A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Opereta je divadelný hudobno-dramatický druh, v ktorom sa striedajú hudobné a prozaické časti. Jej názov možno preložiť, ako „malá opera“. Z hudobného hľadiska jej vrcholné diela nezaostávajú za komickými operami a preto pre ich kvalitné predvedenie sú potrební operní speváci. Dialógy, ktoré sa v opere hudobne doprevádzajú (recitatívy, niektoré časti melodrámy), sú nahradené prózou. Rovnako ako opera, môže opereta obsahovať aj baletnú vložku, ale tanečné schopnosti sú vyžadované aj od jednotlivých postáv. Žartovné tanečno-spevácke číslo operety označujeme ako „kuplet“.
Za nasledovníka operety možno považovať muzikál, v ktorom však došlo k značnej redukcii hudobnej zložky. Teda na rozdiel od operety, ako hudobného-divadelného druhu prerušovaného dialógmi, je muzikál skôr prozaické dielo doprevádzané hudobnými vložkami. Napriek týmto rozdielom (týkajúcim sa hlavne známych klasických operiet) nie je rozlišovanie medzi operetou a muzikálom pri niektorých neskorých medzivojnových dielach úplne jasné.
Dnes hrané operety predstavujú tie najlepšie diela svojho divadelného druhu. Okrem nich vznikalo svojho času veľké množstvo operiet zameraných hlavne na zisk a bez väčšej umeleckej hodnoty. Tieto dnes už dávno zabudnuté diela mali zvyčajne iba veľmi krátku životnosť. Spôsobili však, že mnoho umelcov hľadelo na operetu s dešpektom.
História
Francúzska opereta
Aj keď za predchodcov operety možno považovať rôzne žánre, napr. taliansku hudobnú hru, nemeckú Liederspiel alebo francúzsku komickú operu, za skutočného zakladateľa operety sa vo všeobecnosti považuje Jacques Offenbach, ktorý dosiahol svoj prvý významný úspech dielom „Le mariage aux lanternes“ (Zásnuby pri svetle lampy), ktoré malo premiéru 10. októbra 1857. Pôvodne sa názvom „opereta“ označovali hlavne menšie diela, kým tie významnejšie boli uvádzané ako „ópera-comique“, alebo „ópera-buffa“. Dnes sú všetky Offenbachove diela považované za operety. Najznámejšie z nich sú Orfeus v podsvetí, Parížsky život a Krásna Helena. Offenbach sa v svojich operetách sústredil na skrytý satirický výsmech vtedajšieho obdobia vlády Napoleona III.
Úspešným predstaviteľom francúzskej operety bol aj Offenbachov súčasník Hervé, ktorý sa preslávil najmä operetou Mamzelle Nitouche. Mladšia generácia francúzskych operetných skladateľov (Charles Lecocq, Edmond Audran a iní), bola síce svojho času pomerne populárna, ale Offenbachovu slávu nedosiahla.
Viedenská opereta
Ďalším významným momentom v histórii operety, bolo jej prenesenie a udomácnenie vo Viedni. Prvá Offenbachova opereta vo Viedni,"Zásnuby pri svetle lampy" bola uvedená v roku 1858. Riaditeľ Carl Theater ju ukradol autorovi (získal libreto a klavírnu partitúru) a dal doplniť novou orchestrálnou inštrumentáciou (keďže tú pôvodnú nemal) od kapelníka Bindera. Nemecké libreto vytvoril F. Zell, ktorý tým začal svoju slávnu kariéru operetného libretistu. V roku 1860 získava Karl Treumann od Offenbacha povolenie uvádzať jeho diela, ktoré boli hrané v provizórnom drevenom divadle. V roku 1863 získal povolenie Carl Theater a o rok neskôr aj Theater an der Wien.
Zakladateľom Viedenskej operety je Franz von Suppé. Keď v 60-tych rokoch 19. storočia začali úspešne prenikať Offenbachove diela do Viedenských divadiel, Suppé zacítil nové možnosti a pripôsobil nový štýl viedenskému publiku nielen melodicky, ale okrem iného aj tým, že z neho odstránil prvky politickej satiry (typické pre Offenbachove diela) a začal v nich klásť väčší dôraz na lásku. Prvým významným úspechom bola opereta Krásna Galatea (Die schöne Galathee), ktorá mala premiéru v roku 1865.
Viedenskú operetu v druhej polovici 19. storočia preslávili najmä Karl Millöcker, Johann Strauss ml. a Carl Zeller. Operetu posunuli na vysokú umeleckú úroveň. Najvýznamnejší skladatelia na začiatku 20. storočia (v tvz. „striebornom veku operety“) boli Franz Lehár a Emmerich Kálmán. Emmerich Kálmán vyštudoval hudbu v Budapešti, kde v tom čase vyrastala celá generácia talentovaných hudobných skladateľov (napr. Viktor Jacobi, Jenő Huszka a iní) pričom Budapešť pridala do operiet aj čardášové melódie. Začiatkom 20, storočia písalo operety veľké množstvo ďalších, dnes už zabudnutých autorov, z ktorých väčšina sa sústredila len na uspokojenie vkusu publika a zjednodušené kopírovanie svojich slávnejších kolegov.
Silnou stránkou vrcholných diel Viedenskej operety je, že humor, veselosť, vyjadrenie ľudských citov a vášní sú v nich v krehkej rovnováhe. Táto rovnováha nepochybne vo veľkej miere prispela k ich úspechu (a prispieva dodnes).
Opereta v ostatných európskych štátoch
Operetná tvorba v v Berlíne v Nemecku bola neoddeliteľne spätá s Viedenskou operetou. Pôsobili tam viacerí viedenskí autori napr. Johann Strauss ml. tam uviedol svetovú premiéru Noci v Benátkach, Franz Lehár viaceré zo svojich posledných diel, do Berlína prišiel študovať a pôsobiť aj rakúsky skladateľ Oscar Straus. Najúspešnejšími skladateľmi Berlínskej operety boli Paul Lincke, Eduard Künneke a Léon Jessel, ale tá nedosiahla úspechu svojej viedenskej príbuznej. V roku 1898 otvorili v Berlíne divadlo Metropol, v ktorom sa vytvoril nový štýl v ktorom autori upustili od súvislého deja, skôr sa sústredili na humor, šlágre, tanec a rôzne divadelné triky. Tak vznikla Berlínska revue ktorá výrazne vplývala nemeckú operetnú tvorbu (viacerí skladatelia tvorili operety aj revue).
Offenbachov úspech koncom 19. storočia výrazne ovplyvnil skladateľov nielen vo Viedni, ale aj v Anglicku a Španielsku. V Anglicku to bol hlavne Arthur Sullivan, ktorého operetné diela sa nazývajú aj „Savojskými operami“ (podľa Savoy Theatre London, kde mali premiéru). V Španielsku sa pod Offenbachovým vplyvom sformovala romantická Zarzuela, ktorú založili Francisco Barbieri a Emilio Arrieta, v snahe vytvoriť vlastné divadelné umenie, ktoré by mohlo konkurovať francúzskemu a talianskemu vplyvu. Názov dostali podľa Teatro de la Zarzuela v Madride, kde sa mnohé z nich hrali.
Slovenská opereta
Medzi prvých skladateľov operiet patrí Miloslav Francisci (operety – Bohatieri veselej družiny, Astra, V cigánskom tábore, Ženská bula). V rokoch 1925 – 1943 skomponoval dvanásť hudobnodramatických diel Ján Móry. V Slovenskom národnom divadle uviedli jeho operetu Zimný románik (premiéra 6. 2. 1932), ktorá bola prvým operetným titulom v SND od domáceho autora, ďalej historickú spevohru La Vallière (5. 4. 1935), hudobnú veselohru Slečna vdova (5. 10. 1940) a prepracovanú operetu F. Zella a F. Genée Námorný kadet (22. 5. 1943) v podaní Františka Krištofa Veselého, Mimi Kišoňovej-Hubovej, Gizely Veclovej a ďalších protagonistov. Operety Slečna vdova a Pre teba všetko režíroval Oldřich Nový vo svojom Novom divadle v Prahe a zahrali si aj hlavné postavy. Partnerkami mu boli T. Grosslichtová, L. Hermannová a ďalšie vtedajšie hviezdy. Najznámejším slovenským skladateľom operety je Gejza Dusík. Jeho prvá opereta mala názov Tisíc metrov lásky, premiéru mala v roku 1935 v Slovenskom národnom divadle, libreto napísal Emanuel Brožík. Gejza Dusík spolu s Pavlom Braxatorisom, Františkom Krištofom Veselým patria medzi spoluzakladateľov slovenskej operety.
Po vojne, v socialisticom umení bola považovaná opereta ako buržoázny prežitok aj preto v roku 1945 SND zrušilo operetu v svojom divadle. V roku 1946 bolo založené divadlo Nová scéna (spadalo pod SND), jedným zo spoluzakladateľov Novej scény bol František Krištof Veselý. Okrem činoherných predstavení sa v súbore hudobnej komédie hrala aj opereta. V roku 1945 bol založený operný súbor v Štátnom divadle v Košiciach, ktorý hrával pravidelne operety aj muzikály. V roku 1948 v Divadle Jonáša Záborského založili súbor spevohry, ktorý hrával aj operety. V roku 1951 po administratívnych opatreniach v SND zrušili na Novej scéne činoherný súbor a súbor hudobnej komédie sa premenil na operetný súbor Novej scény[1]. Prvýkrát zrušil operetu na Novej scéne v roku 1999 Milan Kňažko a Marek Ťapák[2]. Neskôr v roku 2005 vedenie divadla zrušilo spevohru a tým pádom aj operetu[3]. V Prešove Divadle Jonáša Záborského po organizačných zmenách zlúčili v roku 2005 súbor spevohry a činohry[4]. V súčasnosti nemá žiadne divadlo na Slovensku trvalý operetný súbor. Opereta sa však naďalej objavuje v repertoári operného súboru SND, Štátneho divadla v Košiciach a Štátnej opery.[5]
Slovenskí skladatelia operety
Slovenskí libretisti
Dramaturgia
Základom klasickej operety (týka sa to hlavne Viedenskej operety) je rovnovážny mix romantického príbehu lásky a humoru. Láska primadony zväčša s nejakým bonvivánom (dnes by sme ho možno nazvali "playboy"), musí prekonať isté prekážky. Okrem nich má v operete dôležitú úlohu postava subrety ktorá často tvorí dvojicu s tanečno-komickou postavou a príbeh ich lásky môže prebiehať paralelne s hlavnou dejovou líniou operety. Postava subrety je typická aj pre komické opery (napr. Mozartove).
Operety majú väčšinou dobrý koniec (happy-end) a to zvyčajne pre všetky postavy (aj tie záporné). Existujú však aj výnimky, najmä posledné operety Franza Lehára alebo Krásna Galatea od Franza von Suppé.
Referencie
- ↑ nova-scena.sk - História
- ↑ Korzár- rozhovor - Gizela Veclová
- ↑ sme.sk- Metropolitný orchester Bratislava...
- ↑ djz.sk-história
- ↑ Repertoár / Operetta . Banská Bystrica: Štátna opera, . Dostupné online.
Pozri aj
- Zoznam operiet podľa autora
- Zoznam operiet podľa abecedy abecedne
- Seefestspiele Mörbisch – najvýznamnejší letný operetný festival
- Opera
Iné projekty
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
1. august
1. január
1. máj
1. október
10. máj
10. november
11. jún
11. máj
11. október
12. august
12. február
12. máj
13. apríl
13. február
13. jún
13. január
13. marec
14. marec
15. október
15. september
16. február
16. máj
17. január
17. máj
17. marec
1795
18. marec
18. storočie
1805
1810
1817
1818
1821
1825
1829
1831
1839
1844
1876
1877
1878
1879
1880
1881
1882
1883
1884
1885
1886
19. jún
19. máj
19. september
19. storočie
1914
1917
1924
1925
1931
1933
1934
1936
1937
1938
1940
1942
1943
1945
1947
1948
1952
1953
1954
1955
1956
1957
1958
1959
1962
1964
1965
1966
1969
1970
1973
1974
1975
1979
2. december
2. február
2. júl
20. storočie
21. október
22. apríl
22. október
23. apríl
23. marec
24. apríl
24. august
24. december
24. máj
25. marec
25. november
25. október
25. september
26. marec
26. september
27. február
27. júl
27. september
28. apríl
28. marec
28. november
29. august
29. marec
29. september
3. apríl
3. august
3. júl
3. máj
3. marec
3. október
31. január
31. október
4. február
4. marec
5. december
5. február
5. november
6. august
7. august
7. február
70. roky 19. storočia
8. december
80. roky 19. storočia
9. február
90. roky 19. storočia
Adolf Šelmec
Alcide De Gasperi
Alexander Fleming
Alexander II. Nikolajevič
Alexandr Fiodorovič Kerenskij
Alfred Reginald Radcliffe-Brown
Anna Pavlovna Pavlovová
Béla Bartók
Berlín
Ber Borochov
Boeing
Canadian Pacific Railway
Cecil B. DeMille
Clinton Joseph Davisson
Cyril Dušek
Desaťročie
Eduard Heine
Električková doprava
Elizabeth Shepleyová Sergeantová
Eugen Filkorn
Ferdinand Le Cerf
Fiodor Michajlovič Dostojevskij
Florian Ceynowa
François Darlan
Francúzsko
František Gellner
František Novotný (filológ)
George Washington DeLong
Guccio Gucci
Hans Fischer
Hans Kelsen
Heinrich Georg Barkhausen
Hermann Staudinger
Igor Beniač
Irving Langmuir
Ján Botto
Ján Janček (politik)
Ján XXIII. (pápež)
Jacques Offenbach
Jakob Kneip
James A. Garfield
Josip Jurčič
Juan Ramón Jiménez
Jur Hronec
Karol Murgaš (pedagóg)
Kemal Atatürk
Kliment Jefremovič Vorošilov
Kultúra (spoločenské vedy)
Lewis Fry Richardson
Louis Auguste Blanqui
Ludwig Binswanger
Ludwig von Mises
Luitzen Egbertus Jan Brouwer
Lu Sün (spisovateľ)
Mařenka Zieglerová
Mikuláš Štefan Ferienčík
Mikuláš Schneider-Trnavský
Miloslav Schmidt
Modest Petrovič Musorgskij
Mustafa Kemal Atatürk
Národné divadlo (Praha)
Nikolaj Ivanovič Pirogov
Nobelova cena za fyziológiu alebo medicínu
Nobelova cena za literatúru
Opereta
Osmanská ríša
Otakar Šín
Otakar Španiel
Otto Toeplitz
Pablo Picasso
Pierre Teilhard de Chardin
Praha
Raymond Hood
Richard C. Tolman
Roger Martin du Gard
Rudolf (korunný princ)
Rumunské kniežatstvo
Rumunské kráľovstvo
Slovensko
Stefan Zweig
Storočie
Svoradov
Theodore von Kármán
Thomas Carlyle
Tunisko
Vasilij Zeňkovskij
Viedeň
Vincenzo Lancia
Walter Rudolf Hess
Wilhelm Worringer
William Clothier
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk