Ostrý vrch (870,1 m n. m.)

	Ostrý vrch
	vrch
Štát	Slovensko
Regióny	Košický, Banskobystrický
Okresy	Rožňava, Revúca
Obce	Slavošovce, Magnezitovce
Pohorie	Revúcka vrchovina
Podcelok	Hrádok
Povodie	Slaná
Nadmorská výška	870,1 m n. m. ;
Súradnice	48°42′06″S 20°14′30″V / 48,7016°S 20,2417°V
Orogenéza/vrásnenie	Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup	po žltej značke zo Slavošoviec
	Poloha v rámci Košického kraja
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 48°42′06″S 20°14′30″V / 48,7016°S 20,2417°V

Ostrý vrch^[1] (870,1 m n. m.^[2]^[3]) je vrch v Revúckej vrchovine, krajinnom celku Slovenského rudohoria.^[4] Leží nad obcou Slavošovce, približne 9 km východne od Revúcej.^[5]

Poloha

Nachádza sa vo východnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Hrádok.^[4] Leží na hranici Košického a Banskobystrického kraja a okresov Rožňava a Revúca a zasahuje na katastrálne územie obcí Slavošovce a Magnezitovce.^[1] Najbližšími sídlami sú severne situovaná Čierna Lehota, východne sa nachádzajú Slavošovce, južne obec Magnezitovce a Chyžné a juhozápadne Revúcka Lehota.^[5]

Opis

Ostrý vrch leží v hrebeni, ktorý vedie z mohutného Kohúta (1 409 m n. m.) juhovýchodným smerom cez Bielu skalu (882 m n. m.) na Maguru (883 m n. m.) a Hrádok (809 m n. m.). Severne sa nachádza Biela skala (882 m n. m.), Faltenov vrch (1 338 m n. m.), Lehotská hoľa (1 397 m n. m.), Stolica (1 476 m n. m.), Skalka (1 164 m n. m.), Príslop (1 161 m n. m.) a Veľký Radzim (991 m n. m.), východne Hriadky (756 m n. m.), Vysoká hora (711 m n. m.), Dúbrava (700 m n. m.), Repisko (796 m n. m.) a Turecká (953 m n. m.), južne Homôľka (745 m n. m.), Magura (883 m n. m.), Hrádok (809 m n. m.), Veľká šteť (753 m n. m.), Dúbrava (684 m n. m.), Železník (814 m n. m.) a Skalica (731 m n. m.) a západne Hlaviny (709 m n. m.), Dachov diel (933 m n. m.) a Malý Kohút (1 192 m n. m.).^[3] Masív patrí do povodia rieky Slaná; severovýchodne sa zvažujúce svahy odvodňuje do riečky Štítnik Čierny, Slavošovský a Rejdársky potok. Juhozápadné svahy hrebeňa odvodňuje riečka Muráň a do nej odteká z južných svahov Ostrého vrchu Mníšanský potok a zo západných Hladomorný potok. Na vrchole je križovatka značených turistických chodníkov.^[5]

Výhľady

Vrchol pokrýva po ťažbe nesúvislý, riedky lesný porast^[6], ktorý umožňuje rozhľad. Pri vhodných podmienkach je možné vidieť okolité vrcholy pohoria, no tiež Slovenský kras, Volovské a Stolické vrchy, no tiež prihraničné vrchy v severnom Maďarsku.^[7]

Prístup

po žltej turistickej značke:
- od východu zo Slavošoviec
- od juhozápadu z obce Chyžné
po zeleno značenej turistickej trase:
- od juhu z Jelšavy cez rázc. Hrádok, horáreň
- od severozápadu zo Sedla Kohúta cez Bielu skalu^[5]

Referencie

↑ ^a ^b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel . Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, . Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 84.
↑ ^a ^b Stolické vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
↑ ^a ^b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c ^d Mapový portál HIKING.SK . Denník N, . Dostupné online.
↑ Mapy.cz . sk.mapy.cz, . Dostupné online.
↑ Peakfinder . peakfinder.org, . Dostupné online.

Pozri aj

Externé odkazy

Poloha na turistickej mape

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[Geo-1] Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel . Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, . Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.

[AA-2] Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 84.

[M-3] Stolické vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.

[GCS-4] KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.

[mapa-5] Mapový portál HIKING.SK . Denník N, . Dostupné online.

[6] Mapy.cz . sk.mapy.cz, . Dostupné online.

[7] Peakfinder . peakfinder.org, . Dostupné online.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

z d u Revúcka vrchovina
Podcelky (časti)	Cinobanské predhorie Lovinobanská brázda Málinská brázda Železnícke predhorie Blžská tabuľa Jelšavské podolie Pokoradzská tabuľa Rimavské podolie Železnícka brázda Hrádok Štítnické podolie Turecká Slanské podolie Dobšinské predhorie
Prírodné rezervácie	Pokoradzské jazierka Ružinské jelšiny Svetlianska cerina
Národné prírodné pamiatky	Ochtinská aragonitová jaskyňa Podbanište
Chránené areály	Alúvium Blhu Kúpna hora Rovnianska gaštanica
Vybrané vrcholy Revúckej vrchoviny Zoznam vrcholov	Veľký Radzim (991) Malý Radzim (961) Turecká (953) Magura (883) Vincovka (879) Ostrý vrch (870) Spúšťadlo (860) Bučina (857) Biela skala (857) Kilhov (854) Železník (814) Hrádok (809)
Sedlá Revúckej vrchoviny	Filipka Hora Hrádok Radzima Brezina