Opátka (okres Košice-okolie)

	Opátka
	obec
Štát	Slovensko
Kraj	Košický kraj
Okres	Košice-okolie
Región	Abov
Nadmorská výška	462 m n. m.
Súradnice	48°47′14″S 21°03′32″V / 48,7873°S 21,0588°V
Rozloha	13,9 km² (1 390 ha)
Obyvateľstvo	105 (31. 12. 2022)
Hustota	7,55 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1324
Starosta	Štefan Klein (nezávislý)
PSČ	044 65 (pošta Košická Belá)
ŠÚJ	521833
EČV (do r. 2022)	KS
Tel. predvoľba	+421-55
	Poloha obce na Slovensku
	Interaktívna mapa obce
	Webová stránka: opatka.sk
	Freemap.sk: mapa
	Mapový portál GKU: katastrálna mapa
	Geografický portál; Slovenský portál

Súradnice: 48°47′14″S 21°03′32″V / 48,7873°S 21,0588°V

Opátka (v minulosti Moldavská Opátka (Opaka) a Spišská Opátka (Opátka), maď. Apátka/Abaújopáka, Opáka/Szepesapátka) je obec na Slovensku v okrese Košice-okolie. Vznikla spojením Moldavskej a Spišskej Opátky v roku 1944.

Dejiny

Prvá zmienka o obci je datovaná v roku 1324, kde sa spomína ako Apokapotoka - čo je pôvodný starosloviensky názov odvodený od slova Opoka. Opoka znamená kameň, skala, skalná riečka. Od r.1390 osada nesie už len názov Opoka. Už v roku 1311 je však spomínaný les - Silva Nigra (čierny les), ktorý získalo mesto od kontroverzného palatína Omodeja.

Zvláštnosťou je, že Opátka bola dlho rozdelená na 2 časti - Moldavskú a Spišskú župu, pričom obe mali svoj mlyn, cintorín aj krčmu. V roku 1808 - v čase rozkvetu baníctva bola najviac obývaná - okolo 500 ľudí (v súčasnosti ich je okolo 86). V tom čase mala obecného richtára, bubeníka, pastiera.

Po zastavení ťažby medenej rudy a následnom odstavní a zrušení medenej huty (zrejme kvôli nerentabilnosti) niekedy koncom 19. storočia Opátka postupne hospodársky, ekonomicky i spoločensky upadala. Obživou zostali miestne lesy a v nich pestovné a ťažbové práce a muži nachádzali prácu aj v baniach v susednej obci Zlatá Idka. Neskôr sa zamestnali aj v zlievárenskej fabrike v susednej obci Košické Hámre. Okolo roku 1930 mala obec Opátka už iba okolo 150 – 160 obyvateľov. 1868 bola obec premenovaná na dnešnú Opátku.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

Rímskokatolícky kostol sv. Floriána, jednoloďová klasicistická stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z roku 1784. Úpravami prešiel v roku 1845.^[4] Kostol má hladké fasády so segmentovo ukončenými oknami. Veža s korunnou rímsou s terčíkom je ukončená barokovou helmicou s laternou.

Správa medených hámrov, technická pamiatka, jednopodlažná neskorobaroková dvojtraktová stavba s manzardovou strechou zo 70. rokov 18. storočia.^[5]

Referencie

↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov . Bratislava: ÚGKK SR, . Dostupné online.
↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) . Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, . Dostupné online.
↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov . Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok . Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok . Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.

Externé odkazy

Oficiálna stránka obce

Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[rozloha-1] Registre obnovenej evidencie pozemkov . Bratislava: ÚGKK SR, . Dostupné online.

[pocet-obyvatelov-2] Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) . Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, . Dostupné online.

[zoznam-starostov-3] Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov . Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.

[4] Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok . Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.

[5] Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok . Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]