis. Protokol nadobúda platnosť dňom podpísania.

Na dôkaz čoho podpísaní, ktorí sú svojimi vládami náležité splnomocnení, podpísali tento Protokol a opatrili ho svojimi pečaťami.

Vyhotovené v štyroch prvopisoch, v Berlíne, dňa 24. novembra 1940 - v XIX. roku fašistickej éry, ktorýto deň zodpovedá 24. dňu 11. mesiaca 15. roku éry Syówa.

L.S. SABUROKURUSU, v.r.
L.S. JOACHIM von RIBBENTROP, v. r.
L.S. GINOBUTI, v.r.
L.S. VOJTECH TUKA, v. r.

Sovietsky zväz

Sovietsky zväz, s ktorým malo Nemecko podpísanú zmluvu o neútočení, bol informovaný o podpise paktu 26. septembra, uistený, že pakt nie je namierený proti ZSSR,^[2]^:1242/1874 a 13. októbra minister zahraničných vecí Nemecka Joachim von Ribbentrop pozval ministra zahraničných vecí ZSSR Molotova do Berlína, aby prerokovali pakt a prípadné pristúpenie Sovietskeho zväzu, ktoré by bolo v podstate rozdelením sveta medzi štyri mocnosti.^[2]^:1243/1874 Molotov navštívil Berlín 12. novembra a počas návštevy v princípe súhlasil s pristúpením k paktu, pokiaľ budú vyriešené isté detaily. Sovietska vláda poslala 26. novembra 1940 Nemecku zoznam požiadaviek. Tie zahŕňali odchod nemecých vojsk z Fínska, ktoré malo patriť do sovietskej zóny vplyvu, podpis zmluvy o vzájomnej pomoci medzi Sovietskym zväzom a Bulharskom a vytvorenie sovietskej vojenskej základne v oblasti Úžin (Bospor a Dardanely), uznanie sovietskej sféry vplyvu od miest Batumi a Baku na juh k Perzskému zálivu a zrieknutie sa Japonska uhoľných a ropných koncesií na severnom Sachaline.^[2]^:1252/1874 Cena za pristúpenie bola privysoká, Hitler na návrh neodpovedal, zahájil prípravy napadnutia Sovietskeho zväzu - plán Barbarossa. ^[2]^:1253/1874 Nemecko ale akceptovalo nové sovietske návrhy ekonomickej spolupráce a 10. januára 1941 podpísalo so ZSSR ekonomickú dohodu.^[5]^:199-202

Vyhlásenie vojny Spojeným štátom

Bližšie informácie v hlavnom článku: Vyhlásenie vojny Spojeným štátom a Veľkej Británii Slovenskou republikou

11. decembra 1941, potom ako Japonsko, signatár paktu, prepadlo USA náletom na Pearl Harbor, Nemecko vyhlásilo USA vojnu z dôvodu útokov amerických lodí na nemecké ponorky^{[pozn. 1]} a v ten istý deň nemecký minister zahraničných vecí Joachim von Ribbentrop telegrafoval nemeckým veľvyslancom v signatárskych krajinách paktu, aby zabezpečili vyhlásenie vojny Spojeným štátom zo strany Slovenska, Maďarska, Bulharska a Rumunska. ^[6]. Predseda vlády a minister zahraničných vecí Vojtech Tuka vyhlásil vojnu Spojeným štátom v mene Slovenskej republiky 12. decembra 1941.^[4]

Poznámka

↑ Nemecký minister zahraničných vecí Joachim von Ribbentrop podľa svedectva pred Norimberským tribunálom upozorňoval Hitlera, že pakt nezaväzuje Nemecko k vstupu do vojny po boku Japonska, lebo agresorom je Japonsko, no Hitler skonštatoval, že bez vstupu Nemecka do vojny by sa pakt stal mŕtvym a navyše americké loďstvo podnikalo akcie proti nemeckým ponorkám útočiacim na lode v Atlantiku.^[2]^:1379/1874

Referencie

↑ Podpis Paktu troch veľmocí medzi Nemeckom, Talianskom a Japonskom, You-Tube Video . . Dostupné online. (tal)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f SHIRER, William L.. The Rise and Fall of the Third Reich, A History of Nazi Germany. New York : RosettaBooks, 2011. ISBN 9780795316999.
↑ Slovensko pristupuje k Paktu troch mocnosti 1940, You-Tube Video . . Dostupné online.
↑ ^a ^b ĎURICA, Milan Stanislav. Dejiny Slovenska a Slovákov v časovej následnosti faktov dvoch tisícročí. Bratislava : Lúč, 2021. ISBN 978-80-8179-169-7.
↑ WEINBERG, Gerhard L.. A World at Arms: A Global History of World War II.. : Cambridge University Press, 1994. ISBN 978-0-521-61826-7.
↑ MAWDSLEY, Evan. December 1941: Twelve Days that Began a World War. New Haven, Connecticut : Yale University Press, 2011. ISBN 978-0-300-15445-0.

Iné projekty

Wikizdroje ponúkajú pôvodné diela od alebo o Pakt troch veľmocí
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pakt troch veľmocí

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[6] Nemecký minister zahraničných vecí Joachim von Ribbentrop podľa svedectva pred Norimberským tribunálom upozorňoval Hitlera, že pakt nezaväzuje Nemecko k vstupu do vojny po boku Japonska, lebo agresorom je Japonsko, no Hitler skonštatoval, že bez vstupu Nemecka do vojny by sa pakt stal mŕtvym a navyše americké loďstvo podnikalo akcie proti nemeckým ponorkám útočiacim na lode v Atlantiku.^[2]^:1379/1874

[1] Podpis Paktu troch veľmocí medzi Nemeckom, Talianskom a Japonskom, You-Tube Video . . Dostupné online. (tal)

[Shirer-2] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f SHIRER, William L.. The Rise and Fall of the Third Reich, A History of Nazi Germany. New York : RosettaBooks, 2011. ISBN 9780795316999.

[3] Slovensko pristupuje k Paktu troch mocnosti 1940, You-Tube Video . . Dostupné online.

[Durica-4] ĎURICA, Milan Stanislav. Dejiny Slovenska a Slovákov v časovej následnosti faktov dvoch tisícročí. Bratislava : Lúč, 2021. ISBN 978-80-8179-169-7.

[5] WEINBERG, Gerhard L.. A World at Arms: A Global History of World War II.. : Cambridge University Press, 1994. ISBN 978-0-521-61826-7.

[7] MAWDSLEY, Evan. December 1941: Twelve Days that Began a World War. New Haven, Connecticut : Yale University Press, 2011. ISBN 978-0-300-15445-0.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[pozn. 1]

[6]