A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Otto Smik | |
Osobné informácie | |
---|---|
Štát | Česko-Slovensko Francúzsko Spojené kráľovstvo |
Narodenie | 20. január 1922 Bordžomi, SSR Gruzínsko (dnešné Gruzínsko) |
Úmrtie | 28. november 1944 (22 rokov) neďaleko Zwolle, Nemecká ríša (dnešné Holandsko) |
Zostrely | |
Potvrdené zostrely | 11 (1× Fw 190A-4, 2× Fw 190A-5, 2× Bf 109F, 1× Fw 190A-6, 1× Fw 190, 1× Fw 190A-8, 3× V-1) + 2 v spolupráci (1× Bf 109G-6, 1× Fw 190A-8) |
Pravdepodobné zostrely | 2 (1× Bf 109G-4, 1× Fw 190A-5) |
Poškodené lietadlá | 3 (2× Bf 109, 1× Fw 190A) |
Vyznamenania | |
5× Čs. vojnový kríž 1939 Čs. medaila Za statočnosť Čs. medaila za zásluhy 1. stupňa Pamätná medaila čs. zahraničnej armády Rad M. R. Štefánika III. triedy Croix de Guerre avec palme Záslužný letecký kríž The 1939-1945 Star Air Crew Europe Star Defence Medal War Medal | |
Odkazy | |
Otto Smik | |
Otto Smik, DFC (* 20. január 1922, Bordžomi – † 28. november 1944, neďaleko Zwolle) bol slovenský stíhací pilot a letecké eso počas druhej svetovej vojny. Stal sa najúspešnejším slovenským pilotom v službách britskej RAF. Oficiálne mu bolo priznaných 11 zostrelov nepriateľských lietadiel. Zahynul 28. novembra 1944 pri útoku na železničnú stanicu v Zwolle.
Život
Otto Smik sa narodil a prvých dvanásť rokov prežil v gruzínskom kúpeľnom meste Bordžomi. Jeho otec Rudolf, ktorý pochádzal z Tisovca, tu padol do zajatia počas prvej svetovej vojny. Oženil sa s dcérou cárskeho dôstojníka židovského pôvodu.[1] Návrat na Slovensko s rodinou mu bol umožnený až roku 1934.
Otto už od detstva prejavoval záujem o letectvo. V roku 1937, ako študent obchodnej školy, nastúpil na plachtársky kurz (Masarykova letecká liga v Bratislave), kedy absolvoval prvé krátke lety v nízkych výškach. V lete roku 1939 začal lety na Straníku pri Žiline, kde kurz pravdepodobne aj úspešne dokončil.
Napriek svojmu ekonomickému vzdelaniu prijal pôvodne miesto na letisku vo Vajnoroch. Po rozpade Československa a vypuknutí druhej svetovej vojny sa rozhodol pripojiť k zahraničnému odboju.
18. marca 1940, krátko po vzniku Slovenského štátu, Otto Smik ilegálne odišiel zo Slovenska vo veku 18 rokov. Cez Juhosláviu, Grécko, Turecko a Irán sa dostal do Francúzska. Tu mal prejsť leteckým výcvikom v čs. leteckej skupine. Francúzsko však v bleskovej vojne padlo a Otto Smik odplával 24. júna 1940 do Anglicka.
Smik sa stal jedným z približne 250 Slovákov, ktorí po roku 1939 vstúpili do služieb RAF. V RAF však začal kariéru ako dôstojnícky sluha. Jeho základný letecký výcvik začal až v septembri 1941. Pokračovací výcvik začal v januári 1942 v Kanade, kde získal výborné hodnotenia. 5. januára 1943 bol zaradený k operačnej peruti (312. československá stíhacia peruť v RAF). Pri československých perutiach mal problémy, pretože výcvik v Kanade ukončil v hodnosti Flying Officer (zodpovedajúca hodnosti nadporučíka) ale v československej armáde by mal len hodnosť desiatnika. Medzi viacerými dlhšie slúžiacimi československými letcami takéto zaradenie vzbudilo vlnu odporu.[2] Tie sa vyriešili na jeho vlastnú žiadosť zaradením do anglickej perute.
V 122. stíhacej peruti lietal na vtedy najnovšej verzii Supermarine Spitfire – F. Mk. IX. Hlavnou úlohou perute bol sprievod bombardérov na ciele v severnom Francúzsku, Belgicku a Holandsku. Prvé vzdušné víťazstvo získal 13. marca 1943. V súboji s Messerschmittmi Bf 109G a Focke-Wulfmi Fw 190 zostrelil jeden Bf 109G. Najskôr bol zostrel uznaný ako pravdepodobný, neskôr mu bol prvý zostrel potvrdený.
Neskôr slúžil v 222. stíhacej peruti. Tu aj 18. októbra 1943 dolietal svoj prvý letecký turnus, po ktorom nastúpil na odpočinok. V roku 1943 dosiahol 7 a 1/2 potvrdených vzdušných víťazstiev, čím sa stal najúspešnejším čs. stíhačom v tomto roku. 20. októbra 1943 mu britské velenie udelilo vysoké vyznamenanie – záslužný letecký kríž D.F.C.
Do začiatku druhého operačného turnusu v marci 1944 pôsobil ako strelecký inštruktor. 15. marca 1944 nastúpil na druhý turnus v 310. čs. stíhacej peruti, ktorá sa v tom čase pripravovala na vylodenie v Normandii. Od 6. júna 1944 sa stala hlavnou úlohou perute ochrana inváznych pláží a útoky na nemeckú dopravu v Normadii.
3. júla 1944 bolo 134. krídlo (ku ktorému patrila aj 310. peruť) vyčlenené na obranu Británie, ktorú v tom čase začali trápiť strely V-1 (Fieseler Fi 103). Najväčšie úspechy proti V-1 dosiahol práve Otto Smik. 8. júla 1944 zničil tri V-1 a dostalo sa mu uznania aj v britskej tlači a následne sa stal veliteľom druhej letky 312. čs. stíhacej perute.
3. septembra 1944 310. a 312. peruť sprevádzali bombardéry Halifax pri nálete na letisko v Soesterbergu. Na ceste späť zaútočil Smik aj so svojím rojom na letisko Gilze-Rijen. Smikovi sa podarilo na zemi zničiť dva bombardéry Junkers Ju 88. Jeho Spitfire bol však zostrelený protilietadlovou obranou. Smik prežil núdzové pristátie a vďaka príslušníkom holandského odboja sa mu podarilo niekoľko týždňov skrývať pred Nemcami v rôznych dedinách a v meste Breda. Ešte v septembri sa dostal späť do Anglicka.
V novembri 1944 sa stal veliteľom anglickej 127. stíhacej perute. Peruť sa podieľala na leteckej podpore britských jednotiek, sprievode bombardérov a podnikala útoky na nemeckú dopravu. Útoky na pozemné ciele (angl. interdiction) boli kvôli silnej protileteckej ochrane obzvlášť nebezpečné a 28. novembra 1944 pri útoku na železničnú stanicu v Zwolle protilietadlová obrana Smikovo lietadlo ťažko poškodila. Pri pokuse o pristátie Smik havaroval a bol na mieste mŕtvy. Zahynul vo veku 22 rokov.
Smikovo telo bolo správne identifikované až v roku 1965.[3] Následne ho previezli do belgického Evére a neskôr do Gentu, kde bolo pochované na vojenskom cintoríne. V roku 1994 boli jeho pozostatky znovu exhumované a slávnostne s poctami pochované na bratislavskom cintoríne Slávičie údolie.
Otto Smik bol povýšený in memoriam do hodnosti generálmajora vzdušných síl Slovenskej republiky.
Poznámky
- V roku 1994 vznikol o Ottovi Smikovi dokumentárny film Stratený syn Slovenska. (Slovenská televízia Bratislava, scenár Drahoslav Machala, réžia Fedor Bartko).
- Od 28. augusta 2002 nesie Smikovo meno Zmiešané krídlo Otta Smika Sliač.[4]
- Po Ottovi Smikovi bola v roku 2012 pomenovaná aj putovná cena Best display Smik Trophy, ktorú dostane víťazná dynamická letecká ukážka na leteckých dňoch na Letisku Sliač.[5]
- V Holandskom meste Zwolle kde zahynul je po ňom pomenovaná ulica Otto Smikstraat (Ulica Otta Smika). Sú po ňom pomenované aj ulice v Bratislave (Smikova) a v Prahe (Smikova).
Referencie
- ↑ Otto Smik. http://www.valka.cz/clanek_1084.html.
- ↑ Liškutín, M., Letecká služba. Svět křídel, Cheb, 1991, s. 55-56
- ↑ Otto Smik . osobnosti.sk, . Dostupné online.
- ↑ Zmiešané krídlo Otta Smika Sliač . Sliač: Zmiešané krídlo Otta Smika Sliač, . Dostupné online.
- ↑ Best display Smik Trophy . Banská Bystrica: Slovenská letecká agentúra, 18.05.2011, . Dostupné online.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Otto Smik
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Údolie kráľov
1. apríl
1. február
1. marec
1. september
10. august
10. február
10. júl
10. jún
10. roky 20. storočia
11. jún
11. marec
12. august
12. júl
12. jún
12. máj
12. marec
13. máj
13. september
14. jún
14. máj
15. február
15. júl
15. január
15. marec
16. apríl
16. september
17. január
17. máj
17. marec
17. október
18. august
18. február
18. júl
18. máj
18. október
19. apríl
19. jún
19. september
19. storočie
1917
1918
1919
1920
1921
1922
1923
1924
1925
1926
1927
1944
1956
1969
1975
1980
1982
1983
1986
1990
1991
1992
1993
1994
1995
1996
1997
1998
1999
2. máj
20. apríl
20. január
20. roky 20. storočia
20. storočie
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2007
2008
2009
2010
2011
2012
2013
2014
2015
2016
2017
2018
2019
2020
2021
2023
21. január
21. máj
21. storočie
22. august
22. február
23. apríl
23. január
23. marec
23. september
25. január
25. marec
25. september
26. júl
26. jún
26. január
27. jún
27. máj
27. september
28. apríl
28. február
28. január
28. október
29. máj
3. apríl
3. august
3. február
3. jún
30. december
30. január
30. máj
30. roky 20. storočia
4. apríl
4. november
5. marec
6. august
6. september
7. júl
7. jún
7. marec
8. apríl
9. apríl
9. jún
9. marec
9. september
Aage Niels Bohr
Alain Resnais
Alain Robbe-Grillet
Alan J. Perlis
Albert Marenčin
Aleksander Krawczuk
Alojz Klimo
Andrej Lettrich
Archibald Vivian Hill
Benito Mussolini
Betty White
Blake Edwards
British Broadcasting Corporation
Carl Amery
Christopher Lee
Cornelius Castoriadis
Ctibor Štítnický
Dana Zátopková
Darina Lehotská
Desaťročie
Egypt
Elena Čepčeková
Elmer Bernstein
Emil Skákala
Emil Zátopek
Erich Hartmann
Erving Goffman
Ferdinand Vrba
Francis William Aston
Franjo Tuđman
Fridtjof Nansen
Fritz Strassmann
Gérard Philipe
Günter Behnisch
Guy Hamilton
Hal Clement
Hana Ponická
Hans Georg Dehmelt
Herman Kahn
Iannis Xenakis
Ignác Bizmayer
Ján Bystrický
Ján Bzdúch
Ján Mathé
Július Pántik
Július Torma
Jacinto Benavente
Jack Kerouac
Jason Robards
Jicchak Rabin
José Saramago
Judy Garland
Karin Lászlová
Karl Otto Apel
Kevin Roche
Kingsley Amis
Klára Jarunková
Kultúra (spoločenské vedy)
Leon Max Lederman
Luigi Cavalli-Sforza
Margherita Hacková
Matej Rákoš
Medzinárodný zväz železníc
Michael Ventris
Michalis Kakojannis
Michel de Certeau
Miloš Jakeš
Miloš Kopecký
Niels Bohr
Nobelova cena za chémiu
Nobelova cena za fyziku
Nobelova cena za literatúru
Nobelova cena za mier
Ondrej Gábor
Otto Smik
Paríž
Paul Scofield
Pier Paolo Pasolini
René Roubíček
Roger Etchegaray
Roman Kaliský
Royal Air Force
Seymour Martin Lipset
Slobodan Aljančić
Slovensko
Sovietsky zväz
Spojené kráľovstvo
Stephen Edelston Toulmin
Storočie
Taliansko
Telly Savalas
Thomas Samuel Kuhn
Tibor Bártfay
Tutanchamón
Vittorio Gassman
Vladimír Mináč
Vojtech Filkorn
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk