Pôda

O iných významoch výrazu Pôda pozri Pôda (rozlišovacia stránka).

Pôda je najvrchnejšia časť zemskej kôry, ktorá vzniká na styku a za vzájomného pôsobenia biosféry, atmosféry, litosféry a hydrosféry v podmienkach určitého reliéfu. Skladá sa z neživej zložky, ktorou sú častice ílu, hliny, piesku, kamienky, pôdna vlhkosť, vzduch, odumreté časti rastlín a živočíchov (tvoriace humus), živou zložkou (tzv. edafón) sú korene rastlín, mikroorganizmy a drobné živočíchy. 1 cm pôdy vznikne za 100 rokov. Základnou vlastnosťou pôdy je schopnosť poskytovať živiny rastlinám, t. j. má produkčnú funkciu.

Pôda je ľubovoľný trojrozmerný výrez z najvrchnejšej časti pedosféry obsahujúci materskú horninu (substrát)

Faktory, ktoré ovplyvňujú vlastnosti pôdy sú:

horniny
klimatické činitele
geografické činitele (nadmorská výška, sklon reliéfu a pod.)
rastliny a živočíchy (tvorba humusu)
podzemné a povodňové vodstvo (celoročne, alebo často zmáčané pôdy)
človek (hnojenie, zavlažovanie, odlesňovanie)

V slovenskej legislatíve je pôda definovaná ako prírodný útvar, ktorý vzniká bezprostredne na zemskom povrchu ako produkt vzájomného pôsobenia klimatických podmienok, organizmov, človeka, reliéfu a materských hornín^[1]. Poľnohospodárska pôda je produkčne potenciálna pôda evidovaná v katastri nehnuteľností ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty^[1].

Využitie pôdy

Pôda je základný výrobný prostriedok v poľnohospodárstve a lesníctve.
Ovplyvňuje hydrologické pomery (akumuluje zrážkovú vodu)
Podieľa sa spolu s rastlinstvom na regenerácii ovzdušia.

Zloženie pôdy

Pôda pozostáva z viacerých zložiek. 50% tvorí voda a pôdny roztok a 50% tvorí minerálny organický podiel. Na vytváraní pevnej časti pôdnej hmoty sa zúčastňuje minerálny podiel a organický podiel. Minerálnu zložku tvoria úlomky vyvretých, usadených a premenených hornín. Organickú zložku (1-5% pôdy) tvoria živé rastliny a živočíšne organizmy a neživá organická hmota. Navzájom sa obmieňajú.

Delenie pôd

Pôdy možno rozdeliť podľa rôznych kritérií. Podľa podmienok vzniku, zväčša určeného materskou horninou, na ktorej vzniká, je charakteristická svojim pôdnym profilom, zloženým z viacerých horizontov. Rozlišujú sa tak tieto pôdne typy:

červeno-žlté pôdy rovníkových a tropických lesov tzv. (feralitné pôdy), kde prebieha feralitizácia (obohacovanie o oxidy železa a hliníka), typická pre ekvatoriálne a tropické podnebie
červené pôdy saván, v ktorých prebieha feritizácia - oželeznenie
púštne pôdy, charakteristické obsahom piesku, alebo štrku, v hlinitých púšťach aj hliny; často na nich prebieha proces dezertifikácie
rendziny vznikajú na vápnitých horninách
žltozeme a červenozeme subtropických lesov, prebiehajú tu podobné procesy ako feralitizácia
gaštanové pôdy, vznikajú na suchých nízkotrávnatých stepiach, sú typické plytkou vrstvou humusu
černozeme, vznikajú na vlhších stepiach s vyššími porastami tráv, hromadí sa tu najkvallitnejší humus
hnedozeme, vznikajú na sprašiach, typické sú slabým procesom illimerizácie
hnedé lesné pôdy (kambizeme), vznikajú v listnatých lesoch mierneho pásma
podzolové pôdy vznikajú v miernom až chladnom pásme v oblasti ihličnatých lesov, kde kyseliny z opadaného ihličia rozkladajú materskú horninu, tzv. podzolizačný proces
tundrové pôdy, prípadne pôdy vysokohorských oblastí (rankre) v chladných oblastiach s riedkou vegetáciou

Podľa prevládajúcich pevných častíc a celkovej textúry sa pôdy rozdeľujú na tieto pôdne druhy^[2]:

Zrnitostná skupina	Pôdne druhy (triedy)	Zastúpenie určujúcich zrnitostných frakcií
Ľahká	Piesočnatá	85 % a viac piesok; prach a 1.5 násobok ílu neprevyšuje 15 %
	Hlinitopiesočnatá	85-90 % piesok, prach a 1.5 násobok ílu nie je menší ako 15 % alebo 70-85 % piesok, prach a dvojnásobok ílu neprevyšuje 30 %
Stredná	Piesočnatohlinitá	20 % a menej íl; prach a dvojnásobok ílu presahuje 30 % a 52 % a viac piesok alebo < 7 % íl, < 50 % prach, 43-52 % piesok
	Hlinitá	7-27 % íl, 28-50 % prach a < 52 % piesok
	Prachovitohlinitá	50 % a viac prach a 12-27 % íl, alebo 50-80 % prach a < 12 % íl
	Prachovitá	80 % a viac prach a < 12 % íl
	Piesočnatoílovito-hlinitá	20-35 % íl, < 28 % prach a 45 % a viac piesok
	Ílovitohlinitá	27-40 % íl a 20-45 % piesok
	Prachovitoílovito-hlinitá	27-40 % íl a < 20 % piesok
Ťažká	Piesočnatoílovitá	35 % a viac íl a 45 % a viac piesok
	Prachovitoílovitá	40 % a viac íl a 40 % a viac prach
	Ílovitá	40 % a viac íl, < 45 % piesok a < 40 % prach

Pôdotvorné činitele

Refererencie

↑ ^a ^b Zákon č. 220/2004 Z. z. Zákon o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy -
↑ Fulajtár, E., 2006: Fyzikálne vlastnosti pôdy. Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy, Bratislava, 141 s.

WAGNER, B. Sadovnícka tvorba I., II.. SPN Praha 1989, 1990 ISBN 80-209-0031-4

Iné projekty

Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o pôda
Commons ponúka multimediálne súbory na tému pôda

Portál vied o Zemi

Tento článok týkajúci sa geografie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

Zdroj:https://en.wikipedia.org?pojem=P%C3%B4da
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[220/2004-1] Zákon č. 220/2004 Z. z. Zákon o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy -

[2] Fulajtár, E., 2006: Fyzikálne vlastnosti pôdy. Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy, Bratislava, 141 s.

[1]

[2]