Orlovský kanál
umelý vodný tok
Štát	Slovensko
Región	Záhorie
Okres	Malacky
Prítoky
- ľavostranné	Závršok
Vznik	Záhorská nížina
- poloha	Grunty, Borská nížina
- výška	167,5 m
- súradnice	48°27′51″S 17°02′35″V / 48,464171°S 17,043074°V / 48.464171; 17.043074
Ústie	Ježovka
- poloha	Malý kút, Bor
- výška	152 m
- súradnice	48°27′37″S 16°59′44″V / 48,460335°S 16,995532°V / 48.460335; 16.995532
Dĺžka	4,173 km
Povodie	20,116 km² (2 012 ha)
Rád toku	V.
Číslo recipienta	4-17-02-078
Poloha ústia
Wikimedia Commons: Orlovský kanál
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Orlovský kanál je umelý vodný tok nížinného typu na Záhorí, na území okresu Malacky, v katastri mesta Malacky a obce Kostolište. Ide o melioračný, odvodňovací kanál V. rádu, jeho dĺžka činí 4,173 km, plocha povodia predstavuje 20,116 km² a plocha odtokových oblastí zahŕňa 4,271 km². Vzniká v nadmorskej výške 167,5 m n. m. a vo výške 152 m n. m. sa vlieva do Ježovky.

Vznik

Vzniká uprostred dorasteného zmiešaného lesa neďaleko lokality Grunty (167 m n. m.), na juhozápadnom svahu Orlovských vŕškov (203 m n. m.), severovýchodoseverne od mesta Malacky, v Záhorskej nížine, v podcelku Borská nížina, v časti Bor, v nadmorskej výške 167,5 m n. m.

Opis toku

Najprv kanál tečie západoseverozápadným smerom v podmočenej oblasti, opúšťa zmiešaný les a podteká cestu II. triedy E590. Na chvíľu sa stáča na západojuhozápad, preteká hranicou listnatého lesa (vľavo) a ornej pôdy (vpravo), pričom popri koryte rastú topole a tráva. Pokračuje už pôvodným smerom a onedlho je premostený mostom diaľnice D2. Po prekrytí kanál opäť tečie hranicou lesa a poľa, v koryte so stále rovnakým charakterom, nakrátko vteká do lesa celkom, ale vzápätí ho opúšťa. Tok podteká poľnú cestu, pokračuje prostred poľnohospodárskej pôdy, vedľa neho sa miestami vyskytujú stromy. Miernym oblúkom mení smer na západný, vstupuje do rozľahlejšieho súvislého trávnato-lesného porastu a je premostený železnicou 110. Priberá pravostranný umelý prítok a následne sa od neho zľava odčleňuje rameno, ktoré neskôr ústi do Ježovky. Nebadateľne sa stočí na západojuhozápad, podteká dva mosty so sprašnou vozovkou a tečie trávnatým korytom lemovaným radom Stromov. Stromy sa na krátky úsek vytratia, kanál križuje elektrické káble vysokého napätia a veľkým oblúkom sa obracia na západoseverozápad. Znova vteká do stromovej oblasti po pravej strane míňa kríž a náhle ho premosťuje most cesty I/2. Tok pokračuje rozmedzím lesa (sprava) a poľa (zľava), križuje sa so súborom štyroch elektrických vedení s napätím 22 - 400 kV a stáča sa v pravom uhle na juhozápadojuh. Koryto je po zmene smeru situované už do veľkoplošnej oblasti čisto ornej pôdy, rastie v ňom množstvo buriny a najprv menej početne krov a stromov, neskôr ich počet rastie. Ústi sem sprava ďalší melioračný kanál a tok opäť pretínajú drôty so silným elektrickým nábojom. Po chvíli tvorí jemnú dvojvlnu, podteká miestnu účelovú komunikáciu a prijíma svoj najvýznamnejší prítok; ľavostranný Závršok. Tečie stále rovnakým smerom, posledný krát križuje vedenie elektrického prúdu (22kV) a napokon sa oblúkovito stočí na západ, kde v nadmorskej výške 152 m n. m. sprava ústi do Ježovky, ako jej najväčší prítok.

Zdroje

• Základná mapa ZBGIS
• GEO-portál, názvy kanálov