A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Oskar Schindler | |
nemecký továrnik, záchranca Židov počas druhej svetovej vojny | |
Narodenie | 28. apríl 1908 Svitavy, Rakúsko-Uhorsko, dnes Česko |
---|---|
Úmrtie | 9. október 1974 (66 rokov) Hildesheim, Nemecko |
Odkazy | |
Webstránka | oskarschindler.com |
Commons | Oskar Schindler |
Oskar Schindler (* 28. apríl 1908, Svitavy – † 9. október 1974, Hildesheim, Nemecko) bol nemecký továrnik, člen nacistickej strany NSDAP počas druhej svetovej vojny, záchranca 1 200 Židov pred istou smrťou v nacistických koncentračných táboroch. Za tento čin mu bol udelený titul Spravodlivý medzi národmi. Jeho príbeh bol sfilmovaný v slávnom filme Stevena Spielberga Schindlerov zoznam.
Život v Česko-Slovensku
Oskar Schindler sa narodil v českých Svitavách, v nemeckej rodine poisťovacieho agenta Hansa Schindlera a jeho manželky Franzisky, rod. Luserovej. Po skončení školskej dochádzky pracoval prevažne ako obchodný cestujúci pre rôzne firmy, pokúšal sa aj podnikať. 6. marca 1928 sa oženil s Emíliou Pelzlovou. Ich manželstvo zostalo bezdetné, no Schindler mal vraj vo Svitavách dve nemanželské deti. Počas Veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch 20. storočia firma, pre ktorú pracoval, skrachovala a Schindler musel niekoľkokrát zmeniť zamestnanie.
Aktivity počas druhej svetovej vojny
Po nemeckej invázii do Poľska a následne po vypuknutí druhej svetovej vojny v septembri 1939 bol Oskar Schindler jedným z prvých nacistov, ktorí sa snažili z tejto situácie vyťažiť čo najviac. V továrni, ktorá bola po príchode Nemcov do Poľska skonfiškovaná židovským majiteľom v rámci arizačných opatrení, Oskar Schindler začal vyrábať smaltové výrobky (hrnce, panvice, ešusy atď) prevažne pre potreby frontu. V tejto továrni zamestnával približne 1 000 robotníkov, pričom asi polovicu tvorili Židia z krakovského geta. Na založenie prevádzky mu požičali peniaze práve samotní Židia. Fabriku pomenoval Deutsche Emailewaren-Fabrik. Pod vplyvom nacistického zaobchádzania so židovskými zajatcami, predovšetkým po brutálnej a krvavej likvidácii krakovského geta v marci 1943, sa jeho spočiatku odmeraná, povrchná a oportunistická obchodnícka povaha začala vo vzťahu k Židom meniť. Svojich židovských robotníkov začal intenzívne chrániť pred nacistickými vykorisťovateľmi. Pri presune židovského obyvateľstva z krakovského geta do koncentračného tábora Krakov-Płaszów sa Schindler dohodol s veliteľom tohto koncentračného tábora Amonom Göthom na osobitnom presune zhruba 700 Židov do pobočného tábora pri továrni, kde mali v porovnaní s inými židovskými väzňami podstatne lepšie postavenie. Jeho továreň bola akýmsi „útočiskom pre Židov“.
Ako sa postupne v roku 1944 blížila k poľskej hranici sovietska Červená armáda, koncentračný tábor Krakov-Płaszów mal byť likvidovaný a väzni mali byť likvidovaní v koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau, Schindler zorganizoval osobitný presun zhruba 1 000 Židov do novej pobočky jeho továrne v českom meste Brněnec. Tu sa tzv. „Schindlerovi Židia“ venovali výrobe protilietadlovej munície až do 2. mája 1945. Začiatkom roka 1945 Schindler ešte poskytol vo svojej továrni azyl 110 premrznutým väzňom z transportu, ktorý v Brněnci zastavil. Krátko pred oslobodením Česko-Slovenska 8. mája 1945 Schindler spolu s manželkou továreň opustil. Pri odchode mu Židia, ktorí mu boli nesmierne vďační za záchranu, venovali zlatý prsteň s nápisom z Talmudu: „Kto zachráni jeden život, ten zachráni celý svet.“
Život po vojne a medzinárodné uznanie
Po skončení druhej svetovej vojny (8. mája 1945) Oskar Schindler istý čas pôsobil v Nemecku, neskôr emigroval do Argentíny, kde chcel podnikať s chovom dobytka. Po tom ako skrachoval, prijal pozvanie od Židov, ktorým počas vojny pomohol, do Izraela, kde žil istý čas z ich finančnej podpory. Tu pracoval ako vrátnik v múzeu, no keď mal problémy s alkoholom a bol prepustený z práce, vrátil sa v roku 1958 do Nemecka. Aj tu sa snažil podnikať, no bezúspešne. 9. októbra 1974 Oskar Schindler zomrel vo veku 66 rokov. Je pochovaný v Jeruzaleme.
Oskar Schindler získal celý rad mierových cien. Bol ocenený titulom Spravodlivý medzi národmi.[1] V Aleji spravodlivých v Jeruzaleme zasadil svoj strom. Jeho osobe sú venované aj stále expozície v múzeach v poľskom Krakove, v českých Svitavách či v americkom Washingtone.
Jeho príbeh sa stal podkladom pre knihu Thomasa Keneallyho Schindlerova Archa či pre veľkofilm Stevena Spielberga Schindlerov zoznam v roku 1993, ktorý bol ocenený mnohými filmovými cenami.
Referencie
- ↑ Oskar Schindler - Jad va-šem (po anglicky)
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Oskar Schindler
Externé odkazy
- Biografia Oskara Schindlera na webe Mestského múzea a galérie Svitavy
- Iný pohľad na Oskara Schindlera
- Austrálski knihovníci našli pravý Schindlerov zoznam
- Jitka Gruntová: Pravda o Oskarovi Schindlerovi
- Expozícia o Oskarovi Schindlerovi v Mestskom múzeu a galérii Svitavy
- Múzeum v Schindlerovej továrni v Krakove
- Oskar Schindler na webe United States Holocaust Memorial Museum
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk